(Minghui.org) Prešlo už 21 rokov odkedy 10 000 praktizujúcich Falun Gongu v Číne pokojne protestovalo pred Štátnym úradom pre podávanie sťažností v Pekingu 25. apríla 1999. Požadovali prepustenie 45 praktizujúcich, ktorí boli dva dni predtým zatknutí v meste Tianjin. Taktiež od vlády požadovali, aby chránila ich základné práva na praktizovanie ich viery. Tento protest pritiahol pozornosť medzinárodného spoločenstva a bol označený za najväčšiu a najpokojnejšiu demonštráciu v čínskej histórii.
V tomto článku praktizujúca rozpráva o zatknutiach na Fakulte vzdelávania v Tianjine (v súčasnosti Tianjinská univerzita), ktoré vyvolali masové protesty v Pekingu. Povedala, že bola dojatá súcitom a znášanlivosťou praktizujúcich, čo bolo v ostrom kontraste s brutalitou Tianjinskej polície.
Nasleduje jej opis toho, čo sa prihodilo a čo viedlo k incidentu z 25. apríla.
Vedec so vzťahmi s vysokopostavenými úradníkmi ČKS ohovára Falun Gong
11. apríla 1999 vedec He Zuoxiu zverejnil v časopise, ktorý vydávala Fakulta vzdelávania v Tianjine, článok s názvom „Nesúhlasím s tým, aby adolescenti praktizovali čchi-kung“. V článli kritizoval čchi-kung. Pán He bol príbuzným Luo Gan-a, vedúceho Ústrednej komisie pre politické a právne záležitosti, mimosúdneho úradu vykonávajúceho dohľad nad oddeleniami štátnej bezpečnosti a súdnictva. Vo svojom článku ohováral Falun Gong a očiernil jeho zakladateľa. Tiež vyhlásil, že Falun Gong môže spôsobiť duševnú chorobu.
Praktizujúci v Tianjine sa rozhodli objasniť fakty o Falun Gongu miestnym úradom. Napísali listy úradníkom, v ktorých rozpovedali svoje osobné príbehy o tom, ako im táto prax pomohla zlepšiť ich celkové zdravie. Od 18. do 24. apríla sa praktizujúci každý deň zhromažďovali v areáli Fakulty vzdelávania v Tianjine, kde vyzývali vydavateľov, aby opravili nesprávne vyhlásenia v článku od He.
Spontánne, disciplinované správanie
V tom čase som praktizovala Falun Gong jeden rok. Už počas takého krátkeho obdobia sa môj život zmenil, môj problém so srdcom a cirhóza pečene zmizli a stala som sa pozitívnejšou. Nechcela som len tak sedieť a nechať verejnosť, aby mala nesprávne informácie o tejto praxi, ktorá dokáže zmeniť človeku život. Pripojila som sa k praktizujúcim pri fakulte.
Keď som tam prišla ráno 21. apríla 1999, uvidela som praktizujúcich sedieť potichu na chodbách a okolo rohov. Nikomu nebránili v ceste a nenarušovali vyučovanie. V tichosti čakali na vydavateľov časopisu, aby sa s nimi stretli.
Praktizujúci tiež znížili svoje nároky na jedlo a pitie, aby sa vyhli použitiu toalety. Keď ich skutočne museli použiť, šli na toalety mimo areálu fakulty. Praktizujúci tu a tam zbierali od každého odpadky a odniesli ich preč. Areál zanechali v poriadku a čistote, hoci tam celý deň boli tisíce praktizujúcich.
Blízki obyvatelia a majitelia obchodov sa prichádzali pozrieť, čo sa deje. Potom, čo sa porozprávali s praktizujúcimi, mnohí z nich boli dojatí. „Je skutočne úžasné, že tu nie je žiaden hluk pri toľkých ľuďoch. Ste veľmi disciplinovaní.“
Znepokojujúce znamenia
22. apríla začalo pršať. V ten deň som v jednej triede za závesom zbadala skrytú kameru . Jej šošovka neustále sledovala a mierila na praktizujúcich. Podľa Hao Fengjun-a, policajta z Úrady štátnej bezpečnosti Tianjin, ktorý neskôr emigroval do Austrálie, sa tam v blízkych budovách okolo fakulty nachádzali skryté kamery a v ten deň zaznamenali viac než 5 000 praktizujúcich.
Ľudia v kancelárii vydavateľa časopisu spočiatku priznali chyby urobené v tom článku. Potom, čo sa porozprávali s praktizujúcimi, sľúbili, že ich opravia. Avšak hneď na nasledujúci deň, 23. apríla, policajt v civile povedal, že podľa nariadenia zhora žiadne opravy nie sú povolené.
V to popoludnie predstavitelia školy požadovali cez reproduktory v areáli, aby praktizujúci odišli a obviňovali nás z rušenia vyučovania. Vyhrážali sa nám, že budeme čeliť následkom, ak sa tam rozhodneme ostať.
Veľkolepé povzbudenie pre praktizujúcich
Toto varovanie nami nepohlo. Vedeli sme, že sme vyučovanie nerušili a bolo veľmi pravdepodobné, že predstavitelia školy boli donútení povedať to.
Keď niektorí praktizujúci premýšľali o tom, ako lepšie objasniť fakty školským zamestnancom a vydavateľom časopisu, niekto odrazu zakričal: „Pozrite sa tam, Falun!“
Pozrela som sa hore a uvidela som, že slnko sa stalo veľkým Falunom, ktorý sa točil v smere a proti smeru hodinových ručičiek s jasným znakom svastiky v strede. Pozrela som sa dole a zbadala som početné Faluny všetkých veľkostí a farieb vo vzduchu, na zemi, na stene a tiež na praktizujúcich. V očiach sa mi objavili slzy. Praktizujúci v tichosti spojili dlane pred hrudníkom. Tento posvätný moment trval pol hodinu.
Jeden úradník vybehol z areálu a kričal na ostatných úradníkov: „Je tu tak mnoho Falunov!“ Ďalší úradník zašepkal: „Úžasné, je to skutočné.“ Ľudia sa začali nadšene rozprávať a jeden človek zakričal: „Rýchle! Pozrite sa, červený, zelený, modrý!“ keď ukazoval na Falun.
Boj medzi dobrom a zlom
Keď som v ten večer bola na ceste na večeru, stovky policajtov obsadili ulicu pred fakultou, spolu s policajnými vozidlami a autobusmi. Rýchle som sa vrátila, ohromená hnevom a smútkom. Bolo smutné vidieť policajtov, ktorí by nás mali „ochraňovať a slúžiť“, ako na nás mieria zbraňami.
Lenže nebála som sa. Keďže som po rokoch hľadania našla Falun Gong, bola som odhodlaná, že sa budem držať svojej viery za všetkých okolností.
Keď sa zotmelo, policajti sa vrútili do areálu, mávali svojimi obuškami a vyhrážali sa, že zatknú praktizujúcich za „narušovanie verejného poriadku“.
Začali sme recitovať Fa. Začalo len zopár z nás a nakoniec recitovali všetci. Neochvejná pravda v učeniach nám dala silu a odvahu pokračovať.
Policajti začali strkať a napádať praktizujúcich, ktorí im odmietli vyhovieť. Staršia praktizujúca, do ktorej strkali a bili ju, polícii povedala: „Prosím, prestaňte to robiť. Bez Falun Gongu by som už zomrela na ischemickú chorobu srdca...“ Jej hlas zoslabol, keď stratila vedomie.
Štyria policajti odtiahli preč ďalšiu staršiu praktizujúcu. Jej tričko a nohavice sa jej zošmykli a jej holý chrbát sa trel o zem, keď ju policajti ťahali von a hodili ju na cestu.
„Nemal by si biť dieťa, je veľmi malá,“ povedal mladý praktizujúci policajtovi, keď ho videl ako udrel malé dievča. Predtým, než to praktizujúci stihol dopovedať, policajt mu rozbil hlavu o roh steny. Z hlavy mu vytryskla krv a hodili ho do autobusu.
Priamo predo mnou sa odohralo množstvo brutálnych scén: jeden policajt schmatol ženu za vlasy a dupal jej po nohách; ďalší policajt opakovane kopal do praktizujúceho, ktorý ležal na zemi; praktizujúca spadla potom, čo ju policajt udrel do hrude megafónom. Brutalita polície predo mnou sa vymkla spod kontroly. Praktizujúci padali na zem jeden po druhom a boli ťahaní do autobusov.
V ten večer bolo zatknutých 45 praktizujúcich. Náčelník Tianjinskej polície neskôr v Čínskej centrálnej televízii (CCTV) vyhlásil, že polícia nikoho nenapadla, ani nezatkla.
Úrad nasmeroval praktizujúcich
Potom, čo nás prinútili odísť z fakulty, šli sme na radnicu žiadať o prepustenie zadržaných praktizujúcich. V tichosti sme sedeli a stáli pred mestskou vládnou budovou. Bolo už po polnoci, no my sme trpezlivo čakali – vedeli sme, že niektorí policajti sú stále vo vnútri a pozorujú nás.
Jeden muž vyšiel von a varoval nás, aby sme odišli. Praktizujúci mu odpovedal: „Prepusťte každého, koho ste zatkli. Ak nie, budeme tu do rána. Chceme spravodlivosť.“ Po krátkej neústupnosti, tento muž vzal niekoľkých praktizujúcich dovnútra. Potom praktizujúcim povedal, že bez povolenia z Pekingu títo praktizujúci nemôžu byť prepustení.
„Choďte do Pekingu,“ povedal, „len to môže vyriešiť váš problém.“
Pokojný apel
Tieto slová sa rozšírili a viac než 10 000 praktizujúcich v Pekingu a okolitých oblastiach sa 25. apríla ukázali pred Štátnym úradom pre podávanie sťažností v Pekingu. Piati zastupujúci praktizujúci šli do štátneho oddelenia a vyslovili tri požiadavky: prepustiť praktizujúcich, ktorí boli zatknutí v meste Tianjin, zabezpečiť legálne prostredie pre praktizujúcich, aby sa mohli kultivovať a zrušiť zákaz publikácie kníh Falun Gongu.
Vtedajší premiér Zhu Rongji sa vyjadril, že vláda nebude zasahovať do verejného praktizovania čchi-kungu a Tianjinskej polícii nariadil, aby praktizujúcich prepustila. Večer Tianjinská polícia týchto praktizujúcich prepustila. Praktizujúci vonku pred štátnym úradom veľmi rýchlo a potichu odišli a zanechali dokonalý poriadok. Na zemi sa nedal nájsť ani jeden odpadok. Praktizujúci dokonca upratali cigaretové ohorky, ktoré tam zanechali policajti.
Či už išlo o Fakultu vzdelávania v Tianjine alebo Štátny úrad pre podávanie sťažností v Pekingu, praktizujúci preukázali svojho vznešeného ducha a tolerantný postoj zoči-voči zlému režimu.
