(Minghui.org) Kým už vyše 160 krajín a územných celkov bojuje s pandémiou koronavírusu, predstavitelia ČKS (Čínskej komunistickej strany) sú zaneprázdnení rozširovaním nepravdivých informácií a vychvaľovaním ČKS.
Podľa insiderov sa propaganda ČKS momentálne zameriava na nasledované:
1) presmerovanie pozornosti čínskych občanov na koronavírus rozšírený mimo Čínu
2) zavádzanie o tom, že ČKS má schopnosť kontrolovať epidémiu
3) presun viny na Spojené štáty šírením konšpiračných teórií, že vírus pochádza z USA
Tým, že mnoho Číňanov teraz zažilo zakrývanie informácii o vypuknutí epidémie koronavírusu, ktorého sa dopustila ČKS, stále viac sa stavajú proti totalitnému režimu ČKS a hľadajú cesty, ako vyjadriť svoje názory.
Zakrývanie faktov trvá dodnes
Niekoľko čínskych novinárov a zdravotníckych pracovníkov nedávno odhalilo, ako sa informácie o koronavíruse zakrývali na rôznych úrovniach, odkedy epidémia pôvodne vypukla. Potom, ako testy DNA ukázali, že dvaja pacienti boli pozitívne otestovaní na koronavírus, Ai Fen, vedúca pohotovostného oddelenia vo Wuhanskej centrálnej nemocnici, tieto informácie odhalila svojim priateľom z medicínskej oblasti. Ona spolu s ďalšími kolegami, vrátane Li Wenlianga, ktorý neskôr na vírus zomrel, boli takmer okamžite umlčaní za „šírenie povier“.
Výsledkom systematického tajenia informácií o koronavíruse bolo, že ku 6. marcu 2020 bolo viac ako 3000 zdravotných pracovníkov z provincie Hubei nakazených koronavírusom. 40% z nich sa nakazilo v nemocniciach a 60% v komunitách. Takmer všetci boli zdravotnými pracovníkmi, nie epidemiologickými špecialistami.
Jedným z kľúčových faktorov prispievajúcich ku vysokému počtu infekcií a úmrtí bola neprestajná snaha zakrývať epidémiu zo strany ČKS. Zatiaľ čo čínski funkcionári priznali ku 24. januáru 2020 len 830 prípadov koronavírusu, Hu Dianbo, lekár z nemocnice v meste Xiaogan v provincii Hubei odhalil, že v ten istý deň ona a jeho kolegovia odhadli, že len vo Wuhane je asi 100 tisíc nakazených.
„Kvôli zakrytiu faktov provincia Hubei vyhlásila, že má dostatok ochranných prostriedkov a odmietla zahraničnú pomoc. Nemocnice sú ako peklo a ľudia tam všade pobiehajú, dúfajúc, že to prežijú,“ napísal. „Viem, že keď toto dopíšem, môžem mať problémy. No je mi to jedno – zachrániť životy je ešte dôležitejšie.“
Podľa Čínskych obhajcov ľudských práv, neziskovej organizácia so sídlom vo Washingtone D.C., čínske úrady zatkli medzi 22. až 28. januárom prinajmenšom 325 ľudí. Väčšina z nich bola obvinená zo „šírenia povier“, „vytvárania paniky“ či „pokusov o narušenie sociálneho poriadku“.
Zakrývanie pokračuje do dnešného dňa. Jedna zo správ, ktorú dostal Minghui.org, opisovala situáciu v meste Harbin, v provincii Heilongjiang, kde lekár na základe röntgenových snímok identifikoval viacero infekcií koronavírusu, no ani jeden z týchto prípadov nebol následne oficiálne uznaný. Neskôr dokonca vyšlo najavo, že daní pacienti boli liečení ako bežné zápaly pľúc, čím sa nemocnici ušetrili peniaze a znížil sa počet potvrdených prípadov, aby to súhlasilo s oficiálnymi číslami.
Toto však nie je to najhoršie. Ďalšia správa z provincie Shandong poskytla svedectvo ženy, ktorá má príbuzných vo Wuhane. Tí jej povedali, že takmer každý človek z priľahlej dediny je nakazený. No namiesto liečby ich úrady v dedine uzatvorili. Personál ich každých niekoľko dní chodí kontrolovať. Keď niekto otvorí dvere, vie sa, že domáci žijú a služba ide do ďalšieho domu. V opačnom prípade vyvalia dvere a odnesú telá do veľkej jamy na pochovanie. Jama má veľkosť, že sa do nej zmestia stovky ľudí.
Kreativita nad cenzúrou
Keď bol nedávno s Ai Fen rozhovor v časopise Renwu (Ľudia), spomínala si tam na to, ako boli spolu s ostatnými lekármi vo Wuhanskej centrálnej nemocnici zastavení v informovaní ohľadne epidémie. Rozhovor bol publikovaný 10. marca, to jest v deň, keď čínsky vodca prvýkrát od vypuknutie epidémie navštívil Wuhan. O niekoľko hodín bol článok s rozhovorom odstránený zo stránok časopisu, ako aj z celého čínskeho internetu.
„Nové verzie článku boli v snahe vyhnúť sa cenzorom, sčasti napísane pomocou emoji a sčasti v morzeovke, ako aj v Pinjine,“ napísal 11. marca Guardian v článku s názvom „Koronavírus: Wuhanskí lekári sa ozývajú proti autoritám.“
„Keď som sa pozrel na tieto rôzne verzie, musel som sa smiať,“ napísal užívateľ WeChatu,
„Potom som sa rozplakal [nad tou tragédiou].“
Hsin-chung Liao, spisovateľ z Taiwanu, tento druh kreativity nazýva temnou drámou a teší sa na novú éru, kedy ľudia budú môcť „slobodne písať po čínsky.“
„Koronavírus stúpil Číne na kurie oko, pretože nejakým spôsobom zasiahol takmer všetkých v krajine,“ uviedol King-wa Fu, odborník na cenzúru na univerzite v Hongkongu. Podľa správy vo Wall Street Journal s názvom „Čínski užívatelia internetu sa pokúšajú prekonať cenzorov, aby udržali rozhovor s doktorom z Wuhanu online.“
Falošná výchova k vďačnosti
Wuhanský tajomník strany Wang Zhonglin nedávno zvolal miestnych obyvateľov, aby poďakovali čínskemu vodcovi Xi Jinpingovi a ČKS za to, že bojovali s vírusom, v kampani nazvanej „výchova k vďačnosti“. Jeho slová sa stretli s prudkým odporom.
Čínsky novinár Chu Zhaoxin napísal na WeChat, že by sa Wang mal „vzdelať sám“. V článku The Guardianu s názvom „Výchova ku vďačnosti: Wuhanský boss čelí odporu voči svojim výzvam na ďakovanie lídrom.“, napísal: „Ste služobníkom verejnosti a vašou prácou je služba ľuďom. A ľudia, ktorým slúžite, sú práve zdrvení, mŕtvi sú stále chladní a slzy živých ešte neuschli,“
Kniha Da Guo Zhan Yi („Boj s epidémiou: Čína bojuje s Covid-19 v roku 2020“), ktorú dal dokopy Odbor publicity ČKS a Informačná kancelária Štátnej rady a bola publikovaná vo februári 2020, vykresľuje predstaviteľov ČKS ako hrdinov, ktorí porazili koronavírus. Kniha bola 1. marca 2020 náhle odstránená zo všetkých kníhkupectiev v Číne.
Mnohí obyvatelia túto knihu kritizovali so slovami, že „by mohla slúžiť ako svedectvo o tejto absurdnej ére v histórii,“ alebo že „opisuje, ako ČKS podvádza ľudí.“
Pridávajú sa novinári
Začínajú sa ozývať aj mnohí novinári v Číne. Jedným z nich je napríklad Jacob Wang, novinár zo štátom riadených novín v Číne. Keď ČKS vyhlásila, že život vo Wuhane sa vracia do normálu, vedel, že „Wuhan je stále v kríze – cestoval tam, aby zaznamenal zlyhanie vlády. Šiel na sociálne médiá, aby napravil odkaz a napísal dojemný príspevok o chorých rodičoch, ktorí sa pokúšali požiadať o lekársku starostlivosť v záplave nefunkčnej byrokracie,“ napísal New York Times 14. marca 2020, v článku s názvom „Čína zakročila proti správam o koronavíruse, novinári úder vracajú.“
„Ľudia tu sú ponechaní, aby umreli, a ja som veľmi nahnevaný,“ hovorí Wang v rozhovore. „Som novinár, no som tiež normálna ľudská bytosť.“ Spolu s ďalším novináorm napísali sériu článkov odhaľujúcich zakrývanie faktov zo strany ČKS a volajú po slobode tlače na sociálnych médiách.
V takýchto zriedkavých správach spochybňujúcich vedúcu ČKS boli títo novinári niekedy zdrvení tlakom cenzúry a tiež smrťou a zúfalstvom, ktoré spôsobila pandémia. „Keď sa pozeráte na tie hororové príbehy, skutočne v noci nemôžete spať,“ povedal Wang ohľadom svojej správy o wuhanskej karanténe. „Bolo to naozaj strašné.“
Tenney Huang, reportér štátom riadeného média, taktiež strávil vo Wuhane niekoľko týždňov. „Všetci sú v stave nemohúcosti a krivdy,“ povedal. „Sloboda slova je pre nás cestou, ako sa brániť.“
Huang povedal, že sa po sprísnení cenzúry obrátili na sociálne médiá. „Fakty sú ako palivové drevo,“ poznamenal. „Čím viac ich hromadíte, tým intenzívnejší je plameň, keď ho nakoniec zapáli iskra.“
Meleniál: Je mojou misiou hovoriť za tých, čo umreli
Mladí ľudia zistili, že ich sny sa v tejto realite rozbili na kúsky. Tu Long, 26-ročný mladík, vyrastal vo Wuhane a ukončil štúdium žurnalistiky na jednej z najlepších novinárskych škôl v Číne. No zistil, že jeho sen sa v Číne nebude dať naplniť. „Moja škola chce vzdelávať ľudí, ktorí pomáhajú kontrolovať verejnú mienku,“ povedal.
„Viackrát som počul svojich profesorov, ako sa chválili, že zvládli kontrolovať verejnú mienku,“ píše sa v článku New York Times zo 14. marca 2020, pod názvom „Mám povinnosť hovoriť za mŕtvych“.
„Keď z Pekingu vyhnali „podradné obyvateľstvo“ [migrujúcich robotníkov], povedal som si, že som pracoval veľmi tvrdo. Nie som súčasťou „podradného obyvateľstva“, a nebudem teda vyhnaný.
„Keď postavili koncentračné tábory v Xinjiangu (pre Ujgurov), pomyslel som si, že ja do tejto etnickej menšiny nepatrím a nemám ani žiadnu vieru, takže by som nemal mať problém.
„Sympatizujem s ľuďmi z Hongkongu, no nešiel by som do ulíc protestovať za demokraciu, takže to so mnou nemá nič spoločné.
„Tentokrát to zasiahlo moje rodné mesto. Veľa ľudí okolo mňa sa nakazilo a niektorí umreli, takže som sa už nemohol prizerať,“ povedal Tu.
„Väčšina Číňanov, vrátane mňa, nie sú nevinní. Prehliadali sme, že ČKS koná zlo, niektorí tiež pri tom zle pomáhali,“ premýšľa.
Jeden priateľ mu raz povedal, že aby človek prežil v Číne, musí spraviť jednu z týchto dvoch vecí, ak nie obe: Po prvé, ignorovať racionalitu; Po druhé, ignorovať svedomie.
Tu zistil, že nevie spraviť ani jedno. „Prežil som wuhanskú epidémiu a po zvyšok života mám povinnosť hovoriť za mŕtvych.“
