(Minghui.org) Synovská oddanosť zastáva v čínskej tradícii osobité miesto. Podľa Konfucia je to nemenný princíp neba a zeme a božsky predpísaná spoločenská norma pre ľudstvo. Preto považoval synovskú (dcérsku), alebo rodičovskú oddanosť za základ správneho ľudského správania.
Pojem „synovská oddanosť“ sa vzťahuje na etický kódex úcty k rodičom, rešpektovania starších, starostlivosti o súrodencov a aj výchovy detí. Jej širší rámec zahŕňa prejavy vďačnosti, prejavy úcty a vzájomnú láskavosť. Vďačnosť, úcta a láskavosť boli zase aspektmi dobročinnosti: základnou hodnotou čínskej sebakultivácie a spirituality a kľúčovou zásadou, ktorá udržiavala mier v domácnosti i v širšej spoločnosti.
Rodinný dôraz v rámci synovskej oddanosti možno vidieť v čínskom znaku xiao (孝), ktorý sa skladá z hornej časti znamenajúcej „starší“ a spodnej časti, ktorá znamená „syn“. To naznačuje, že syn by mal rešpektovať svojich rodičov a riadiť sa ich želaniami. Najstaršie výskyty tohto znaku pochádzajú z nápisov na vešteckých kostiach z obdobia dynastií Yin a Shang (1600 – 1045 pred n. l.), čo svedčí o významnej úlohe synovskej oddanosti už od počiatku čínskej kultúry.
Znak jiao (教), ktorý v čínštine znamená „učiť“, má na ľavej strane znak xiao a na pravej strane znak wen, ktorý znamená „jazyk alebo kultúra“. Táto kombinácia naznačuje, že vzdelávanie by malo byť založené na synovskej úcte a harmonických medziľudských vzťahoch. Na týchto pozitívnych príkladoch by sa ľudia mohli učiť správnym etickým hodnotám, ktorými by sa potom riadili vo svojom správaní.
Existuje nespočetné množstvo príbehov z minulosti aj súčasnosti o tom, ako Číňania aplikovali synovskú oddanosť vo svojom každodennom živote. Radi by sme tu uviedli niektoré z nich.
Nezištná láskavosť cisárovnej Zhangsun
Cisárovná Zhangsun bola manželkou cisára Taizonga, praotca dynastie Tang. V histórii bola uznávaná pre svoju cnosť a bola považovaná za vzor pre budúce cisárovné.
Mladá cisárovná sa narodila v aristokratickej rodine a v detstve sa tešila tradičnému vzdelaniu. Už ako malé dievčatko mala vyformované výrazné črty svojho charakteru: mala jemné a láskavé správanie, ktoré sprevádzala silná integrita a múdrosť presahujúca jej vek.
Istý veštec jej raz predpovedal, že bude mať schopnosť niesť monumentálnu zodpovednosť. Tiež jej povedal, že má bezhraničnú cnosť. Prezradil jej, že ak bude nasledovať prirodzený priebeh osudu, bude sa v živote tešiť nevídanej úcte a uznaniu.
Keď však mala mladá cisárovná osem rokov, došlo k tragédii. Zomrel jej otec a ona bola poslaná k strýkovi Gao Shilianovi, ktorý sa o ňu ďalej staral.
V 13 rokoch sa vydala za 17-ročného Li Shimina, druhého syna guvernéra Li Yuana z Taiyuanu. Napriek svojmu mladému veku si pri plnení povinností manželky udržiavala vysoké štandardy. Veľa času, úsilia a myšlienok venovala službe svojim svokrovcom, podpore manžela a výchove detí.
V deviatom roku vlády Wude (626 n. l.) cisár Gaozu odovzdal trón Li Shiminovi a odkázal mu titul cisára Taizonga z dynastie Tang. Len o 13 dní neskôr bola Zhangsun korunovaná za cisárovnú – čím sa naplnilo proroctvo.
Ako cisárovná Zhangsun neprejavovala žiadnu aroganciu a zostala pokorná. Naďalej navštevovala svojho svokra, bývalého cisára, rovnako ako pred tým, než sa stali kráľovskou rodinou. Každé ráno a večer mu vzdávala úctu. Často pripomínala palácovým služobným, aby sa oňho dobre starali a dbala na to, aby boli splnené všetky potreby jej svokrovcov, tak ako by to robila každá obyčajná nevesta.
Cisárovná sa k cisárskemu háremu správala vyrovnane a srdečne. Jej čestná a priama povaha bola príkladom aj pre konkubíny a zabezpečovala pokojné vzťahy. Vďaka nej bol hárem cisára Taizonga oslobodený od scén, ktoré sa často odohrávali medzi konkubínami, čo cisárovi umožnilo naplno sa venovať štátnym záležitostiam.
Samotná cisárovná žila jednoduchým životom. Vždy si brala len to, čo potrebovala, bez túžby po luxuse alebo nadbytku. Podľa jej vzoru celý palác počas jej vlády míňal skromne a dával si pozor, aby neplytval žiadnymi prostriedkami. Táto úspornosť sa týkala všetkých, dokonca aj jej vlastnej rodiny.
Keď sa jej starší syn Li Chengqian stal korunným princom, jeho opatrovateľka, Lady Sui'an sa často cisárovnej sťažovala. Lady Sui'an spravovala všetky domáce záležitosti v princovom sídle a na vlastné oči videla princov opotrebovaný majetok a skromný rozpočet. Prosila cisárovnú, aby bola k vlastnému synovi trochu štedrejšia. Argumentovala, že princ je teraz budúcim cisárom a mal by mať primerané bohatstvo. Cisárovná Zhangsun však jej žiadosť odmietla.
„Práve preto, že je korunným princom, jediný nedostatok, ktorý by mal byť preňho problémom, je nedostatok cnosti a integrity. Musí sa ešte veľa učiť a musí si získať úctu svojich poddaných. Keď si to uvedomíme, prečo by ho mal trápiť vek predmetov v domácnosti?“ povedala panovníčka.
Spravodlivosť a múdrosť cisárovnej si získali palác a takmer všetci boli ochotní podriadiť sa jej rozhodnutiam a riadiť sa jej radami.
V ôsmom roku vlády (634 n. l.) cisárovná Zhangsun sprevádzala cisára Taizonga na návšteve paláca Jiucheng. Cestou prechladla, čo viedlo k návratu starej choroby. V priebehu nasledujúceho roka a pol sa jej stav rýchlo zhoršoval.
Keď zomierala v lete desiateho roku vlády (636 n. l.), pripomenula cisárovi Taizongovi, aby sa k svojim spravodlivým ministrom správal láskavo a nedovolil jej príbuzným zaujať významné pozície na cisárskom dvore. Žiadala tiež o jednoduchý pohreb.
Cisár Taizong však pre svoju milovanú cisárovnú nariadil výstavbu mauzólea Zhaoling. Na cintoríne bola postavená aj špeciálna veža, aby sa cisárovnina duša mohla kedykoľvek kochať krásnym výhľadom, ktorý bol symbolom cisárovho neutíchajúceho obdivu a clivosti po jeho zosnulej manželke.
Cisárovná Zhangsun strávila na tejto zemi iba 36 krátkych rokov. Za ten čas si však nielenže vyslúžila úctu a obdiv svojho ľudu, bola zároveň pre nasledujúce generácie skvelým príkladom toho, ako vyzerá cnostná manželka a láskavá matka.
Ako nevesta odstránila zášť so súcitným srdcom
Liao Hsiuzhen z taiwanského mesta Xinbei žila po svadbe v jednom byte so svojimi svokrovcami.
Nanešťastie mala jej svokra výbušnú povahu a bola veľmi panovačná. Všetko muselo ísť podľa nej a na vyjednávanie nebol priestor. Okrem toho jej svokra trpela depresiami, úzkosťou a nízkym sebavedomím a musela kvôli svojmu duševnému stavu brať lieky.
Hsiuzhen, ktorá bola od detstva pracovitá, sa svojmu manželovi nikdy nesťažovala. Hlboko v jej srdci sa však bez jej vedomia zakorenila voči svokre nenávisť. Ako rástla, jej pocity voči svokre boli čoraz komplikovanejšie.
Medzitým sa jej svokra stávala čoraz labilnejšou, až sa z času na čas vyhrážala, že vyskočí z budovy a spácha samovraždu. Hsiuzhen sa ocitla v stave neustáleho strachu a úzkosti. V dôsledku toho nemohla otehotnieť ani po šiestich rokoch manželstva.
Mladý pár sa neskôr dočasne presťahoval do Taidongu a Hsiuzhen sa konečne podarilo otehotnieť. V tomto období tiež začala praktizovať Falun Dafa.
V januári 2004 sa Hsiuzhen, teraz už tehotná s druhou dcérou, presťahovala s rodinou späť do Xinbei. Jej svokra bola stále rovnaká, len horšia. Hsiuzhen sa však zmenila. Z učenia Falun Dafa sa dozvedela o čarovnom nástroji, ktorý rieši medziľudské konflikty: pozrieť sa do svojho vnútra na svoje vlastné nedostatky a zbaviť sa všetkých negatívnych myšlienok.
Jej svokra vždy uprednostňovala dcéru svojho mladšieho syna. Raz na veľkom rodinnom stretnutí svokra objala len dcéru mladšieho syna a úplne ignorovala obe dcéry Hsiuzhen, ktoré sa tiež tešili na objatie od starej mamy. Dokonca aj ich ostatní príbuzní mali pocit, že stará mama už zachádza priďaleko.
„Prečo sa k tým malým správate tak odlišne?“ spýtala sa jedna z príbuzných. „Objali ste len túto vnučku a úplne ste ignorovali jej sesternice. Ste veľmi nespravodlivá.“
Pri pohľade na svoje dcéry s uplakanými očami bola Hsiuzhen veľmi rozrušená a cítila, ako sa jej do srdca začína vkrádať trpkosť. Hlavou jej preletela myšlienka: „Toto ti neodpustím.“ Bez ohľadu na to, ako veľmi sa Hsiuzhen snažila potlačiť túto myšlienku, odmietala odísť.
Neskôr si Hsiuzhen uvedomila, že táto myšlienka pochádzala z jej žiarlivosti. Postupne sa tejto pripútanosti zbavila a čoskoro ju už podobné incidenty nerozrušovali. Keď začala akceptovať správanie svojej svokry, podobných príhod bolo čoraz menej.
Jedného dňa prišiel na návštevu svokrin mladší syn a stará pani mu pripravila čerstvú ovocnú šťavu, ktorú si mal vziať domov. Práve vtedy zišla dolu schodmi Hsiuzhen. Ani si neuvedomovala, čo sa deje.
„Pozri sa na tvár svojej švagrinej,“ povedala svokra svojmu synovi. „Len preto, že som jej nespravila džús, pozerá na mňa tak nepríjemne.“
Hsiuzhen a jej švagor boli týmto náhlym výbuchom ohromení a nenachádzali slov.
Hsiuzhen však bola praktizujúca Dafa. Okamžite sa pozrela do svojho vnútra, aby zistila, či má ešte stále pripútanosť k žiarlivosti, alebo či cíti voči svojej svokre nejakú nevraživosť.
Často s tým vnútorne bojovala. Hoci sa veľmi snažila odstrániť akékoľvek zlé myšlienky na svoju svokru, pocity nenávisti ju z času na čas stále trápili. Zdalo sa, že po odstránení jednej vrstvy sa objaví ďalšia; tento proces sa zdal byť nekonečný. Hsiuzhen sa cítila utrápená, keďže sa stále nedokázala zbaviť tejto pripútanosti.
Inokedy bez zjavného dôvodu začala svokra Hsiuzhen slovne urážať. Ukazujúc na ňu prstom, kričala: „Všetko, v čo dúfaš, je moja smrť!“
Hsiuzhen zachovala pokoj a pozrela sa dovnútra. Uvedomila si, že hoci si nikdy neželala, aby jej svokra zomrela, želala si žiť ďaleko od nej. A hoci navonok dodržiavala dcérsku oddanosť, v srdci sa ku svokre nesprávala skutočne láskavo.
Stále študovala knihy Dafa a snažila sa v kultivácii zlepšovať. Hlboko zakorenený odpor k jej svokre postupne zmizol. Hsiuzhen sa dokázala so svojou svokrou z hĺbky srdca porozprávať a postarať sa o ňu ako o vlastnú matku. Učila tiež svoju svokru recitovať: „Falun Dafa je dobrý, Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť sú dobré.“
Vďaka Hsiuzheninej dobrej starostlivosti a podpore mnohých ďalších členov rodiny sa depresia jej svokry zlepšila. Jedného dňa, keď sa Hsiuzhen rozprávala so svokrou, stará pani chytila Hsiuzhen za ruky a so slzami v očiach jej povedala: „Vieš o tom, že si jediný človek v celej rodine, ktorý je ku mne skutočne láskavý?“
Tak sa z dvoch „nepriateliek“ stali blízkymi dôverníčkami, ako mama a dcéra.
„Nikdy by som nedokázala zvládnuť túto situáciu, ak by som nepraktizovala Falun Gong. Je možné, že by som sa aj sama dostala do depresie, a možno ešte horšej ako moja svokra,“ povedala vďačne Hsiuzhen.
Vyrovnanie nevraživosti so súcitom
Feng Shumei z mesta Linjiang v provincii Jilin žila po svadbe s manželom a so svokrou. Len preto, že jej prvé dieťa bolo dievča a nie chlapec, ju svokra začala nenávidieť a často sa jej bezdôvodne vysmievala. Všade o Shumei hovorila zle a svojmu synovi povedala, aby ju bil a aby sa s ňou dokonca rozviedol. Shumei sa so svokrou nikdy nehádala, ale veľmi sa jej bála.
V roku 1986 sa Shumei narodil syn a keď sa jej svokra vysmievala, snažila sa s ňou dohovoriť. Stará pani sa rozzúrila a začala Shumei týrať, dokonca sa jej vyhrážala, že ju zbije. To bol začiatok dlhého boja medzi týmito dvoma ženami. Vždy, keď svokra Shumei vynadala, pohádali sa. Shumei dokonca vylievala vodu na dvor v nádeji, že sa jej svokra pošmykne a smrteľne si ublíži.
Jej manžel bol riaditeľom miestnej policajnej stanice a tento konflikt medzi dvoma ženami v jednom dome sa pre neho stal predmetom rozpakov pred jeho kolegami. Nakoniec kúpil ďalší dom, aby sa jeho matka mohla odsťahovať a žiť samostatne.
Shumei začala na jar roku 1999 praktizovať Falun Dafa a čoskoro začala chápať mnohé svoje problémy a skutočný zmysel života. Zmenila svoje správanie voči svokre a často ju navštevovala s rôznymi dobrotami na jedenie. Keď si s manželom kúpili vlastný byt, priviedla svoju svokru späť, aby žila s nimi. Jej láskavosť starú pani dojala.
Neskôr začala svokra trpieť mozgovou atrofiou, ktorá ju z veľkej časti pripútala na lôžko. Keďže v budove nebolo teplo, Shumei si prenajala jednoposchodový dom, aby sa jej svokra cítila pohodlnejšie. Znamenalo to, že sa musela viac starať o čistotu domu, keďže v ňom nebola toaleta.
Raz prišiel na návštevu manželov známy. Keď videl, ako dobre sa Shumei stará o svoju svokru a aký čistý je dom, nemohol ju nepochváliť.
„Tvoja žena je výnimočná!“ povedal jej manželovi: „Musím priznať, že som dnes prišiel nielen preto, aby som videl tvoju matku, ale tiež aby som videl, ako to u teba vyzerá. Musím povedať, že Falun Dafa je naozaj úžasný!“
Na jeseň nasledujúceho roka sa celá rodina presťahovala do nového domu. V tom čase už svokra vykazovala príznaky demencie. Po dome nechávala výkaly a dokonca ich rozmazávala po stenách. Neskôr, keď už nebola schopná vylúčiť stolicu, Shumei jej pomáhala dostať ju von malou lyžičkou. Takisto musela veľmi často prať posteľnú bielizeň a inkontinenčné plienky, aby bola jej svokra v čistote a pohodlí.
V roku 2008 prišiel brat Shumeiinho manžela osláviť matkine narodeniny. Nemohol si pomôcť a povedal: „Si úžasný človek!“
„To preto, že Falun Dafa je úžasný. Vďaka Falun Dafa som sa zmenila k lepšiemu,“ odpovedala Shumei s úsmevom.
Dňa 23. decembra 2008 lunárneho kalendára Shumeina svokra umrela. Keď jej príbuzní prišli pomôcť s prípravou pohrebu a uvideli veľkú hromadu vypraných a vybielených inkontinenčných plienok, jeden z nich povedal: „Stará pani mala veľké šťastie, že mala takú dobrú nevestu!“
Na hostine po pohrebe jej manžel zdvihol pohár s vínom a so slzami stekajúcimi po tvári pripil na svoju manželku.
„Veľmi ti ďakujem!“ povedal. „Celé tie roky si sa starala o moju matku, úplne sama. Ani my, jej vlastné deti, by sme nedokázali urobiť to, čo si pre ňu urobila ty.“
