(Minghui.org) Od detstva som vždy zápasil s hnevom. Mal som „zlú povahu“, ako hovoríme v angličtine.
Som napoly Portoričan, čiže sa môžem považovať za Latino. Latinoameričania, alebo Hispánci, sú známi ako ľudia „horúcej krvi“, čo má svoje výhody aj nevýhody; väčšinou to však prináša negatívne následky.
Keď som bol malý, doberal som si a niekedy svojho staršieho brata, ktorý bol trochu pri tele a bol nemotorný a tiež ma dráždil nadávkami. Keď som sa stal tínedžerom, presťahoval som sa k otcovi a nevlastnej matke, preč od mamy a brata. Uvedomil som si, že hnevať sa nie je prijateľné, a tak som sa naučil hnev dobre skrývať.
V sedemnástich rokoch som získal Fa a môj hnev čiastočne utíchol. Cítil som väčšiu kontrolu nad svojimi emóciami a vo všeobecnosti pokojný postoj voči svetu. Bolo to vďaka Majstrovmu Fa, ktorý zmenil môj život k lepšiemu a pomohol mi stať sa zhovievavejším. Ako povedal Majster:
„Ak vaša povaha nie je dobrá, mali by ste ju zmeniť, pretože praktizujúci musí byť znášanlivý.“ (Deviata lekcia, Zhuan Falun)
Napriek tomu vo mne stále existovala základná, hlboko zakorenená pripútanosť a látka, ktoré museli byť nakoniec na mojej ceste kultivácie odstránené. Preto to Majster začal vytláčať, keď som si založil vlastnú rodinu.
Majster povedal:
„Mladí kultivujúci by si stále ešte mali zakladať rodiny.“ (Šiesta lekcia, Zhuan Falun)
Po svadbe a založení rodiny som nemal núdzu o dôvody, prečo sa rozčuľovať na manželku či deti, a zrazu ma neustále obklopovala skupina ľudí, ktorí vypĺňali môj osobný priestor aj myseľ. Nemohol som sa pred nimi skryť.
Zvyčajne som bol doma pokojný, dalo sa so mnou ľahko vychádzať a bol som zodpovedný. Rodina si myslela, že som pohodový a bezproblémový, no raz za čas som pravidelne vybuchol, stratil som nervy a upadol som do iracionálnej zúrivosti. Keď som sa upokojil, bola to zakaždým pokorujúca skúsenosť, ktorá si vyžadovala, aby som sa pozrel dovnútra a bral svoju kultiváciu vážnejšie.
Napriek tomu sa to stále opakovalo, hoci nie často. Pozeral som sa dovnútra a snažil som sa zmeniť, no stále som cítil silný pocit oprávnenia a svoje správanie som si zakaždým nejako zracionalizoval. Dôvodmi boli skutočne veci, ktoré moja rodina urobila zle, alebo sa dali urobiť lepšie. No ja som mal pocit, že je potrebné ich činy „napraviť“ tým, že stratím nervy a myslel som si, že inak to nejde. Inými slovami, zdalo sa mi, že existujú dobré dôvody nahnevať sa, aj keď samotný výbuch bol zjavne zlý. Takto moja pripútanosť naďalej existovala a párkrát do roka sa vynorila ako škaredé monštrum, ktoré videla aj moja rodina.
Takto to pokračovalo po mnoho rokov až do Vianoc 2021, počas obdobia lockdownu COVID. Ľudia vtedy vášnivo debatovali o používaní vakcín, rúšok a o karanténnych opatreniach. Jedna časť spoločnosti akoby nútila ostatných k vakcínam a rúškam, čo vytváralo napätie. Na Vianoce sme plánovali ako zvyčajne navštíviť moju rodinu v Michigane. Moja mama a brat už voči nám zaujímali nepriateľský postoj pre náš relatívny nezáujem o vakcíny. Kvôli práci sme sa ja aj moja manželka krátko pred Vianocami dali zaočkovať, ale naše deti zaočkované neboli.
Keď sme prišli k mame, vošli sme hlavným vchodom a ja som povedal: „Veselé Vianoce!“ na čo mi starší brat ostro odsekol: „Okamžite si nasaďte rúška!“ On, mama aj členovia širšej rodiny rúška nemali. Zrejme preto, že boli zaočkovaní a stýkali sa len so zaočkovanými. Každopádne som v tom momente bratovo zaobchádzanie vnímal ako nespravodlivé a veľmi rázne som odvetil: „Nie!“ Potom ma udrel do tváre a začala mi tiecť krv z nosa. Nie som si istý, či by som mu to bol vrátil, ale niekoľko príbuzných medzi nás skočilo a celý výlet sa zdal byť úplnou katastrofou.
Z pohľadu kultivujúceho to však bola neuveriteľná a posvätná príležitosť. Teraz to vidím, no vtedy to také jasné nebolo. Usporiadania boli veľmi precízne, aby som splatil to, čo som bratovi dlhoval za všetky tie roky, keď som ho terorizoval, a aby sa moja pripútanosť k hnevu naplno ukázala všetkým. Bolo to ponižujúce a hrozivé, ale zároveň to bola výborná príležitosť na kultiváciu.
V tom čase to však bolo emočne nesmierne bolestivé. V týždňoch, ktoré nasledovali, som sa uprostred noci budil so srdcom bijúcim ako zvon. V snoch som s bratom bojoval, vyhrával a potom som sa cítil strašne, že som ho zbil tak, že musel ísť do nemocnice. Tiež som sa obával, že by ma mohli zatknúť. Toto zjavne nebolo správanie praktizujúceho.
Majster povedal:
„Niektorí ľudia sa prestanú ovládať pri výchove detí a kričia na ne, čím vyrobia scénu. Nemali by ste byť takýto pri výchove detí, ani by ste sa nemali skutočne nahnevať. Mali by ste vychovávať deti rozumne, pretože iba tak ich môžete vychovávať naozaj dobre. Ak sa nemôžete dostať ani cez maličkosti a ľahko sa prestanete ovládať, ako môžete očakávať zvýšenie svojho kungu?“ (Deviata lekcia, Zhuan Falun)
Môj starší brat, ktorý je povestný tým, že je prehnane emotívny, a ktorého myseľ je poškodená fajčením marihuany, bol v niektorých ohľadoch tiež ako dieťa. Už od malička som mal vždy pocit, že som oprávnený trestať ho za jeho zlé skutky. Pokračovanie v štúdiu Fa mi túto otázku výrazne objasnilo, no aj tak bolo ťažké tým prejsť.
Z tejto skúsenosti som pochopil, že to najhoršie z mojej pripútanosti sa vyťahuje na povrch a ukazuje sa mi. Vtedy som si uvedomil, aký úplne ľudský a obyčajný som v tomto ohľade bol. Možno Majster oddelil tie dobré časti a zostupoval do ďalších vrstiev, takže aj táto časť musela byť napokon vytlačená a premenená. Nebolo to však ľahké.
V tom období som našiel veľkú útechu v čítaní článkov na Minghui. Už predtým som vedel, že čítať zdieľania na Minghui je dobré, nikdy som si však z toho neurobil zvyk. Po tejto udalosti som pri ich čítaní skutočne cítil, že každé slovo je vzácne, a že každé slovo je ako dážď, ktorý zo mňa zmýva všetko blato ľudského sveta. Aj keď autor zdieľal iba svoje pochopenie, ktoré sa môže líšiť od môjho, jeho východiskový bod a úmysel boli naozaj vzácne a silné. Teraz cítim, že keď skutočne niečo pochopíme, už nie sme obyčajní a osvietime sa nad ľudskú úroveň. Naproti tomu ľudské bytosti nemôžu uniknúť utrpeniu a žijú pomerne úbohý život, uväznené svojimi pripútanosťami a splácaním karmy.
Zažil som aj pozoruhodné situácie, keď článok na Minghui priamo hovoril o niečom, čím som práve prechádzal ja alebo moja rodina. Potom som sa o tie články mohol s nimi podeliť, keďže aj oni boli praktizujúci. Pripomína mi to časy, keď Majster často vyučoval Fa a to, čo povedal, sa zdalo byť do istej miery špecifické pre niečo alebo nejakú situáciu, hoci často neuvádzal, o čo presne ide. Napriek tomu sa to zjavne vzťahovalo na môj život a kultiváciu.
Bratovi som sa ospravedlnil a v nasledujúcich rokoch sme si ešte niekoľko krát spolu užili Vianoce. Uvedomil som si, že nebyť Dafa, bol by som odcudzený od brata aj mamy. Ale vďaka veľkému Majstrovmu súcitu pri vyučovaní Fa a vedení mojej kultivácie zostala naša rodina napriek všetkému harmonická.
Vyššie uvedené je len moje obmedzené pochopenie. Prosím, láskavo poukážte na čokoľvek nesprávne.
Ďakujem, Majster! Ďakujem, Minghui! Ďakujem vám všetkým!
