(Minghui.org) Čína, kedysi známa ako „krajina etikety“ vďaka svojmu bohatému kultúrnemu dedičstvu, prešla od roku 1949, kedy nad ňou získala moc Čínska komunistická strana (ČKS), výraznými zmenami. Z váženého titulu sa čoskoro stala iba prázdna fráza. Hoci mnohí sú stále hrdí na svoju starobylú civilizáciu, len málokto skutočne chápe alebo dokáže vyjadriť hlbší význam etikety.
Etiketa je bezpochyby najdôležitejším prvkom tradičnej čínskej kultúry.
Od prvých dynastií – Xia, Shang a Zhou – až po poslednú dynastiu Qing zostávali cisárske rituály a obrady po tisíce rokov najdôležitejšou štátnou záležitosťou, pričom až druhou prioritou boli vojenské ťaženia na ochranu územia.
Staré príslovie hovorí: „Neexistuje vznešenejšia etiketa ako tá, ktorá sa používa na prejavenie úcty k nebesiam, a žiadne obrady nie sú dôležitejšie ako cisárske rituály, ktoré sa konajú na uctenie božstva.“
„Nebesá“ predstavujú široký pojem vyšších božských bytostí. Prejavovanie úcty k Nebesám zohrávalo v živote ľudí v starodávnej Číne dôležitú úlohu. Chrám nebies a Chrám zeme v Pekingu boli kráľovskými oltármi, kde sa cisári dynastie Qing klaňali a prinášali obety Nebesám a Zemi. Každý rok sa tu konali obrady a cisári vykonávali rituály, aby komunikovali s božskými bytosťami na Nebi a na Zemi, pričom sa modlili za dobré počasie a bohatú úrodu.
Chrám nebies zaberá plochu 273 hektárov (675 akrov). Cisársky palác, jeden z najväčších palácových komplexov na svete, kde cisári žili, pracovali a vykonávali dvorné zasadnutia, má rozlohu len 72 hektárov (178 akrov). Keď sa vyskytlo nebezpečenstvo alebo naliehavá udalosť, cisár musel prejsť 10 km zo svojho paláca do Chrámu nebies, aby tam vykonal obrad a vzdal úctu Nebesiam.
Vykonávanie obradov a prejavovanie úcty Nebesám sa dlho považovalo za jednu z najvýznamnejších povinností cisára. Existencia Chrámu nebies poukazuje na to, ako veľmi si ľudia v starodávnej Číne cenili myšlienky „nebo a človek sú jedno“ a „rešpektovanie neba a nasledovanie vedenia predkov“. Starodávni Číňania verili, že Nebesá sú stvoriteľom všetkých vecí a vesmír riadia božské bytosti. Ľudia ako súčasť vesmíru musia vo všetkom, čo robia, nasledovať „nebeskú cestu“. Po tisíce rokov, od cisárov až po obyčajných ľudí, všetci rešpektovali Nebesá a báli sa ich. Vykonávali posvätné obrady na uctenie si bohov a modlili sa za ich ochranu.
Starí Číňania verili, že Nebesá vedia o každom skutku, ktorý človek urobí, preto sa hovorí: „Nebo vidí človeka tak jasne, ako odraz v zrkadle“, „Nebo a Zem poznajú každý dobrý aj zlý skutok, ktorý človek urobí“. Ľudia preto chápali, že človek musí byť cnostný, aby sa prispôsobil nebeskej ceste.
Opísaný spôsob života sa odohrával už tak dávno, že pre ľudí v súčasnosti je ťažké pochopiť, do akej miery si starí Číňania ctili Nebesá.
Dvadsaťštyri histórií je najobsiahlejšia zbierka úradných záznamov, ktoré zaznamenávajú čínske dynastie. Príbehy dokumentujú početné diskusie na cisárskych dvoroch ohľadne katastrof, povodní a zemetrasení. Diskusie sa často končili úvahami cisárov o tom, či ich činy nevyvolali trest od nebies. V celej zbierke sa často objavuje veta „Počúvaj úprimné rady a vyhni sa nespravodlivému uväzneniu“.
Dielo Stručné dejiny dynastie Qing uvádza, že cisár Jiaqing krátko po svojom nástupe na trón vydal edikt, v ktorom žiadal svojich úradníkov o radu. Hong Jiliang, učiteľ mladej kráľovskej rodiny, napísal dlhý úradný list, v ktorom podrobne opísal rozsiahlu korupciu v štátnych záležitostiach. Jeho slová ale cisára urazili a následne Honga uväznil a nariadil jeho popravu. Neskôr ustúpil a trest mu zmiernil na vyhnanstvo v Yili, odľahlom regióne ďaleko od ústrednej vlády.
V apríli toho roku postihlo severnú Čínu veľké sucho. Napriek tomu, že cisár a miestni úradníci vykonávali rituály, ktorými prosili o dážď, žiadny neprišiel. Dokonca aj po tom, čo cisár zabezpečil potraviny pre ľudí trpiacich suchom a omilostil väzňov, sucho pretrvávalo. Cisár si uvedomil, že sa mohol previniť voči Hongovi a rozhnevať tým nebesá a vydal edikt, ktorým Hongovi odpustil vinu. V okamihu, keď dokončil posledný riadok, oblohu preťal blesk, zahučal hrom a spustil sa prudký lejak. Cisár si povzdychol: „Nebesá vidia rýchlejšie, ako sa ja dokážem nadýchnuť, čo ma desí.“
Katastrofy, ktoré sa objavili počas minulých dynastií, spolu s tým, ako na ne reagovali cisári, sú často zdokumentované v Dvadsiatich štyroch históriách. Takéto historické udalosti sa však za vlády ČKS takmer vôbec neobjavujú. Dôvodom je najmä ateistická propaganda ČKS, ktorá sa snaží odstrániť stáročnú vieru v nebeskú cestu a prerušiť spojenie medzi ľudstvom a božstvom.
ČKS systematicky a cielene prekrúcala a menila čínske dejiny, s cieľom vymazať ich kultúrne dedičstvo. Čo ČKS urobila, aby ho zničila?
1. Materiálna rovina – ČKS nariadila „rozbitie štyroch starých vecí – starého myslenia, starej kultúry, starých zvykov a starých obyčajov“. Červené gardy strhávali obrazy a sochy Budhu a božstiev v chrámoch i v súkromných sídlach. Za desať rokov bola božská kultúra v čínskej civilizácii zničená na nepoznanie.
2. Duchovná rovina – ČKS vymývala ľuďom mozgy, aby uverili, že „boj s nebom, zemou a ľuďmi je nekonečná zábava“, a iniciovala rozsiahle triedne boje.
3. Médiá kontrolované ČKS zobrazujú život v starodávnej Číne najmä cez vojny, útrapy a intrigy na cisárskych dvoroch, pričom mierové alebo prosperujúce časy sa spomínajú len okrajovo.
4. Vzdelávací systém – často zdôrazňuje temnú stránku ľudstva v dejinách. Deti sa na základnej škole učia o hrdinoch Chen Shengovi a Wu Guangovi, ktorí viedli povstanie na konci dynastie Qin. Žiaci stredných škôl sa učia odsudzovať feudálnu spoločnosť prostredníctvom cynických názorov Lu Xuna.
5. Kultúrne pamiatky – sú propagované len ako turistické atrakcie. Návštevníci majú veľmi obmedzené zdroje pre pochopenie historického významu a kultúrneho významu pamiatok.
Po desaťročiach reforiem v čínskej spoločnosti ČKS spôsobila, že Čína už ani nepripomína krajinu etikety. V modernej dobe Číňania na verejnosti hovoria príliš hlasno a správajú sa vulgárne. Vzájomné vzťahy medzi ľuďmi sú často založené na intrigách a klamstve.
