(Minghui.org) Falun Gong, tiež známy ako Falun Dafa, som začal praktizovať v roku 1996 a chcel by som tu zdieľať o niektorých svojich kultivačných skúsenostiach z obdobia, keď som bol uväznený.
Keď vtedajší vodca komunistického režimu, Jiang Zemin, spustil v júli 1999 prenasledovanie Falun Gongu, úradníci z môjho dedinského výboru sledovali každý môj krok. Po večeroch som za svitu mesiaca mohol pozorovať ich tiene vo svojich oknách. Jiangov slogan bol „zničiť Falun Gong za 3 mesiace“. Bolo to po prvýkrát v mojom živote, kedy som cítil, že moje ľudské práva sú pošliapavané.
Uväznenie v zadržiavacom centre
V roku 2008 som bol uväznený v zadržiavacom centre. Násilie, s ktorým tam ku mne pristupovali, ma zranilo fyzicky i mentálne.
Zima bola v tom roku nezvyčajne chladná. Nemal som peniaze a zimné veci, ktoré mi rodina poslala, všetky skonfiškovali dozorcovia a iní väzni. Varovali ma, aby som to neskúšal nikomu nahlásiť a špeciálne nie iným dozorcom.
Keďže praktizujem pravdivosť-súcit-znášanlivosť, veril som, že by som mal zniesť každú bolesť a tolerovať všetko, bez ohľadu na to, či ich činy sú správne alebo nie.
Keď sa týranie zhoršilo, moje životné podmienky sa stali katastrofálnymi. Smrť alebo „transformácia“ bola príkazom z centrálnej vlády.
Jedného dňa môj spoluväzeň namočil jediné moje teplé oblečenie do umývadla. Odkaz bol veľmi jasný: zamrzni alebo sa vzdaj Falun Gongu. V tom momente som si spomenul na Majstrove slová:
„Znášanlivosť (Ren) nie je zbabelosť, a tým menej je to vzdanie sa nepriazni osudu.“
(Za hranice znášanlivosti, Základy pre ďalší pokrok II.)
Prišiel som ku spoluväzňovi a s tónom súcitu a dôstojnosti som povedal: „Mám viac než 60 rokov. Vzal si mi peniaze a zimné oblečenie, ktoré mi poslala moja rodina. Mám len veľmi málo jedla. Namočil si mi do vody jediné teplé veci. Chceš, aby som zamrzol a zomrel. Avšak ja viem, že tvoja rodina prechádza ťažkým obdobím a je to po prvýkrát, čo si to spravil, takže ti odpúšťam. Znášam to, čo by bežný človek nemohol zniesť. Odpúšťam ti zo svojho súcitu. Už to nerob. Zlo nemôže nikdy ovplyvniť dobro.“
Spoluväzeň sklonil hlavu. No nebol to koniec. Ďalší spoluväzeň ma nahlásil dozorcovi s falošným obvinením, že bijem ľudí. Dozorca si ma zavolal do kancelárie: „Praktizuješ pravdivosť-súcit-znášanlivosť. Ako môžeš biť ľudí? Na 60 rokov máš bláznivú povahu.“
Povedal som mu, že „Spoluväzeň, ktorý mi namočil oblečenie mi štyrikrát zabránil použiť toaletu. Dvakrát mi hodil oblečenie na zem a dupal po ňom. Všetko som to toleroval a nebolo to ľahké.“
„Poznáte niekoho, kto vie takéto veci potichu vydržať? Iba praktizujúci Falun Gongu to dokážu. Avšak on spravil niečo, čo ohrozilo môj život, mohol som zmrznúť, pretože namočil moje teplé oblečenie. Vidím, že viete, že praktizujúci Falun Gongu sú dobrými ľuďmi. Dobrí ľudia si zaslúžia rešpekt a nemali by byť prenasledovaní. Už tým, že ma tu väzníte, porušujete zákon. Navyše mi nedávate podmienky na život. Je mi zima a som hladný. Pracujete v oblasti práva, no vy i ostatní právo porušujete.“
Po dlhom tichu dozorca povedal: „Čínska komunistická strana nikdy neuznala žiaden svoj zločin. Nezáleží na tom, aká veľká chyba to je.“
Od toho dňa som začal tým okolo mňa otvorene hovoriť o Falun Gongu. Teraz hovoria „Falun Dafa je dobrý, pravdivosť-súcit-znášanlivosť sú dobré.“ Niektorí prejavili záujem naučiť sa Falun Gong a mnohí preťali svoje väzby s ČKS.“
Moje životné podmienky sa zmenili k lepšiemu. Nakoniec som dostal peniaze a šatstvo, ktoré mi rodina poslala. Skamarátil som sa so spoluväzňom, ktorý mi namočil oblečenie. Podelil som sa s ním o jedlo a dal som mu nejaké teplé veci. Bol pohnutý mojou láskavosťou a nazval ma svojim „Falun Gong otcom“.
Nikdy vo svojom živote som nikomu zámerne neublížil. Ľudia z mojej dediny ma vnímajú ako dobrého človeka. Po čase strávenom v zadržiavacom centre som bol odsúdený na osem rokov väzenia za to, že chcem žiť podľa princípov pravdivosť- súcit-znášanlivosť.
Keď ma odsúdili, moja mama mala 96 rokov. Každý deň o barlách chodila na cestu, ktorá vedie do dediny a čakala, kým sa vrátim domov. Čoskoro na to umrela.
Vo väzení
ČKS očakáva, že každý praktizujúci Falun Gongu bude „transformovaný“.
V jednu noc, keď boli všetci väzni zamknutí vo svojich celách, ma pár spoluväzňov, ktorí pracovali pre dozorcov, vytiahli von. Povedali: „Ubijeme ťa na smrť, ak sa netransformuješ.“ Začali ma biť. „Nikto nebude vedieť, že sme ťa tu zbili na smrť, aj tak nikto nič nevidel“.
Keď som počul ich slová, pochopil som, že mi Majster Li dáva pomocou ich slov nejaký náznak. Kričal som tak hlasno, ako som vedel „Zlé skutky musia prestať.“ Všetci v budove ma počuli.
Prišiel ku nám dozorca sekcie. Začal sa smiať. Scéna staršieho muža bitého dvoma väzňami mu pripadala zábavná. Zmiešaný zvuk môjho kriku a jeho smiechu znel hrôzostrašne. Odmietol som vzdať sa Falun Gongu.
Jedného rána ma zasa niekoľkí väzni spolčení s dozorcami chceli vyvliecť na toalety. V miestnosti nik iný nebol. Inštinkt mi hovoril, že ma chcú nútene kŕmiť výkalmi.
Som praktizujúci Dafa a nemal by som trpieť takým ponížením. Znova sa mi v mysli objavili Majstrove slová:
„Znášanlivosť (Ren) nie je zbabelosť, a tým menej je to vzdanie sa nepriazni osudu.“
(Za hranice znášanlivosti, Základy pre ďalší pokrok II.)
Odporoval som a bojoval som s nimi. V cele boli video kamery a mikrofóny. Každý náš pohyb bol monitorovaný. No niekto neprišiel.
No oni ma podcenili. Mysleli si, že so starým mužom budú môcť ľahko manipulovať. No ja mám Majstrovu ochranu, nebeských strážcov a som plný pozitívnej energie. Zrazu som si spomenul na Majstrove slová:
„Ja som hlboko zakorenený vo vesmíre. Ak niekto môže ublížiť vám, bude schopný ublížiť mne. Jednoducho povedané, táto osoba by bola schopná ublížiť tomuto vesmíru.“ (Prvá Lekcia, Čuan Falun)
Po tejto myšlienke ma väzni, s ktorými som bojoval, pustili. Vyzerali akoby dostali ranu elektrickým obuškom, nemohli sa nadýchnuť a boli bledí. Ja som ostal v pokoji a nedotknutý.
Ukázal som na jedného z nich a povedal som: „Tvoj príbuzný žije v mojom susedstve.“ Potom som ukázal na druhého: „Viem, kde bývaš, bývaš veľmi blízko mňa. Dvaja z vás sú ako moji susedia, ako to môžete robiť? Ako sa mi odvážite pozrieť do oči, keď budeme prepustení? Mám štyri deti, myslíte, že vás nechajú na pokoji?“
Hovoril som so súcitom a dôstojne. Sklonili hlavy. Neskôr som bol mnohokrát mučený, no tí dvaja sa na tom nezúčastnili.
Odchod domov
V čase keď som bol prepustený, som mal celé telo zdeformované rokmi fyzického trýznenia. Moja mama so sestrou boli už po smrti. Moja staršia sestra bola tiež praktizujúcou Falun Gongu a bola prenasledovaná. Vrátil som sa do prázdneho domova. Nevedel som si dokonca ani nájsť veci na prezlečenie.
Moja neter mi strážila knihy Falun Gongu, keď ma uniesli. No zo strachu dala knihy vodcovi dediny. Tie knihy sú môj život a ja som ich potreboval späť. So silnými spravodlivými myšlienkami a neochvejným odhodlaním som dostal nazad všetky svoje knihy.
