(Minghui.org) Uplynul ďalší rok a opäť prišla výzva na zasielanie príspevkov na Minghui k výročiu „13. mája“. Hneď ako som vzala do ruky pero, všimla som si navrhnutú tému tohtoročných príspevkov: „Naše príbehy“.
Prečo sme sa vlastne jeden po druhom vydali na túto cestu? Čo nás udržalo pevne na ceste kultivácie Dafa? Slzy mi zmáčali papier, keď sa mi vybavili živé spomienky na moju cestu pri získavaní Fa a na začiatky kultivácie. Boli také jasné, akoby sa to stalo len pred chvíľou.
Lekár mi dal nepriaznivú prognózu
Praktizovať Dafa som začala na jeseň roku 1994. Hoci som ešte nemala ani 30 rokov, už som bola smrteľne chorá kvôli zlyhávaniu srdca. Často ma museli rýchlo odviezť do nemocnice na resuscitáciu a nezaobišla som sa bez liekov.
Kvôli silným bolestiam v dolnej časti chrbta som často nemohla zadržať slzy; ľudia mi hovorili, že ide o herniu medzistavcovej platničky. Šla som do nemocnice na röntgen a lekár mi povedal: „Nemáme žiadne možnosti, ako liečiť váš stav; jednoducho choďte domov a jedzte, čo vám chutí.“
Prosila som ho, aby mi predpísal lieky proti bolesti, ale on len odpovedal: „To nemá zmysel.“ Vyšla som z ordinácie, oprela sa o stenu a nedobrovoľne som skĺzla do podrepu, cítila som sa úplne zúfalá a bezmocná. Bola som ešte taká mladá a moje dieťa bolo malé. Bola som na pokraji smrti. Rozmýšľala som, čo sa stane s mojím dieťaťom.
Kvôli ťažkej depresii som trpela silnou nespavosťou a dni som trávila v ospalom omámení. Počas týchto období polovedomia som často videla postavy zosnulých, ako kráčajú ku mne, zatiaľ čo ja som nehybne ležala. Táto desivá skúsenosť sa pravidelne opakovala a upadla som do hlbokého pocitu beznádeje.
V tomto zúboženom stave ma rodina neustále vodila k lekárovi tradičnej čínskej medicíny. Raz, potom, čo mi zmeral pulz, si lekár náhodou všimol červené škvrny na mojom tele a diagnostikoval mi lupus. Vtedy som o tejto chorobe nevedela absolútne nič. Až v posledných rokoch som si uvedomila, aká desivá choroba to vlastne je.
Lekár v súkromí povedal mojej rodine, že moja prognóza je veľmi zlá. Môj hlas bol len slabým šepotom a ťažko som lapala po dychu; často som pociťovala tŕpnutie na pokožke hlavy, zatiaľ čo moje ruky a nohy boli studené a znecitlivené a krvný obeh bol slabý. Aj keď sa so mnou niekto rozprával, cítila som sa úplne vyčerpaná; jednoducho mi chýbala energia na to, aby som odpovedala. A tak som naďalej existovala v tomto stave úplnej bezmocnosti.
Získala som nebeskú knihu!
Nebolo mi však súdené zomrieť. Koncom roka 1994 mi jedna z mojich mladších sestier povedala, že začala cvičiť Falun Gong; dala mi tiež knihu Falun Gong a povedala mi, že si ju môžem nechať na pár dní, potom ju bude chcieť späť. Keď som knihu otvorila a prečítala len pár stránok, uvedomila som si, že som pravdepodobne narazila na nebeské písmo – niečo, po čom som túžila celý život, niečo, čo ma môže viesť na ceste duchovnej kultivácie.
Knihu som doslova hltala s neukojiteľnou túžbou a zistila som, že všetky pochybnosti a nezodpovedané otázky, ktoré mi kedysi zapĺňali myseľ, našli na jej stránkach odpoveď. Mala som pocit, že všetky ťažkosti, ktorými som v živote prešla, sú už za mnou.
Počas čítania knihy som dve noci po sebe trpela vysokou horúčkou; celé moje telo bolo na dotyk desivo horúce. Manžel ma chcel odviezť do nemocnice. Tentoraz som však cítila hlboký vnútorný pokoj a radosť: Začal Majster Li už tak rýchlo očisťovať moje telo? Môj stav presne zodpovedal tomu, čo Majster opísal – uznal ma za kultivujúcu! Bola som kultivujúca! Mala som Majstra!
Na tretí deň všetky telesné ťažkosti, ktoré ma dovtedy trápili, úplne zmizli. Dýchalo sa mi ľahko, telo som mala ľahké a uvoľnené, myseľ jasnú a pri chôdzi som mala pružný krok. Zistila som, aký nádherný je pocit byť bez choroby! A pritom som sa v tom čase ešte ani nenaučila cvičenia.
V roku 1995 sme získali vzácnu knihu Zhuan Falun. A tak sa stalo, že práve vo svojom vlastnom dome som získala nebeskú knihu, posvätný text, ktorý som dlho a usilovne hľadala, no nikdy sa mi ho nepodarilo nájsť.
Šírenie Dafa
Od chvíle, čo som začala praktizovať Falun Dafa, bolo mojim najväčším želaním rozprávať ostatným o zázrakoch tejto praxe, aby z nej mali prospech aj oni.
Kedysi som sa bála chodiť von, lebo som sa obávala, že môj chorľavý vzhľad by mohol ostatných vystrašiť; aj keď som sa občas odvážila vyjsť von, ľudia hovorili, že ma môže zraziť aj poryv vetra. Preto som sa málokedy s niekým stretávala a poznala som len veľmi málo ľudí, čo predstavovalo významnú prekážku v mojom úsilí šíriť Dafa.
Počas tohto obdobia som však naďalej počúvala prednášky Majstra; vždy keď som nespala, počúvala som ich. Keď teda niekto prišiel ku mne domov, ponáhľala som sa mu povedať, aký úžasný je Dafa, čo povedal náš Majster a čo sa píše v knihe.
Prešla som od čakania doma na tú správnu osobu k tomu, že som sa sama rozhodla vyjsť von a rozprávať sa s ľuďmi. Prvou osobou, s ktorou som hovorila, bola jedna z mojich tiet. Zašla som k nej domov a povedala jej, aký úžasný je Falun Dafa, že existujú nahrávky prednášok Majstra a aká vynikajúca je kniha Zhuan Falun. Úprimne som ju pozvala, aby prišla ku mne domov a vypočula si prednášky Majstra, a ona súhlasila, že ma navštívi, keď bude mať čas. Po niekoľkých dňoch čakania však neprišla.
Šla som ju pozvať znova a súhlasila možno len zo zdvorilosti, ale ubehlo ešte niekoľko dní. Napadlo mi, že by mohla mať predurčené spojenie a nechcela som, aby premeškala túto príležitosť; veď predsa ešte nepočula Fa. Rozhodla som sa teda pozvať ju naposledy; ak by neprišla, možno by naozaj nebola človekom s predurčeným spojením.
Potom, čo som ju niekoľkokrát pozvala, sa moja teta možno cítila zaviazaná a nakoniec prišla. Rýchlo som zapla magnetofón a požiadala ju, aby si to vypočula od začiatku. Keď počúvala, zrazu povedala: „Majster hovorí tak dobre, prečo si mi to nepovedala skôr?“ A tak moja teta začala praktizovať Dafa.
Moja teta je silná a výrečná žena; vďaka zázrakom Dafa, ktoré mi vrátili zdravie, sa čoskoro začali k nám domov schádzať ľudia, aby študovali Fa. Keď sa títo návštevníci dozvedeli, aké hlboké a úžasné sú Majstrove učenia, podelili sa o túto správu so svojimi priateľmi a príbuznými. Netrvalo dlho a moja obývačka sa naplnila novými záujemcami, ktorí sa prišli naučiť túto prax.
Keď som videla toľko ľudí, ktorí prišli získať Fa a vydať sa na cestu kultivácie, úprimne som sa z toho tešila. Pomyslela som si: pokiaľ sú ochotní prísť a počúvať Fa a kultivovať sa, som ochotná pre nich urobiť čokoľvek.
Keď boli všetky pohovky a stoličky obsadené a dokonca aj postele boli zaplnené ľuďmi, priniesla som malé deky a matrace, na ktorých spávali moje deti, aby mali spolupraktizujúci kde sedieť. Tak sme sa každý večer schádzali u mňa doma, aby sme študovali Fa a cvičili.
Dafa mení srdcia ľudí
Keď sa učenie šírilo zo srdca do srdca a od človeka k človeku, ľudia v rôznych dedinách a iných mestských oblastiach tiež vyjadrili želanie naučiť sa Fa. Spolu s praktizujúcou Wenwen sme chodili z dediny do dediny a púšťali sme nahrávky Majstrových prednášok. Neskôr nám rodičia kúpili videoprehrávač a každý večer sme si ho s Wenwen pripevnili na bicykle a vyrazili ukázať videá každému, kto mal záujem.
Niekedy sme museli večer prejsť na bicykli viac ako 48 kilometrov, čo bola spiatočná cesta dlhá viac ako 96 kilometrov. Potom, čo Wenwen odišla domov, som sama prešla na bicykli ďalších dvanásť kilometrov. Keď som narazila na stúpanie, musela som bicykel dosť dlho tlačiť a domov som sa dostala až po polnoci. Vždy som bola od prírody hanblivá a absolútne som sa bála cestovať v noci sama, no teraz som cítila, že som úplne bez strachu.
V zime roku 1995 som sa s Wenwen dohodla, že pôjdeme do jednej dediny premietať video u niekoho doma. Hneď ako sme vstúpili, videli sme tam sedem alebo osem ľudí. Traja z mužov mali v ústach cigarety, sedeli s prekríženými nohami a premeriavali si nás od hlavy po päty, pričom robili urážlivé poznámky.
Atmosféra bola veľmi znepokojivá, no cítili sme, nemáme právo vyberať si, komu budeme hovoriť o Fa, pretože práve títo ľudia možno prišli práve preto, aby získali Fa.
Nastavili sme videoprehrávač a začali sme púšťať prednášky Majstra. Spočiatku boli muži nepokojní a rozrušení, ale postupne sa začali upokojovať. Po skončení prvej prednášky sme sľúbili, že sa vrátime nasledujúci deň v určitom čase.
Neočakávane sa na druhý deň strhol silný vietor, ktorý fúkal až do večera. S Wenwen sme sa dohodli, že vyrazíme skôr, ako bolo v pláne. Po ceste bolo nielen nemožné jazdiť na bicykloch do kopca, ale aj na rovine sme boli nútené zosadnúť a tlačiť ich dopredu, a tak to bola veľmi vyčerpávajúca cesta.
Niekoľkokrát nás náhle poryvy vetra otočili aj s bicyklami opačným smerom. Vietor nám šľahal do tvárí, no akokoľvek namáhavá sa cesta stávala, ani na okamih sme nepomysleli na návrat. Našou jedinou starosťou bolo dostať sa tam čo najrýchlejšie, aby noví praktizujúci mohli ďalej počúvať Majstrove učenia.
Keď sme vošli dverami, privítal nás pohľad na sedem či osem ľudí stojacich v úhľadnom rade. Muži, ktorí ešte deň predtým fajčili, sa k nám teraz správali s dokonalou zdvorilosťou. Táto premena, ktorá presiahla všetky očakávania, vo mne vyvolala pocit neuveriteľnej sily Dafa a bola som hlboko dojatá Majstrovým bezhraničným súcitom a nesmiernou vznešenosťou Dafa. Z celého srdca som sa tešila za tých, ktorí získali Fa.
Napriek silnému sneženiu sme dodržali svoj sľub
Tej zimy sa koordinátori rôznych skupín na štúdium Fa z našich mestských oblastí rozhodli stretnúť, aby spoločne študovali Fa a zlepšovali sa. O pár dní neskôr našu oblasť zasiahla veľmi silná snehová búrka a keď som sa toho rána prebudila, nedokázala som ani otvoriť dvere.
Manžel povedal: „Pri takomto množstve snehu by si nemala ísť. Ako chceš zvládnuť tých viac než 30 kilometrov?“ Odpovedala som: „Musím ísť.“
On povedal: „Wenwen to možno tiež nezvládne.“ Odpovedala som: „Ona tam určite bude.“ Vtedy sme nemali telefóny, aby sme sa mohli spojiť.
Vytlačila som bicykel z domu, hoci povedať, že som ho „tlačila“, by bolo prehnané; ledva som s ním dokázala pohnúť. V stúpaní som musela bicykel zdvihnúť na plecia a s veľkou námahou som sa predierala dopredu. Nakoniec som sa dostala z dediny a vtedy už bolo úplne svetlo. Keď som však dorazila na miesto stretnutia, na ktorom som sa dohodla s Wenwen, nebola tam.
Jej dom bol bližšie k miestu stretnutia než môj, takže mala prísť skôr; myslela som si, že musela vyraziť predo mnou. Čo by mohlo byť na svete dôležitejšie než získanie Fa a kultivácia? Keďže som si nebola istá, či vyrazila predo mnou, napísala som do snehu: „Wenwen, išla som napred.“
Potom som nasadla na bicykel a vyrazila. Na ceste nikto z ostatných dochádzajúcich do práce na bicykli nejazdil; namiesto toho všetci kráčali so sklonenými hlavami a zhrbenými chrbtami a bicykle si tlačili pred sebou – bola som jediná, kto naozaj išiel na bicykli a uháňal dopredu. Moja jediná myšlienka bola, aby spolupraktizujúci nečakal príliš dlho, takže som po ceste ani raz nezosadla z bicykla. Keď som konečne dorazila do cieľa, bola som celá premočená potom a z tela sa mi viditeľne parilo.
Keď som vošla dnu, videla som, že všetci spolupraktizujúci už prišli, okrem Wenwen. Rozprávali sa o tom, ako sa tam s námahou dostali; na niektorých miestach im sneh siahal až po stehná a väčšina z nich sa tam prebíjala krok za krokom s pomocou palíc.
Všetci čelili rovnakému problému, keď ich zadržiavali rodiny, ktoré hovorili veci ako: „Ako sa tam vôbec dostanete v takom silnom snežení?“ a „Tie dve (mysleli Wenwen a mňa) tiež nezvládnu tú 32-kilometrovú cestu.“ Ale každý praktizujúci s presvedčením vyhlásil: „Tie dve tam určite budú!“
Vtom prišla Wenwen a z jej tela stúpala para. Ukázalo sa, že pri vchode do jej dediny bola nízko položená oblasť, kde bol sneh taký hlboký, že uviazla. Musela sa z toho snehového záveju vyškriabať kúsok po kúsku. Bez ohľadu na to, aké ťažké boli okolnosti, dodržali sme svoj sľub – bol to Dafa, čo nás spojil.
V rokoch 1995 a 1996 začalo v našej oblasti praktizovať Falun Dafa mnoho ľudí. Šíril sa ústnym podaním a zo srdca k srdcu. V niektorých prípadoch, keď s praktizovaním začal jeden človek, pridala sa celá rodina a praktizovanie sa rozšírilo v celej oblasti.
Sme Majstrovi vďační za jeho milosrdnú spásu!
(Vybraný príspevok pri príležitosti Svetového dňa Falun Dafa 2026 na Minghui.org)
