(Minghui.org) Na ceste kultivácie stačí, aby mal učeník jedinú myšlienku, že chce dobre prejsť skúškou, a Majster mu pripraví cestu, aby ňou mohol hladko prejsť.
1. Rozplynul sa ľad desaťročia trvajúcej nevraživosti voči mojej druhej staršej sestre
Pokiaľ si pamätám, moja druhá staršia sestra ma od detstva nemala rada. Zdalo sa, akoby so mnou nikdy nehovorila pokojne a vždy sa tvárila nahnevane. Keď sme vyrástli a každá si založila vlastnú rodinu, ani naše príbuzenské vzťahy neboli veľmi dobré.
Pred siedmimi rokmi som išla k druhej sestre. Keď sme sa rozprávali o mobilných telefónoch, povedala mi, že v telefóne nemá uložené moje číslo; má tam iba čísla našej najstaršej sestry, tretej sestry, svojho manžela a svojich dvoch detí. Potom mi povedala: „Svoje druhé dieťa som dala tretej sestre za adoptívne dieťa.“ Tretia sestra už mala vlastnú dcéru. Hneď som pochopila, čo tým myslela, a zášť v mojom srdci sa ďalej hromadila.
Pred tromi rokmi mal môj manžel šesťdesiate narodeniny. Pôvodne som o tom druhej sestre nechcela povedať, no môj syn povedal: „Keď sa príbuzní nenavštevujú, odcudzia sa.“ Veľmi neochotne som jej teda o oslave povedala. V deň manželových narodenín však druhá sestra s manželom išli rovno k tretej sestre, ktorá býva v tej istej dedine ako ja. Druhá sestra sa u nás len krátko zastavila, aby nás pozdravila, no jej manžel k nám ani nevstúpil a z domu tretej sestry išiel priamo do reštaurácie, kde sa konala manželova narodeninová oslava.
Minulý rok mala narodeniny tretia sestra a druhá sestra s manželom k nej obaja prišli. Pomyslela som si, že sme predsa všetky sestry a stačilo by mi od nej počuť pár vrúcnych slov. Nič také však neprišlo. Odvtedy som cítila, že moje srdce bolo úplne zranené. Celý rok som s druhou sestrou nebola v žiadnom kontakte.
Až do júna minulého roka. Keď už bolo hrozno v našom skleníku takmer všetko predané, mi tretia sestra, ktorá je tiež praktizujúcou, povedala, aby som trochu hrozna odniesla druhej sestre. Povedala som: „Nedám jej.“ Tretia sestra povedala: „Veď si si postavila ďalší skleník na pestovanie hrozna. Vari ti bude tých pár strapcov chýbať?“
Povedala som jej: „Nejde o to, koľko mám skleníkov. Jednoducho sa z toho necítim dobre.“
Trvala som na tom, že druhej sestre hrozno nedám a nechcela som sa s ňou už stýkať. Keď tretia sestra videla, ako tvrdohlavo trvám na svojom, veľmi ju to trápilo.
V posledný deň, keď sme vypratávali skleník, som si pomyslela, že už nemôžem ďalej zotrvávať v tomto napätom vzťahu s druhou sestrou. Som predsa kultivujúca a mala by som sa zachovať dobre. Pripravila som teda plastovú misu hrozna, ktorú som jej chcela dať. Nechcela som sa však s druhou sestrou osobne stretnúť, a tak som zavolala tretej sestre a požiadala ju, aby jej hrozno odniesla. Súhlasila. Prišla ku mne, položila misu hrozna na svoj elektrický skúter a odviezla ju druhej sestre.
Hoci som prostredníctvom tretej sestry poslala druhej sestre hrozno, svoju zášť voči nej som ešte úplne neodstránila.
Asi o dva týždne neskôr sa tretia sestra k tejto udalosti vrátila. Povedala mi, že keď vtedy priniesla druhej sestre hrozno, druhá sestra sa rozplakala a povedala: „Mama nám zomrela skoro. Najstaršia sestra sa skoro vydala a tiež sa o nás nestarala. Ju som nosila na chrbte, keď mala rok a pol, a teba som vodila za ruku, keď si mala päť a pol roka. Do školy som chodila len dva roky a ešte som musela aj pracovať. Všetko dobré na jedenie som nechávala vám...“
Keď som to počula, z hĺbky srdca som si uvedomila, aké ťažké to druhá sestra mala. Úprimne som jej chcela povedať: „Druhá sestra, mýlila som sa. Bola to moja chyba.“
Jasne si pamätám deň, keď sa druhá sestra vydávala. Mala som vtedy deväť rokov. Sedela vzadu na bicykli svojho manžela a ja som jej s veľkou ľútosťou mávala oboma rukami a volala: „Druhá sestra! Druhá sestra...“ Ona sa však na mňa pozrela nahnevaným, zatrpknutým pohľadom. Ten pohľad sa mi navždy vryl do pamäti a celé roky som sa ho nedokázala zbaviť.
Bola som ešte veľmi malá a veľa vecí z detstva si nepamätám. Druhá sestra si vytrpela toľko ťažkostí a bolesti, no ja som vtedy nechápala, prečo ma nenávidí.
Keď mi však tretia sestra toto všetko povedala, už som nedokázala zadržať slzy. Konečne som pochopila, aké ťažké to mala druhá sestra, ktorá bola vtedy sama iba tínedžerkou. V tichosti a nezištne sa o nás starala a prevzala na seba úlohu našej mamy.
S plačom som sa tretej sestry opýtala: „Prečo si mi to nepovedala už dávno?“
Keď som si spomenula na všetku zášť, ktorú som voči druhej sestre v minulosti prechovávala, uvedomila som si, aká som bola nerozumná. Rozhodla som sa ísť za ňou. Povedala som tretej sestre: „Kedy budeš mať čas? Poď so mnou k druhej sestre.“
Na druhý deň sa tretia sestra rozhodla, že pôjde so mnou. Keď sme prišli na trh, chcela som kúpiť nejaké veci, ktoré by som priniesla druhej sestre. Zhodou okolností sme ju však stretli priamo na trhu.
Tretia sestra si ju všimla ako prvá. Práve som kupovala vajíčka, keď mi povedala: „Druhá sestra je tam vpredu.“
Okamžite som zavolala: „Druhá sestra, chceli sme k tebe prísť.“
Usmiala sa a povedala: „Tak príďte. Načo ešte niečo kupujete?“
Mala som pocit, že to bolo po prvýkrát v mojom živote, čo sa na mňa druhá sestra takto úprimne usmiala. Vedela som, že až keď som sa úplne vzdala svojej zášti voči nej, mohla byť aj ona ku mne taká pokojná a láskavá.
Ľad desaťročia trvajúcej nevraživosti medzi mnou a druhou sestrou sa konečne roztopil! Toto všetko bolo vďaka Majstrovmu súcitu a mocnej sile Dafa, ktoré mi umožnili odstrániť zášť a nechať vystúpiť moju láskavosť.
2. Zášť voči manželovi tretej sestry v okamihu zmizla
Neviem prečo, ale manžel mojej tretej sestry, ktorý býva v tej istej dedine ako ja, sa vždy tváril, akoby ma vôbec nechcel vidieť. Keď ma stretol, odvrátil hlavu a ani sa na mňa nepozrel. Bolo mi z toho ťažko a nevedela som, čím som ho urazila.
Spočiatku som ho vždy pozdravila ako prvá, aj keď si ma nevšímal. Keď sa však jeho odmietavý postoj ku mne stále nemenil, aj moje srdce ochladlo a prestala som ho sama od seba zdraviť.
Niekedy ma nevesta tretej sestry zavolala ku nim na jedlo a stretla som tam jej svokra. Zo slušnosti som mu naliala čaj a povedala: „Švagor, daj si čaj.“
On iba zamrmlal: „Hm,“ na znak odpovede a stále sa ku mne netváril prívetivo. Veľmi ma to trápilo.
Keď mu opuchla noha a bol hospitalizovaný, v duchu som váhala: „Ak ho nepôjdem navštíviť, nebude to dobré. Ale keď tam pôjdem, aj tak sa na mňa bude mračiť, alebo ma bude úplne ignorovať. Radšej ho nenavštívim.“
Nečakane mi zavolala druhá sestra, voči ktorej som už svoju zášť opustila. Jej číslo som nepoznala, a tak som sa opýtala: „Kto je?“
Povedala: „To som ja, tvoja druhá sestra. Vieš, že [manžel tretej sestry] sa už vrátil z nemocnice? Poďme ho navštíviť.“
Povzdychla som si a povedala: „Nechce sa mi ísť. Keď tam prídem, aj tak ma nechce vidieť. Pošlem tam radšej svojho manžela.“
Druhá sestra však povedala: „To, že pôjde on, je jeho vec. Ty tam musíš ísť tiež. Nebolo by dobré, keby si nešla.“
Stále som však hovorila: „Nechcem tam ísť.“
Manžel počul môj telefonát a spýtal sa: „Kto volal? Čo sa stalo?“
Povedala som mu o telefonáte druhej sestry a dodala: „Mne sa tam nechce ísť. Choď ty.“
Manžel povedal: „A ty si ešte praktizujúca. Prišla skúška, ktorou musíš prejsť.“
Okamžite ma to prebudilo. Vedela som, že Majster ma týmto upozorňuje, aby som touto skúškou dobre prešla.
Povedala som: „Viem, že touto skúškou musím prejsť. Je to moja skúška a musím ňou prejsť. Ak ju dokážem prekonať, prejdem ňou. Ak nie a spadnem pritom tvárou do blata, aj tak sa cez ňu musím dostať.“
Keď Majster videl, že mám pevnú myšlienku prejsť touto skúškou, na druhý deň sa stal zázrak.
Nasledujúce dopoludnie som sa osprchovala a pripravila obed, pretože som nemala v úmysle obedovať u tretej sestry. Môj manžel sa práve vrátil z poľa, a tak sme vzali darčeky a išli k tretej sestre. Keď sme prišli k bráne jej domu, videli sme, že druhá sestra s manželom už prišli.
Po vstupe do domu som najprv pozdravila druhú sestru a jej manžela. Po chvíli vyšiel z vnútornej izby manžel tretej sestry na elektrickej trojkolke a široko sa usmieval. Nikdy predtým som ho nevidela s takým úsmevom na tvári.
Radostne som sa ho opýtala: „Švagor, už máš nohu v poriadku?“
S úsmevom odpovedal: „Áno, áno, už je dobre.“
Tretia sestra pripravila jedlo a napokon sme u nej zostali na obed. Po celý čas bol jej dom naplnený smiechom a veselým rozhovorom. Konečne nastala krásna chvíľa, keď sme tri sestry mohli spolu vychádzať v pokoji a harmónii.
Neskôr som konečne našla príčinu, prečo ma manžel tretej sestry nemal rád: bolo to spôsobené mojou citovou pripútanosťou k tretej sestre.
Keďže sa k nej jej manžel celé roky nesprával prívetivo, cítila som voči nemu nevôľu a mala som pocit, že sa k nej správa nespravodlivo. Stále som mala myšlienku: „Tretia sestra sa oňho celé roky svedomito stará. Aj keby mu z minulosti niečo dlhovala, už by to dávno musela mať splatené.“
Ako by som však mohla vidieť a pochopiť karmické príčiny a vzťahy medzi nimi dvoma? Nekultivovala som sa v tejto veci podľa Fa a namiesto toho som k nej pristupovala s ľudskými pripútanosťami.
