(Minghui.org) V posledných rokoch získalo čoraz viac ľudí lepšie pochopenie medzinárodného dosahu propagandy Čínskej komunistickej strany. V skutočnosti od roku 2009 investovala ČKS 45 miliárd yuanov do rozširovania propagandy mimo Číny, aby ovládla verejnú mienku a zasadila semienka svojej globálnej taktiky vymývania mozgov.
Proaktívne a nenápadné taktiky
ČKS používa na zväčšenie svojho vplyvu v západnom svete mnoho opatrení. Prvým je zvýšenie investícií do médií ČKS, ako sú CCTV a tlačová agentúra Nová Čína (Xinhua). Na známom Times Square v New Yorku premieta monitor obsah tlačových správ z Novej Číny a boxy na noviny Denník Čína sa objavili v rôznych veľkých amerických mestách. Navyše CCTV spustila Čínsku globálnu televíznu sieť (CGTS), ktorá je dostupná na káblovej televízii po celom USA. Nová Čína má teraz okolo 6000 reportérov mimo Číny, čo prevyšuje počet reportérov tradičných agentúr ako AP, AFP a Reuters.
Druhým prístupom je ovplyvňovanie alebo ovládanie čínskych médií v zámorí. V roku 2001 publikovala Nadácia Jamestown správu s názvom „Ako sa čínska vláda pokúša ovládať čínske médiá v Amerike.“ Tá opísala štyri metódy:
A/ priame ovládanie novín, televízií a rádií prostredníctvom plného vlastníctva alebo väčšinového akciového podielu
B/ vplývanie na nezávislé médiá cez ich obchodné záujmy
C/ kúpa vysielacieho času alebo reklám
D/ nasadenie agentov ČKS do pracovných pozícií v médiách, za účelom špionáže a sabotáže
Tretí prístup, ktorý ČKS využíva, je projektovanie jej hlasu do médií hlavného prúdu. Počas troch rokov sa v New York Times, Washington Post a Wall Street Journal objavili články z Denníku Čína, ako v tlačenej, tak aj v elektronickej podobe. Tieto taktiky sú nečisté a podvodné.
Štvrtým prístupom je vstupovanie svojím podielom do zámorských médií. Štúdia od Reuters zistila, že Čínske medzinárodné rádio (CRI), ktoré patrí ČKS, vstúpilo svojím podielom prinajmenšom do 33 rádiostaníc v 14 krajinách. Jedným z príkladov je Televízia Phoenix, druhá najväčšia čínska TV stanica v USA. S 10 % podielu, ktoré vlastní CCTV, vystupuje TV Phoenix ako jedno z médií ČKS.
Čína cenzuruje zahraničné médiá rôznymi cestami, vrátane priamych finančných stimulov alebo tlakov. Nepriamo cez reklamy, online útoky a osobné útoky. Zahraničným médiám, ktoré v Číne pôsobia, sa ČKS vyhráža zrušením víz reportérom a ďalším zamestnancom. Mimo Číny je tlak na vydavateľov, aby odstraňovali články kritické k ČKS, s vyhrážkami na zrušenie partnerstva či obchodov.
Podľa bývalého čínskeho diplomata je pod najväčším tlakom ČKS mimo Číny päť skupín obyvateľstva: Tibeťania, Ujguri, praktizujúci Falun Gongu, demokratickí advokáti a podporovatelia nezávislosti Taiwanu. Špeciálne médiá založené praktizujúcimi Falun Gongu pritiahli pozornosť ČKS.
Potláčanie iných názorov
ČKS cenzuruje informácie z dvoch dôvodov: jeden je potláčať negatívne spravodajstvo v rámci Číny. Druhým je umlčanie disidentov, ktorí prezentujú vlastné postoje mimo Číny. Oba z nich slúžia posilneniu globálnej moci ČKS.
Štúdia Johna Palfreyho, profesora práva na Harvarde, zisťuje, že 48 % informácií spojených s „incidentom 4. júna“ (masaker na námestí Tiananmen v roku 1989) je v Číne blokovaných. Podobne je blokovaných 90 % informácií spojených s Deviatimi komentármi ku Komunistickej strane a väčšina pozitívnych správ o Falun Gongu. V protiklade s tým ČKS blokuje iba 10% pornografických stránok. Tieto čísla zvýrazňujú účely cenzúry.
Katrina Lantos Swett a Mary Ann Glendon, bývalá predsedníčka a podpredsedníčka Americkej komisie pre medzinárodnú náboženskú slobodu (USCIRF), v roku 2013 napísali: „Snahy Pekingu proti Falun Gongu, ktoré vyvierajú zo strachu pred významný rastom skupiny nezávisle premýšľajúcich ľudí mimo komunistickej ideológie a kontroly, sú zvláštne.“ Dodávajú: „Materiály a webstránky Falun Gongu sú najblokovanejším obsahom na čínskom internete.“
Pani Huang Qian má 49 a je bývalou zamestnankyňou Knižného centra Guangzhou. Začiatkom roka 2015 publikovala 5 dlhých postov na čínskej sociálnej sieti Weibo pod názvom „Spomienky na Gulag“. Pretože ich obsah odhaľoval prenasledovanie Falun Gongu v Číne, pani Huang bola na 5 rokov poslaná do väzenia. Po presune do 4. oddelenia ženskej väznice Guangzhou ju prišla navštíviť jej rodina, ktorá ju našla slabú a podvyživenú. „Prosím zachráňte ma odtiaľto“, prosila ich, „toto miesto ma takmer pripravilo o rozum“.
Pre svoju vieru vo Falun Gong bola pani Huang vyhodená zo zamestnania, zadržiavaná 3 roky v pracovnom tábore a 4 roky bola väznená. ČKS tvrdo pracuje na tom, aby takéto informácie blokovala.
Kolaborácia so západnými médiami
Od svojho predstavenia verejnosti v roku 1992 je Falun Gong známy zlepšovaním fyzického zdravia a morálnych hodnôt. Jiang Zemin sa pri potláčaní tejto nepolitickej skupiny spoliehal na brutalitu a ohováračskú propagandu, v ktorej médiá hrali kritickú úlohu v podvádzaní spoločnosti.
Jiang predpokladal, že taká obrovská vlna represií posilní aj neznášanlivosť v západnej spoločnosti a pozval západné médiá, aby už od začiatku spolupracovali na prenasledovaní. Ak by bol úspešný, pomohlo by to ospravedlniť prenasledovanie a zredukovať tlak medzinárodnej spoločnosti. Jeden z príkladov bol rozhovor pre francúzske Le Figaro z októbra 1999, kedy Jiang využil túto príležitosť, aby Falun Gong označil za „kult“.
Na národnej konferencii pre vonkajšiu publicitu v roku 1999 Jiang zdôrazňoval zahraničnú propagandu a volal po silnej verejnej kampani v medzinárodnej spoločnosti, ktorá by zodpovedala čínskej „prestíži“ a „povesti“.
Li Changchun, člen politbyra, nasledoval tento príkaz a založil koordinovaný systém 25 oddelení v rámci Centrálnej komisie ČKS. Guo Jingzhe, šéf Čínskeho medzinárodného rádia, vysvetlil Jiangove slová takto: „Mali by sme byť aktívni a prevziať vedenie... Zahraničná propaganda je ako bitka. Mali by sme držať v jednej ruka štít a brániť sa pred nepriateľmi a v druhej držať kopiju a napádať iných.“
Takto bola nenávistná propaganda vyvážaná do iných krajín. 26. mája 2000 program Focus na CCTV odvysielal 18- minútový program, ktorý ohováral Falun Gong. Šéf Úradu 610 potom CCTV nariadil, aby videopásky s týmto programom distribuovali zahraničným ambasádam a konzulátom a preložili ho do angličtiny pre vysielanie mimo Číny. Čínske spravodajské médiá v rôznych krajinách tiež nasledovali tento postup na očierňovanie Falun Gongu.
Odpor v západnej spoločnosti
Takáto propaganda od ČKS sa ale niekedy stretáva s odporom. Po Talentvision, keď kanadská televízna stanica v čínštine odvysielala program CCTV ohľadom „prípadu vraždy Fu Yi-bina“ v decembri 2001, kde bola vražda nepravdivo spájaná s Falun Gongom, sa Kanadská rada pre vysielanie (CBSC) rozhodla v auguste 2002, že daný program porušil štyri články Etického kódexu a Kódexu pre násilie ako aj etického kódexu Kanadskej asociácie riaditeľov vysielacích staníc rádia a TV.
„Panel zistil, že odkazy na Falun Gong, ktoré v správe odzneli, vykonštruovali nepravdivý komentár na jednej strane a na druhej bolo nadmerné použitie opakovaných násilných scén.“ (Rozhodnutie CBSC 01/02-0416+). Talentvision dostala nariadenie, aby toto vyhlásenie odvysielala dvakrát v priebehu siedmich dní.
Účastníci konferencií pre vonkajšiu publicitu v Číne nie sú len úradníci z rôznych štátnych orgánov a z rôznych provincií, no sú to aj úradníci z čínskych ambasád a konzulátov. Práve oni často vedú iniciatívu v propagandistických snahách v zahraničí.
13. marca 2001 priniesol Hlas Ameriky (VoA) správu, že Wang Yunxiang, čínsky generálny konzul v San Franciscu, napísal čínskym novinám Svetový Žurnál a žiadal ich, aby prestali uverejňovať reklamu Falun Gongu. Gu Xixian, generálny manažér novín v San Franciscu, odmietol jeho požiadavku so slovami: „On (Wang) môže mať svoj postoj a praktizujúci Falun Gongu môžu mať tiež ten svoj.“
Wu Ronghua, čínsky generálny konzul v austrálskom Melbourne, raz pozval predstaviteľov z miestnych čínskych médií na konzulát, aby ich požiadal nepublikovať články vzťahujúce sa k Falun Gongu. Povedal, že každý takýto článok by mal byť odoslaný na čínsky konzulát na schválenie. Výsledkom bolo, že žiadne z médií nevydávalo články o Falun Gongu, kvôli tlaku a obavám z čínskeho konzulátu.
Snahy ČKS o posilnenie „jemnej sily“
Chang Chin-hua z Národnej univerzity na Taiwane varoval pred expanziou ČKS a jej „jemnej sily“, ktorá sa snaží uplatňovať svoj vplyv na iné národy kultúrnymi metódami. Na druhej strane je tu tvrdá sila, ktorá využíva ekonomické lákadlá a vyhrážky. Potláčaním a vyhýbaním sa negatívnym komentárom môže Čína propagovať svoje záujmy a spraviť vlastné názory dominujúcimi.
Čínska tvrdá sila pochádza z jej ekonomických a obchodných výhod. Priamym a nepriamym vplyvom môže vybraným subjektom vnútiť autocenzúru a ovládať verejnú mienku. Toto nezasahuje len do slobody slova, ale ohrozuje to aj demokratické systémy a národnú bezpečnosť v západných krajinách. Inými slovami, je to stratégia asymetrického boja vedená ČKS.
Aj napriek pokračujúcim snahám ČKS infiltrovať sa do iných krajín začali niektoré krajiny na západe vykazovať silnejší odpor. Počas prejavu k Trumpovej politike ohľadne Číny v Hudsonovom inštitúte 4. októbra 2018, hovoril Viceprezident USA Mike Pence o vojenskej sile ČKS, krádežiach obchodných tajomstiev, špionáži a porušovaní ľudských práv. Tento postoj naznačuje, že snahy ČKS ovplyvňovať média mimo Číny budú monitorované a potenciálne obmedzené.
