(Minghui.org) Falun Dafa praktizujem už dvadsaťdeväť rokov. Počas kultivácie som zažila obdobia, keď bola moja viera v Dafa pevná ako skala, ale aj chvíle, keď som pre neodstránené pripútanosti zakopla, potom to ľutovala a znovu sa vzchopila. Rada by som sa podelila o niekoľko pochopení zo svojej kultivácie. Som vďačná Majstrovi za jeho súcitnú spásu.
1. Vymaniť sa zo základnej pripútanosti k sebe a vlastnému prospechu
Predtým, ako som začala praktizovať, som trpela mnohými vážnymi chorobami. Žiadne lieky mi nedokázali pomôcť a lekári ma prakticky odsúdili na smrť. Po začatí kultivácie však moje choroby cez noc bez stopy zmizli. Bol to Majster, kto ma zachránil z mora utrpenia.
Videla som, ako moji rodičia a súrodenci kvôli zdravotným problémom trpia v kolobehu narodenia, starnutia, choroby a smrti. Nerozumela som, prečo nezačnú praktizovať Falun Dafa. Každému z nich som rozprávala o zázračných účinkoch Falun Dafa na odstraňovanie chorôb a zlepšenie zdravia. Moji príbuzní tomu v rôznej miere uverili a mali z toho úžitok. Keď sa však u niektorých opäť objavili zdravotné problémy, ich viera v Dafa zoslabla. Dlho som bola zmätená: „Prečo jednoducho nevstúpia do kultivácie?! Veď by z nej naozaj mali úžitok!“
Po viac ako dvadsiatich rokoch kultivácie sa aj u mňa objavila určitá skúška v podobe chorobových príznakov. Zrazu som si uvedomila, že moje základné pochopenie Dafa sa v skutočnosti stále zastavovalo práve tu: bola som pripútaná k tomu, že Dafa mi môže dať zdravé telo, a ešte viac som si želala, aby z toho mali úžitok aj moji príbuzní. Oni to však neprijímali.
Chcela som teda využiť Dafa na to, aby som svojich blízkych zbavila nešťastia a ťažkostí. Zároveň som si sama užívala všetko dobré, čo mi kultivácia Dafa priniesla – či už po telesnej stránke, v rodine alebo v iných oblastiach života. Uvedomila som si, že som neodstránila svoju základnú pripútanosť.
Okrem toho som sa na veci vždy pozerala cez ľudské city a ľudské názory, namiesto toho, aby som svoje myslenie založila na Fa. Keď sa objavil problém, neposudzovala som správne a nesprávne podľa Fa. Skôr som uvažovala: „Ten človek má so mnou dobrý vzťah,“ a konala som na základe ľudských citov.
Pri styku s ľuďmi som si často všímala, kto má názory podobné mojim, kto ma emocionálne chápe a kto mi poskytuje duchovnú či materiálnu pomoc. S takými ľuďmi som potom rada spolupracovala a stretávala sa s nimi, a na oplátku som im poskytovala materiálnu alebo duchovnú podporu.
Keď ma niekto požiadal o pomoc, myslela som si, že si ma váži, a preto som takmer nikdy neodmietla. Môj dom sa stal akoby hostincom pre všetkých. Každého, kto prišiel, som sa snažila čo najlepšie pohostiť. Niekto ma zavolal, aby som s ním išla nakupovať a počúvala jeho sťažnosti; niekto nevedel zniesť samotu, a tak som mu robila spoločnosť; keď sa manželia v nejakej rodine pohádali, šla som ich udobrovať.
Keďže som málo študovala Fa a pri riešení vecí som nevychádzala z Fa, bolo mi takto odobratého veľa vzácneho času a stratila som tiež mnoho cenných príležitostí na záchranu vnímajúcich bytostí.
Kedysi som si vždy myslela, že som schopná. Keď ma niekto požiadal o pomoc, hneď som išla. Vyzerala som veľmi zaneprázdnene – jednému praktizujúcemu som pomáhala s počítačom, inému s nahrávkami kultivačných skúseností. Myslela som si, že keď ma druhí o niečo požiadajú, mala by som im pomôcť, a že práve to znamená byť nesebecká.
Napokon som však bola taká zaneprázdnená, že som nemala čas ani študovať Fa, nieto ešte kultivovať samu seba.
Vďaka štúdiu Fa a čítaniu článkov praktizujúcich na Minghui som pochopila: každý musí kráčať po svojej vlastnej ceste. Ak sa človek až do konca vo všetkom spolieha na druhých a nevykročí po svojej vlastnej ceste, nie je to správne.
Naučila som sa nespoliehať sa na nikoho s ľudskou pripútanosťou. Zároveň už nechcem kvôli svojej pripútanosti k predvádzaniu sa či nadšeniu spôsobovať, aby sa na mňa spolupraktizujúci spoliehali, a tým v nich vyvolávať ľudské pripútanosti.
Kedysi som bola neustále zaneprázdnená rôznymi vecami v kruhu praktizujúcich. Teraz viem, že by som sa mala skutočne upokojiť a odkultivovať preč ľudské city, ľudské pripútanosti a ľudské myšlienky. Keď mám čas, mala by som ho viac venovať záchrane ľudí.
Už sa neusilujem o veľkolepé veci na povrchu a nemárnim čas v qingu. Keď sa niečo stane, posudzujem to podľa Fa. Veciam, ktoré nie sú v súlade s Fa, rozhodne nebudem vychádzať v ústrety.
Pochopila som, že keď je človek pripútaný k ľudským veciam, nedokáže vo svojom srdci mať vnímajúce bytosti a postupne zabudne na posvätný sľub, ktorý podpísal svojím životom.
2. Zaobchádzať so súcitom s každým spolupraktizujúcim a s každou vnímajúcou bytosťou
V minulosti som si na spolupraktizujúcich často všímala ich nesprávne myšlienky a pripútanosti. Postupne sa to samo stalo mojou pripútanosťou. Podľa nedostatkov, ktoré som na človeku videla, som ho posudzovala a robila si o ňom závery: „On je jednoducho taký.“
Neskôr som prostredníctvom štúdia Fa a počúvania nahrávok zdieľaní skúseností z Minghui pochopila, že nemôžem uznávať negatívne veci u druhých. Toto všetko sú veci, ktoré staré sily nanútili vnímajúcim bytostiam.
Mala by som každej bytosti odovzdať odkaz: „Falun Dafa je dobrý; Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť sú dobré.“ Žiara Pravdivosti, Súcitu a Znášanlivosti potom môže osvetliť naše energetické pole.
Začala som sa pozerať na silné stránky každého človeka a neuznávať negatívne veci. Používam princípy Pravdivosti, Súcitu a Znášanlivosti na vedenie samej seba a ku každej bytosti pristupujem láskavo, namiesto toho, aby som bola ako staré sily, ktoré chcú meniť iba druhých a nie seba.
Keď sa medzi ľuďmi objaví konflikt, neustále si dávam pozor na každú svoju myšlienku. Keď cítim bolesť alebo nespokojnosť, znamená to, že je v tom sebectvo – vrátane mojej pripútanosti k povesti, osobnému prospechu, citom a podobne. V skutočnosti toto všetko nie je moje pravé ja; sú to základné ľudské pripútanosti.
Keď som to pochopila, dokázala som to okamžite opustiť. Nespravodlivé zaobchádzanie, krivda či poníženie – to všetko sú iba prázdne, falošné prejavy. Keď som to pochopila, kultivácia sa stala jednoduchšou.
Poznala som jedného veľmi starého praktizujúceho, ktorý sa na mňa raz bez zjavného dôvodu nahneval. Od druhých som tiež počula, že tento starší praktizujúci nemá práve najlepšiu povahu. Urobila som si teda záver, že má zlú povahu, využíva svoj vysoký vek, a ani po toľkých rokoch nedokázal svoju výbušnosť odkultivovať.
Raz som však kvôli záchrane spolupraktizujúceho potrebovala jeho spoluprácu. Keď som prišla k nemu domov, uvidela som jeho stránku, ktorú som predtým vôbec nepoznala.
Mnohokrát chodil na úrady verejnej bezpečnosti, policajné stanice a do väzníc, aby pomáhal zachraňovať spolupraktizujúcich. Mal veľmi silné spravodlivé myšlienky. Rozprával mi, ako raz najal právnika na pomoc spolupraktizujúcemu, a ako cestoval na veľmi vzdialené miesto, aby navštívil nezákonne zadržiavaného praktizujúceho.
Navonok pôsobil tvrdohlavo, no pri styku s policajtmi bol súcitný a zdvorilý. Nespoliehal sa na svoj vek a nehádal sa s nimi. Namiesto toho im vysvetľoval veci z pohľadu zákona a objasňoval pravdu o Dafa spôsobom, ktorý si získal ich rešpekt.
Jeho múdrosť a odvaha pomohli mnohým ľuďom. Začala som sa na tohto staršieho praktizujúceho pozerať úplne inými očami. Navyše som zistila, že jeho povaha je v skutočnosti veľmi dobrá – vôbec nebol taký, ako som ho predtým charakterizovala.
Poznala som aj jedného staršieho spolupraktizujúceho, ktorý veľmi dobre poznal tradičnú kultúru a kedykoľvek dokázal porozprávať nejaký príbeh zo staroveku. V duchu som si myslela: „Tento praktizujúci asi veľa neštuduje Fa, iba rozpráva tradičné príbehy.“
Po bližšom kontakte som však zistila, že jeho kultivácia je veľmi pevná. Denne jedol iba jedno jednoduché jedlo. Bol pomerne bohatý, ale nikdy nemíňal peniaze na vlastné potešenie. Rok čo rok nosil jednoduché oblečenie a nové si kupoval len zriedka. V osobnej kultivácii bol na seba veľmi prísny, a preto bol len zriedkavo prenasledovaný.
Raz k nemu domov prišli policajti. Keďže sa vnútri nachádzali spolupraktizujúci, nedovolil policajtom vstúpiť. Aby praktizujúcich ochránil, odišiel s políciou na stanicu.
Jeden policajt tam povedal: „Nemali by ste veriť v nejakú Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť. Falun Gong nie je dobrý.“
Praktizujúci sa ho opýtal: „Ty si policajt a ja som obyčajný občan. Hovoríš, že Pravdivosť, Súcit a Znášanlivosť nie sú dobré. Tak mi prosím povedz, čo je dobré? Ak Pravdivosť, Súcit a Znášanlivosť nie sú dobré, sú potom dobré klamstvo, zlo a boj?“
Policajt nevedel odpovedať. Ukázal prstom nahor a povedal: „Zhora mi povedali, aby som to robil.“
Potom ho policajti poslali domov.
Vďaka rozhovorom s týmto praktizujúcim som uvidela svoje vlastné nedostatky v kultivácii. Mám mnoho moderných názorov a spôsobov správania, ktoré potrebujem napraviť, a ešte viac musím odstrániť všetky pripútanosti k pohodliu a pôžitkom.
Navštívila som tiež praktizujúceho, ktorého som predtým považovala za „nie veľmi racionálneho“. Tentoraz som ale úprimne odložila svoje ego a vopred vytvorené názory a pokorne som ho požiadala o radu.
Akoby sa zmenil na iného človeka. Bol ku mne veľmi priateľský. Rozprával mi, ako vo väzenskom centre pomohol zachrániť osemnástich policajtov, a uviedol mnoho príkladov svojich spravodlivých myšlienok a spravodlivých činov. Zároveň mi svojimi spravodlivými myšlienkami pomohol.
Keď som ľudí lepšie spoznala, objavila som silné stránky každého spolupraktizujúceho. Naučila som sa každého praktizujúceho rešpektovať a vážiť si ho. Bariéry medzi mnou a spolupraktizujúcimi sa tak odstránili.
Je skutočne dobré pozerať sa na silné stránky druhých, pretože potom sa od nich môžem učiť v kultivácii a zároveň vidieť svoje vlastné nedostatky.
3. Váženie si predurčených vzťahov a záchrana rodiny bývalého manžela
Kvôli praktizovaniu Dafa som bola prinútená opustiť zamestnanie a bola som nezákonne poslaná do tábora nútených prác. Môj bývalý manžel bol nahnevaný a vystrašený a doma spálil moje knihy Dafa.
Keď som sa po skončení prenasledovania vrátila domov, rozhodne odmietal moje praktizovanie. Nútil ma vybrať si medzi rodinou a Dafa.
Povedala som: „Chcem oboje.“
Odpovedal: „To nejde. Ja to nedokážem zniesť.“
Povedala som: „Dafa mi dal život. Nikdy sa ho nevzdám.“
Kým som bola nezákonne zadržiavaná v pracovnom tábore, začal vzťah s vydatou ženou.
Bývalý manžel ma vzal na úrad pre občianske záležitosti a sám vošiel dnu vybaviť rozvod. Na druhý deň som sa vrátila po niekoľko kníh. Tá žena už sedela na kangu (tradičnom vyhrievanom murovanom lôžku) v našom dome.
Nič som nepovedala. Necítila som hnev ani nenávisť, iba mi ich bolo ľúto. Obaja boli v rozpakoch. Pokojne som povedala: „Toto prenasledovanie spôsobilo, že som prišla o rodinu. Falun Dafa ma naučil, ako byť dobrým človekom a všetky moje choroby zmizli. Prosím, nikdy sa nestavajte proti Falun Gongu. Určite si pamätajte: ‚Falun Dafa je dobrý; Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť sú dobré.‘ Tak budete môcť mať dobrú budúcnosť.“
Neskôr môj bývalý manžel ochorel na atrofiu mozočka a prestal jasne vnímať. Keď jeho neskoršia manželka videla v akom je stave, odišla. Starala sa oňho jeho matka a mladší brat.
Jedného dňa mi zavolala spolupraktizujúca a povedala, že matka môjho bývalého manžela má narodeniny a prišli za ňou synovia a dcéry zo vzdialených miest. Povedala mi, že by som ich mala navštíviť.
Odpovedala som: „Mala by som ich ísť zachrániť.“
Nakúpila som veľa jedla a išla k nim.
Zišlo sa tam veľa ľudí – všetky sestry môjho bývalého manžela, jeho dvaja mladší bratia a ich rodiny a deti. Všetci ma hodnotili veľmi dobre a veľmi si ma vážili. Pomohla som im všetkým urobiť „tri vystúpenia“ – vystúpiť z organizácií Čínskej komunistickej strany, Komunistického zväzu mládeže a Mladých pionierov.
Manželka jeho mladšieho brata si so mnou dokonca čítala knihy Dafa a moja bývalá svokra si vo voľných chvíľach v duchu opakovala: „Falun Dafa je dobrý; Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť sú dobré.“
Neskôr som bývalého manžela navštívila ešte dvakrát a požiadala som ho, aby napísal slávnostné vyhlásenie, pretože kedysi spálil knihy Dafa a nadával na Dafa. So všetkým súhlasil.
Krátko nato zomrel.
Neskôr ochorela jeho mladšia sestra. Opäť som nakúpila veci a šla som ju navštíviť. Celej jej rodine som podrobnejšie objasnila pravdu o Dafa.
Povedala mi: „Pre mňa budeš navždy mojou skutočnou švagrinou.“
Deti najstaršej sestry môjho bývalého manžela už boli dospelé. Keď ma uvideli, chytili ma za ruku a povedali: „Pre nás budeš vždy našou tetou.“
Tajomník brigády v dedine, kde žila rodina môjho bývalého manžela, povedal: „Pozrite sa na ňu! Aké má veľké srdce. Jej bývalý manžel si našiel inú ženu, a ona ho napriek tomu chodila navštevovať, dávala mu peniaze a kupovala mu veci.“
4. Prelomiť zlo prenasledovania prostredníctvom pracovných táborov a väzenia
V prvých rokoch prenasledovania ma niekto nahlásil, pretože som ľuďom objasňovala pravdu. Príslušníci oddelenia domácej bezpečnosti a miestnej polície ma zatkli.
Vo väzenskom centre som neustále recitovala Fa a vysielala spravodlivé myšlienky. Po celý čas som odmietala uznať zlé prenasledovanie. Objavila som v sebe strach, ktorý vytvoril medzeru pre prenasledovanie, a vysielala som spravodlivé myšlienky, aby som tento špinavý strach odstránila.
V stave pokoja som videla, že som zamknutá v miestnosti. Uvidela som zámok na dverách a vysielala som spravodlivé myšlienky, aby som odstránila túto situáciu.
Potom som sa ocitla na okraji útesu a opäť som vysielala spravodlivé myšlienky, aby som odstránila nebezpečenstvo útesu.
Nato som uvidela samu seba zamknutú vo veľkej železnej klietke. Vysielala som spravodlivé myšlienky. Moja sila rástla, ale spolu so mnou rástla aj železná klietka. Vyrástla som až do veľkosti neba a klietka, ktorá ma obklopovala, tiež vyrástla až do neba. Bola som úplne vyčerpaná.
Upokojila som sa a pomyslela som si: „Niečo tu nie je správne. Nechcem nijakú železnú klietku. Mala by som z nej jednoducho vyskočiť.“
Schmatla som železnú klietku do ruky, vyslala spravodlivé myšlienky, aby som ju odstránila, a úplne som ju zničila. Nikto nie je hodný toho, aby ma ovládal.
Pochopila som, že staré sily treba úplne odmietnuť. Nemôžem bojovať proti prenasledovaniu a zároveň ho uznávať. Nemôžem odstraňovať klietku, kým sama zostávam v klietke.
Už neprijímam nijakú formu prenasledovania zo strany zla. Som učeníčka Dafa a nikto nie je hodný toho, aby ma ovládal.
Jedného dňa prišlo veľa policajtov. Zdalo sa, že môjmu prípadu prikladajú veľký význam. V mysli sa mi začali vynárať nesprávne myšlienky: „Z môjho domu zobrali toľko vecí. Zlo mi určite niečo vážne urobí. Možno to bude veľmi zlé.“
Okamžite som tieto myšlienky odmietla: „Nikto toho nie je hodný! Nikto sa ma nesmie dotknúť!“
Policajti ma nezákonne vypočúvali. Tým, ktorí boli ochotní počúvať, som objasňovala pravdu. Pri tých, ktorí počúvať nechceli, som vysielala spravodlivé myšlienky. Policajtom som stále hovorila jediné: musia ma bezpodmienečne prepustiť domov.
Po niečo vyše desiatich dňoch ma bezpodmienečne prepustili.
Keď som sa vrátila domov, dozvedela som sa, že moji príbuzní a spolupraktizujúci počuli, že mám byť odsúdená na mnoho rokov. Nikto z nich neveril, že sa dokážem tak rýchlo dostať von.
Inokedy ma zatkli, keď som vonku vylepovala materiály objasňujúce pravdu, a odviezli ma na policajnú stanicu. Odmietala som spolupracovať so všetkými požiadavkami zla.
Vždy dvaja policajti sa striedali pri mojom nezákonnom vypočúvaní, ale ja som nič nepovedala.
V noci som ležala na betónovej podlahe. Mladý policajt v službe mi koženými topánkami tlačil ruky a nohy a pálil ma cigaretou. Ja som ani neotvorila oči.
Nasledujúce ráno som náhodou otvorila oči a pomyslela som si: „Keď už som tu, mala by som im objasniť pravdu.“
Začala som im teda hovoriť, že Falun Dafa je spravodlivý Fa a že Čínska komunistická strana prenasleduje Falun Gong. Vysvetľovala som, že prostredníctvom kultivácie si zlepšujeme morálku, všade myslíme na druhých a správame sa k ľuďom láskavo. Povedala som im tiež, že „sebaupálenie na Námestí nebeského pokoja“ bolo zinscenované ČKS, s cieľom očierniť Falun Gong.
Keď to dopočúvali, povedali: „Keď príde ďalšia zmena, povedz im to tiež takto.“
Pochopila som, že Majster mi tým naznačuje, že týchto ľudí musím zachrániť.
Potom sa každú chvíľu vystriedala ďalšia dvojica policajtov, a ja som každému objasňovala pravdu. Všetci postupne pochopili a pri odchode mi hovorili: „Keď príde ďalšia dvojica, povedz im to rovnako.“
Nakoniec pravdu pochopil aj veliteľ stanice.
Raz ma veliteľ s niekoľkými policajtmi odviedol von a posadili ma na čisté miesto pri kope zeminy. Sedela som medzi nimi a dlho som im objasňovala pravdu.
Veliteľ povedal: „To, čo hovoríš, dáva zmysel. Určite si musíme prečítať knihy Falun Gongu.“
Objasnila som pravdu aj ľuďom vo väzobnom centre. Tí, ktorí pochopili pravdu, potom opakovane žiadali policajtov, aby ma prepustili.
Nakoniec ma poslali do tábora nútených prác, ale pretože som neprešla zdravotnou prehliadkou, prepustili ma domov. Majster ma opäť zachránil z démonického brlohu.
V roku 2016 ma zatkli a odviezli do väzobného centra mimo môjho bydliska. Pozrela som sa do svojho vnútra a našla som pripútanosť k predvádzaniu sa.
Myslela som si, že som celkom dobrá, že rozumiem princípom Fa a že môžem ísť kamkoľvek, kde ma potrebujú. Zdalo sa mi, že sa kultivujem veľmi dobre. V skutočnosti však moja pripútanosť k predvádzaniu sa narástla a zasahovala do miestneho prostredia záchrany ľudí.
V duchu som povedala Majstrovi: „Majster, učeníčka urobila chybu. Už nikdy nebudem predvádzať svoje pochopenie princípov Fa, chodiť všade a predvádzať sa, a tým narúšať tamojšie prostredie.“
Jeden policajt mi zlomyseľne povedal: „Odtiaľto sa už nedostaneš.“
V mysli som to odmietla: „O tom nerozhoduješ ty.“
Po niečo vyše desiatich dňoch som sa so spravodlivými myšlienkami dostala z démonického brlohu. Chceli ma nezákonne odsúdiť, ale Majster ma opäť zachránil.
V roku 2020 ma odviezli na úrad verejnej bezpečnosti. Vedúci oddelenia domácej bezpečnosti so mnou spisoval zápisnicu a opýtal sa:
„Praktizuješ Falun Gong?“
Povedala som: „Viera je záležitosťou ľudského myslenia a zároveň ju povoľuje ústava. Preto mám právo odmietnuť odpovedať.“
Keď práve nerobili zápisnicu, múdro som využívala príležitosť na objasňovanie pravdy.
Pýtali sa ma, či veci, ktoré odniesli z môjho domu, patria mne.
Opýtala som sa ich: „Ako ste sa k týmto veciam z môjho domu dostali? Vy sami porušujete zákon pri jeho presadzovaní. Vstúpili ste do môjho domu a odniesli ste ich v čase, keď tam nikto nebol. Dopustili ste sa nezákonného vniknutia a odcudzenia majetku.“
Potom som sa opýtala: „Ktorý zákon tieto veci porušujú? Ukážte mi príslušný právny dokument. Komu tieto veci spôsobili akú škodu?“
Pri každej otázke som poukazovala na to, kde podľa môjho chápania porušovali zákon, a žiadala som ich, aby predložili príslušné právne dokumenty.
Keď ma vedúci oddelenia domácej bezpečnosti nakoniec požiadal, aby som zápisnicu podpísala, povedala som:
„Pretože ste porušili zákonný postup a počas vybavovania prípadu ste sami porušovali zákon, nemôžem to podpísať.“
Čítaním článkov na Minghui o využívaní zákona pri záchrane vnímajúcich bytostí som sa naučila na každom kroku poukazovať na nezákonné konanie. Policajti potom skutočne prestali byť takí arogantní.
Zároveň som vo svojom vnútri neustále odmietala akúkoľvek sebeckú myšlienku na vlastnú ochranu. V mojom srdci zostávala jediná myšlienka:
„Zachrániť ťa. Zachrániť ťa.“
Večer ma zdvorilo odviezli autom domov.
