(Minghui.org) V kapitole „Životopisy vrahov“ z knihy „Záznamy veľkého historika“ sa uvádza: „Živenie zášti plodí nešťastie.“ Od počiatku dejín sú známe príbehy o tom, ako sa dlhotrvajúca zášť premenila na nenávisť a pomstu, čo napokon viedlo ku katastrofám. Zášť človeka je ako oheň, ktorý môže spáliť nielen jeho samého, ale aj ostatných.
Počas dynastie Severný Song žil Lin Lingsu, ktorý bol v mladosti výtržníkom a neskôr sa stal mníchom v budhistickom chráme. Pre nedodržiavanie predpisov bol napokon z chrámu vylúčený. Po rokoch putovania raz vyhlásil, že prijal učenie od božstva a naučil sa techniky na vstupovanie do nebies a zostup na zem a ovládanie počasia. Ľudia ho potom začali vnímať ako božskú bytosť, ktorá dosiahla Tao.
Cisár Huizong z dynastie Song si ho predvolal na stretnutie. Lin Lingsu v tom zacítil príležitosť a neskôr napísal „Komentár k budhistickým písmam očierňujúcim taoizmus“. Presvedčil cisára Huizonga, aby vydal cisársky edikt, ktorý zakazoval budhizmus a nútil ľudí nasledovať taoizmus.
Cisár Huizong zakázal úradníkom aj bežným ľuďom uctievať sochy Budhu a poskytovať mníchom jedlo. Nariadil tiež spálenie všetkých budhistických písiem, ktoré kritizovali taoizmus a konfucianizmus; vyhlásil, že všetci Budhovia sa budú nazývať Veľké osvietené zlaté božstvo (taoistický titul); nariadil premenovať všetky budhistické chrámy na taoistické svätyne; a nariadil, aby mnísi boli nazývaní „muži cnosti“ a mníšky „ženy cnosti“. Na základe tohto ediktu bola väčšina budhistických chrámov v hlavnom meste buď prevzatá vládou, opustená alebo zničená.
Prečo Lin tak veľmi naliehal na cisára Huizonga, aby potláčal budhizmus a podporoval taoizmus? Nebolo to preto, že by veril, že taoizmus je nadradený, ale preto, že „chcel zničiť budhizmus kvôli krivdám z minulosti“, ako sa uvádza v diele „Cisársky komentár k Všeobecnému zrkadlu histórie: Stručný prehľad“ (v čínštine 御批历代通鉴辑览). Lin útočil na budhizmus, pretože sa chcel pomstiť budhistickým mníchom, ktorí ho potrestali a vyhnali z chrámu. Dá sa teda povedať, že jeho zášť spôsobila veľké nešťastie budhizmu v dynastii Severný Song.
Linove lži, ktorými oklamal cisára, boli neskôr odhalené a on bol pokarhaný a poslaný späť do svojho rodného mesta. V diele „Dejiny dynastie Song“ sa uvádza: „[Lin] zavádzal verejnosť a konal arogantne, čo spôsobilo rozsiahle problémy a nevraživosť v spoločnosti. Počas štyroch rokov v hlavnom meste neprejavil ľútosť a bol arogantný, až bol nakoniec odvolaný a poslaný späť do svojho rodného mesta.“ Neskôr bol nahlásený za prekročenie svojich právomocí a bol vyhnaný do Chuzhou, kde zomrel vo veku 44 rokov.
O niekoľko rokov neskôr vojaci zo štátu Jin, kočovného národa na severe územia dynastie Song, vtrhli na územie dynastie Song. Cisár a jeho syn boli zajatí, čo znamenalo koniec dynastie Severný Song. Verí sa, že dynastia zanikla práve preto, že sa cisár dopúšťal náboženského prenasledovania a rúhania.
Linova zášť a nevraživosť voči budhistickým mníchom ho viedla k úmyselnému falošnému obviňovaniu a ohováraniu budhizmu, čo prinieslo nešťastie nielen jemu, ale destabilizovalo to aj celý národ.
