(Minghui.org) Majster povedal:
„Byť usilovný znamená, že v každej chvíli si dokáže dávať pozor na svoje slová a činy, dáva si pozor na svoje myšlienky a dokáže byť na seba prísny, a zvyčajne sa dokáže striktne správať. Toto popisuje niekoho, kto je v kultivácii usilovný.“ (Vyučovanie Fa na konferenciách - VII. časť, „Vyučovanie Fa na Fa konferencii v hlavnom meste USA“)
Ako teda môžeme dosiahnuť, aby sme si v každom okamihu všímali svoje slová a činy i reakcie svojich myšlienok a aby sme kultiváciu skutočne uskutočňovali v praxi?
Raz som na trhu stretol staršieho človeka. Vložil som mu do košíka na bicykli časopis s materiálmi objasňujúcimi pravdu a povedal som mu, aby si ho doma prečítal. Nečakal som však, že ho ten starší človek priamo pred všetkými, bez akýchkoľvek obáv, vezme do rúk a začne si ho prezerať. Pôvodne som mu chcel objasniť pravdu, no keď som videl, čo robí, rýchlo som odišiel!
Spočiatku som si myslel, že som konal úplne správne. Myslel som si, že som tým zodpovedný za svoju vlastnú bezpečnosť. Dokonca som si hovoril: „Nezdôrazňoval nám Majster opakovane, aby sme dbali na bezpečnosť?“ Bol som presvedčený, že moje konanie je úplne v súlade s Dafa.
Keď som sa však nad tým neskôr znova zamyslel, uvedomil som si: Nehľadám si tým len výhovorku pre svoje nesprávne konanie? Prečo som vlastne odišiel? Keď som sa pozrel na koreň, bol za tým strach! Bál som sa, že ma zatknú, že ma niekto nahlási, že skončím vo väzení a tak ďalej. Bolo tam mnoho pripútaností. Ak sa toľkých pripútaností nezbavím, môžem dosiahnuť dovŕšenie? Odpoveď je zrejmá.
Prečo som sa bál? Neverím vari, že som pod Majstrovou ochranou? Neverím, že okrem Majstra ma nikto iný nemôže ovládať? Prečo sa teda ešte bojím?
Po hlbokom zamyslení som zistil, že základnou príčinou môjho strachu bola hlboko zakorenená nesprávna predstava, ktorá pôsobila v hĺbke mojej mysle. Myslel som si, že zlá strana má moc nad praktizujúcimi Falun Gongu. Myslel som si, že len čo pôjdem objasňovať pravdu, bude ma môcť ovládať, zatknúť a prenasledovať. Ak by som si však myslel, že so mnou nemá nič spoločné a nemôže ma ovládať, bál by som sa ešte?
Základným problémom teda bolo, že moje zmýšľanie nebolo správne. Prostredníctvom sebareflexie som našiel svoj nedostatok. Keď už človek spozná svoje nedostatky, mal by odhodlane napredovať.
Pred časom som šiel objasňovať pravdu. Práve keď som prišiel na trh, uvidel som, ako sa veľkou rýchlosťou blíži policajné auto. V srdci som opäť pocítil nepokoj: Mám odísť, alebo pokračovať v objasňovaní pravdy? Čo ak ma uvidia a zatknú?
Zrazu mi napadlo: Som učeník Dafa! Som pod Majstrovou správou. Oni predsa vôbec nemajú moc nad učeníkmi Dafa. Čoho sa bojím? Nie je toto práve skúška pre mňa? Skúška, či dokážem počúvať iba Majstra; skúška, či dokážem zostať nepohnutý zoči-voči akémukoľvek zastrašovaniu; skúška, či dokážem Majstrovi skutočne veriť.
Zrazu som sa usmial. Veď oni so mnou nemajú nič spoločné!
Pokojne som vošiel na trh a pokračoval v objasňovaní pravdy. Videl som, ako sa dvaja policajti prešli po trhu a potom odišli. Ukázalo sa, že so mnou naozaj nemali nič spoločné! Odvtedy, keď stretnem policajtov alebo vidím policajné auto, už sa nebojím. V mysli sa mi okamžite objaví myšlienka: Nemajú so mnou nič spoločné. Som učeník Dafa a patrím iba pod Majstrovo vedenie.
Samozrejme, kultivácia nikdy neprebieha úplne hladko. Človek vždy napreduje prostredníctvom zakopnutí a pádov. Pokiaľ však berieme Fa za svoje meradlo, neustále nachádzame svoje nedostatky a neustále napravujeme svoje nesprávne myšlienky a predstavy, určite budeme kráčať po ceste kultivácie správne.
Vyššie uvedené je len moje pochopenie získané počas kultivácie. Ak je v ňom niečo nesprávne, prosím spolupraktizujúcich, aby ma na to so súcitom upozornili.
