Tradičná čínska kultúra: Láskavosť a čestnosť podporujú prosperitu

(Minghui.org) S príchodom nového roka si mnoho ľudí kladie za cieľ úspech a bohatstvo. Je to tiež čas na zamyslenie sa nad tým, čo úspech znamená a ako ho dosiahnuť.

Staroveká čínska klasika Yi Jing (Kniha premien) hovorí: „Rodina, ktorá hromadí dobrotu, sa určite bude tešiť z trvalého požehnania.“ Tu je niekoľko príbehov, ktoré ilustrujú tento princíp.

Dou Yanshan a jeho päť synov

Dou Yanshan bol bohatý muž, ktorý žil v období piatich dynastií v Youzhou (dnešná provincia Hebei). Hoci bol bohatý, nemal deti. Jednej noci sa mu snívalo o jeho zosnulom dedkovi, ktorý mu povedal: „Je ti súdené nemať deti a tvoj život bude krátky. Ak však budeš konať dobré skutky, môžeš zmeniť svoj osud.“

Potom sa Dou stal štedrým a začal pomáhať druhým. Keď zomreli príbuzní alebo susedia a ich rodiny si nemohli dovoliť riadny pohreb, Dou prispel peniazmi, aby im pomohol. Sirotám alebo chudobným dievčatám, ktoré si nemohli dovoliť veno, pomáhal finančne, aby mohli mať dôstojnú svadbu. Okrem toho požičiaval peniaze chudobným, aby sa mohli naučiť remeslu alebo začať podnikať a zarobiť si na živobytie. Hoci Dou a jeho rodina žili skromne, postavili knižnicu, aby vzdelávali chudobnejšiu mládež.

Po niekoľkých rokoch sa Douovi znova prisnil jeho dedko. „Tvoje dobré skutky ti priniesli veľa skrytých cností. Vďaka tomu sa tvoj vek predĺži o 36 rokov a budeš požehnaný piatimi deťmi,“ povedal mu.

Neskôr Dou naďalej veľkoryso pomáhal druhým a stal sa otcom piatich detí. Dou bol prísny čo sa týka ich vzdelania, a všetkých päť úspešne zložilo cisárske skúšky a stalo sa vysokými úradníkmi.

Príbeh Doua bol v čínskej histórii veľmi známy. Od neho sa ľudia naučili, že konanie dobrých skutkov môže zmeniť osud človeka, a že požehnania môžu prísť prirodzene.

Fan Li a jeho múdrosť

Fan Li, legendárna postava z obdobia Jari a jesene, mal tiež jedinečný pohľad na úspech a bohatstvo.

Ako vysoký úradník kráľa Goujiana z Yue sa Fan raz stal rukojemníkom spolu s kráľom v štáte Wu. Fan však podnikol sériu krokov a za približne 20 rokov nielenže pomohol kráľovi Goujianovi poraziť Wu, ale tiež z neho urobil hegemóna medzi všetkými štátmi.

Fan dobre poznal kráľa Goujana, ale nebol posadnutý jeho úspechom ani titulom. Ticho odišiel z kráľovských služieb a poradil inému úradníkovi Wen Zhongovi, aby urobil to isté. „Keď všetky vtáky odletia, lovec odloží svoj luk; keď niekto chytí prefíkané zajace, lovecký pes môže byť zabitý,“ napísal Fan svojmu priateľovi. „Náš kráľ je niekto, s kým môžete zdieľať ťažkosti, ale nie prosperitu. Prečo tiež neodídete?“

Wen však odmietol počúvnuť a nakoniec ho Goujian zabil. Fan naopak zmenil svoje meno, aby sa držal v úzadí, a odišiel so svojou rodinou do štátu Qi. Využitím stratégií, ktoré kedysi použil na dobytie Wu, čoskoro nahromadil veľké bohatstvo.

Keď sa kráľ Qi dozvedel o jeho obchodnom úspechu, bol ohromený a chcel Fana vymenovať za kancelára. Fan to však odmietol. „Pre bežného človeka je nahromadenie veľkého majetku alebo bytie kancelárom pravdepodobne to najlepšie, čo môže dosiahnuť,“ povedal, ale on už má oboje. Veril tiež, že držanie si vysokého titulu po dlhú dobu môže priniesť nešťastie. Fan preto rozdal väčšinu svojho majetku a opäť odišiel so svojou rodinou do Tao (dnešné mesto Heze v provincii Shandong), kde si opäť zmenil meno na Tao Zhugong.

Krajina Tao bola úrodná a produkovala bohatú úrodu; jej poloha bola tiež ideálna, s cestami spájajúcimi rôzne štáty. Za 19 rokov Fan nazhromaždil veľké bohatstvo trikrát. Zakaždým však rozdal takmer celé svoje bohatstvo a začal odznova. Jeho pokračujúci úspech dokonca presvedčil mnoho ľudí, že Tao Zhugong (Fan Li) je bohom bohatstva.

Napriek svojmu úspechu si Fan uvedomoval, že sú veci, ktoré nedokáže dosiahnuť. Mal troch synov, ale druhý z nich bol zadržaný v štáte Chu po tom, čo niekoho zabil. Aby zabezpečil jeho prepustenie, Fan naplnil starú opotrebovanú nádobu zlatom a požiadal svojho najmladšieho syna, aby ju použil na záchranu svojho brata.

Prvý syn však nesúhlasil a povedal, že je jeho povinnosťou zachrániť druhého syna; dokonca pohrozil samovraždou, ak bude jeho žiadosť zamietnutá. Jeho matka sa tiež postavila na jeho stranu. Fan nemal inú možnosť, ako súhlasiť. Nariadil prvému synovi, aby odovzdal list a zlato priateľovi menom Zhuang Sheng v štáte Chu. „Musíš robiť všetko, čo ti Zhuang povie, a nespochybňovať ho,“ pripomenul mu Fan.

Zhuang žil v chudobe a prvý syn mu odovzdal list a zlato. Zhuang mu povedal, aby ihneď odišiel. Prvý syn však neveril, že Zhuang môže pomôcť. Namiesto toho použil ďalšie zlato, ktoré priniesol, aby nadviazal kontakty s inými úradníkmi v snahe zachrániť svojho brata bez vedomia Zhuanga.

Zhuang bol renomovaný a rešpektovaný intelektuál. Diskutoval o astrológii s kráľom Chu, čo kráľa podnietilo, aby zvážil amnestiu. Keď sa o tom Fanov prvý syn dozvedel prostredníctvom svojich kontaktov, veril, že zlato bolo premrhané, a oslovil Zhuanga, aby ho získal späť.

Zhuang od začiatku nechcel zlato, ale považoval to za vec dôvery medzi ním a Fanom. Keď však bol nútený vrátiť zlato, cítil sa ponížený a zradený. V reakcii na to oslovil kráľa s upraveným astrologickým príbehom. V dôsledku toho kráľ nariadil popravu Fanovho druhého syna v súlade so zákonom.

Keď sa prvý syn vrátil s telom svojho mladšieho brata, ich rodina a priatelia boli veľmi smutní, okrem Fana. „Vedel som, že sa to stane,“ povedal Fan. „Najstarší syn žil so mnou v chudobe v štáte Yue a nikdy by ľahko nerozdával peniaze. Miluje svojho mladšieho brata, ale jeho posadnutosť bohatstvom nakoniec stála jeho brata život,“ vysvetlil Fan.

„Tretí syn sa narodil na mieste Tao a vyrastal v bohatej rodine. Mohol sa teda vzdať bohatstva, ak bolo potrebné. Vedel som, že môže zachrániť druhého syna. Všetko som vedel už od začiatku,“ pokračoval.

Tento príbeh ukazuje dôležitosť integrity. Keď je človek tak posadnutý bohatstvom, že to ovplyvňuje jeho láskavosť alebo integritu, môžu čoskoro nastať problémy.

Základná téma naprieč kultúrami

Takéto chápanie v starovekej Číne je v súlade s tradičnou múdrosťou západnej kultúry.

„Cnosť nepochádza z bohatstva, ale bohatstvo a všetky ostatné dobré veci, ktoré ľudia majú, pochádzajú z cnosti,“ poznamenal Sokrates.

Seneca v starovekom Ríme mal tiež jedinečný pohľad na bohatstvo. „Pre mnohých ľudí získanie bohatstva neukončí ich problémy, len ich zmení,“ povedal.

Od desiatich prikázaní po sedem smrteľných hriechov, je lakomstvo vždy odsudzované. Získanie bohatstva je dovolené, ale človek to musí urobiť správnym spôsobom, inak je nepravdepodobné, že uspeje, aj keby dosiahol krátkodobé zisky, môžu nasledovať rôzne problémy.

Chaos v modernej Číne

V modernej spoločnosti sa situácia zmenila. Karl Marx, zakladateľ komunizmu, považoval bohatstvo v kapitalizme za inherentne nespravodlivé. V Sovietskom zväze, aj v komunistickej Číne bolo bohatstvo odsudzované a bohatí ľudia boli v počiatkoch totalitného režimu často zabíjaní a ich majetok konfiškovaný.

Po získaní moci Čínska komunistická strana (ČKS) zmenila svoj postoj z oslavovania chudoby na oslavovanie bohatstva. Guandao, korupcia úradníkov, a celkový úpadok systému sa v 80. rokoch stali tak závažnými, že viedli k demokratickému hnutiu, ktoré vyvrcholilo masakrom na Námestí nebeského pokoja v roku 1989.

Po jeho krutom potlačení v roku 1989 si bežní občania uvedomili, že nemajú silu na to, aby mohli vzdorovať politickému systému. Jediné, čo mohli urobiť, bolo nahromadiť si majetok, buď legálne, alebo na úkor iných. Spolu s pokračujúcim úpadkom morálnych hodnôt to vrhlo spoločnosť do bažiny systematického podvodu a klamstiev.

Údaje ukazujú, že za posledných 13 rokov bolo identifikovaných viac ako 160 úradníkov ČKS, z ktorých každý spreneveril najmenej 100 miliónov juanov (alebo 14 miliónov USD). Dokonca aj vo vzdialenom Xinjiangu bolo v januári 2025 zistené, že bývalý tajomník strany Li Pengxin prijal peniaze a majetok v hodnote viac ako 833 miliónov juanov (115 miliónov USD).

Článok z Juhočínskych ranných novín (The South China Morning Post) z novembra 2015 zistil, že „Číňania sú najnečestnejší a Briti a Japonci najčestnejší, podľa štúdie o pravdovravnosti, do ktorej sa zapojilo viac ako 1 500 ľudí z 15 krajín.“

Čína sa môže pochváliť tisícročnou históriou, v ktorej bola cnosť veľmi rešpektovaná. Za niekoľko desaťročí sa však ČKS podarilo zničiť tradičné hodnoty prostredníctvom kampaní ako bola kultúrna revolúcia, a nahradiť ich komunistickou ideológiou triedneho boja, nenávisti a lží.

Budúcnosť Číny sa preto teraz javí ako neistá a pochmúrna. Kedy budú Číňania opäť požehnaní bohatstvom a prosperitou? Možno sa tieto požehnania vrátia až vtedy, keď ľudia opustia komunistickú ideológiu.