(Minghui.org)
(Pokračovanie 1. časti)
Krátko po mojom prepustení zatkli moju manželku a ďalšiu praktizujúcu, keď niekomu na trhu povedali o Falun Dafa. Štátnym orgánom som predložil množstvo právnych dokumentov, a keďže som fakty o Dafa spájal s právnymi ustanoveniami, výsledky boli veľmi dobré.
Pred vypočúvaním mojej manželky som šiel na súd so všemožnými materiálmi, a ako jej príbuzný som požiadal o možnosť ju obhajovať. Vďaka dobrej príprave šli veci dobre a mohol som sa stretnúť so sudcom, ktorý mal prípad na starosti. Podelil som sa s ním o svoje myšlienky a požiadal ho o spätnú väzbu. Hovoril som veľa: od toho, čo je Falun Dafa, po prenasledovanie v roku 1999, od mierumilovnej povahy Falun Dafa, až po nesprávne uplatnenie obvinenia: „využitie kultovej organizácie na marenie vykonávania zákona“, od základných charakteristík trestného činu až po zásadu „ak to zákon neoznačí za zločin, nie je to zločin“, od početných politických kampaní v minulosti, až po súdne prenasledovanie praktizujúcich Falun Dafa. Sudca ticho počúval a prikyvoval.
Niekto sa opýtal: „Aké je vaše povolanie? Veľmi dobre ste to vysvetlili!“ Otočil som sa a bola to sudkyňa. Rozhliadol som sa a uvidel som, že je to veľká kancelária a pracuje v nej niekoľko sudcov.
Poďakoval som sudkyni a pokračoval som v rozhovore so sudcom, ktorému bol prípad pridelený. Hoci som bol obhajca ako príbuzný, povedal mi, že niektoré spisy k prípadu sa podľa zásad vyšších úradníkov môžu len prezerať, nie fotografovať. Požiadal som ho, aby k tomu uviedol právny základ. Povedal, že žiaden neexistuje.
Išiel som na oddelenie disciplinárnej kontroly súdu, kde ma prijal človek, ktorý tvrdil, že v minulosti pôsobil ako sudca trestného súdu. Najprv mi sľúbil, že mi pomôže skopírovať spisy. Len čo sa dozvedel, že prípad súvisí s Falun Dafa, ohradil sa: „Prípady Falun Dafa sa nesmú fotografovať!“ Keď som sa opýtal na právny základ, povedal, že ide o politickú záležitosť, a potom to zahovoril nejakými nesúvisiacimi vecami.
Zatiaľ čo som vysielal spravodlivé myšlienky, aby som očistil negatívne prvky za ním, pozrel som sa mu do očí a povedal som: „Musíme sa riadiť písanými zásadami, nie tým, čo hovoria ľudia.“
Upokojil sa a povedal: „Ste vzdelaný človek a nebudem sa s vami hádať. Je to tak, ako to je, a ja s tým nemôžem nič spraviť.“
Hoci som si najal advokáta pre svoju manželku, keď sa ma súd opýtal, či potrebujem právnu pomoc, povedal som áno. Chcel som tomuto novému právnikovi vysvetliť veci tak, aby pochopil fakty. Keď som oslovil právničku menom Ma, povedala mi úprimne: „Pracovala som na prípadoch súvisiacich s Falun Dafa a viem, že praktizujúci sú nevinní. Ale neodvážim sa to povedať na súde.“ Vysvetlil som jej, že som pozval právnika, aby viedol diskusiu a vyhlásil nevinu mojej manželky. Ma na súde mala len povedať, že súhlasí. Prikývla.
Takto mala moja žena troch obhajcov, hoci zvyčajne sú prípustní najviac dvaja. Ja som sa však neobával. Ak by sudca vzniesol túto otázku, dal by som možnosť Ma, pretože som jej chcel pomôcť zachrániť sa. Počas pojednávania ale sudca túto tému nenastolil – pravdepodobne preto, že druhá praktizujúca, ktorá bola prenasledovaná, nemala obhajcu. V súdnej sieni sme my traja dobre spolupracovali. Právnik viedol hlavnú výpoveď, zatiaľ čo ja som pridával citlivý obsah, ktorý by sa mohol nepáčiť úradníkom. Ma stačilo len povedať: „Súhlasím s obhajcom.“
Znovu zachraňujem svoju manželku
O niekoľko rokov neskôr bola moja manželka opäť zatknutá. V tom čase som bol tiež v nebezpečenstve a plánoval som zostať mimo domova. Povedal som si: „Ak zostanem mimo domova, ako môžem zachrániť svoju manželku, alebo sa postaviť proti prenasledovaniu?“ Rozhodol som sa teda čeliť situácii priamo.
Po príchode na policajnú stanicu som povedal: „Chcem ísť domov, ale nemám kľúče. Počul som, že moju manželku tu zatkli a zadržiavajú ju tu. Chcem vedieť, prečo bola zatknutá, a tiež od nej potrebujem získať kľúče.“ Službukonajúci policajt povedal, že jeho kolega, ktorý to vybavoval, sa vráti o hodinu a požiadal ma, aby som počkal.
Prešli dve alebo tri hodiny, ale ten policajt stále neprichádzal. Ten, ktorý mal na starosti prípad, mi povedal, že policajt zodpovedný za zabavené veci je opitý, a požiadal ma, aby som prišiel na druhý deň. Povedal som: „Čakám tu už niekoľko hodín. Kde môžem dnes prenocovať?“ Povedal, že nemôže nič urobiť. Priamo pred ním som zavolal na policajnú linku (110) a recepčný povedal, že to vyriešia. Dostal som teda kľúče a vrátil som sa domov.
O niekoľko dní som sa opäť dostavil na policajnú stanicu aj s dvoma dokladmi. Jedným bolo oznámenie č. 39 Ministerstva verejnej bezpečnosti z roku 2000, v ktorom bolo uvedených 14 typov sektárskych organizácií. Falun Dafa tam nebol. Druhým bolo oznámenie č. 50 Generálnej správy pre tlač a publikácie z roku 2011, ktoré zrušilo zákaz kníh Falun Dafa. Recepčný ich ale nebol ochotný prijať. Vážne som povedal: „Tieto dokumenty sa týkajú môjho prípadu, pretože môžu dokázať, že moja manželka je nevinná. Dokazujú, že predmety zabavené v mojom dome sú naším zákonným majetkom.“ Potom ich prijal.
V tom čase boli materiály poskytnuté praktizujúcimi na Fóre praktickej justície veľmi dôkladné. Podľa príkladov som zažaloval policajtov zapojených do tohto prípadu. Dokumenty som poslal justičnému systému na národnej, provinčnej, mestskej a okresnej úrovni, ako aj samotným policajtom. Zavolali mi potom niekoľkí ľudia. Niektorí z nich boli ústretoví a niektorí mi poskytli aj rady. Nikto voči mne nemal nesúhlasný postoj. Keď sa prípad posunul ďalej, poslal som ďalšie dokumenty príslušným štátnym orgánom.
Keď sa prípad dostal na prokuratúru, zašiel som za úradníkom, ktorý ho mal na starosti a požiadal som o vrátenie skonfiškovaných predmetov, ktoré s prípadom nesúviseli. Povedal, že všetky sú relevantné, a odmietol mi čokoľvek vydať. Požiadal som o ich súpis a on sa ma snažil odbiť. Zopakoval som svoju žiadosť podľa ustanovení prokuratúry o informáciách ohľadom vybavovania otvorených prípadov. Nemal na výber. O niekoľko dní vrátil počítač, mobilný telefón a niekoľko ďalších predmetov.
Po prevzatí rozsudku som v ňom uvidel, že je tam uvedené, že zverejnenie neurobila samotná obžalovaná. Preto som opäť zašiel na policajnú stanicu so žiadosťou o vrátenie vecí nesúvisiacich s prípadom. Príslušník, ktorý prípad vybavoval, nič nespravil, a tak som sa obrátil na petičného úradníka policajného zboru. Petičný úrad bol ústretový, ale policajná stanica stále nekonala.
Keď som opäť zašiel na petičný úrad, policajt povedal, že riaditeľ, ako aj vedúci politického bezpečnostného úradu, majú stretnutie v inej budove a požiadal ich, aby po stretnutí prišli. Shang, vedúci úradu politickej bezpečnosti, bol nepriateľský a povedal, že všetky veci praktizujúcich Falun Dafa súvisia s týmto prípadom. „Akým spôsobom je naša tlačiareň relevantná?“ Spýtal som sa. Nevedel mi odpovedať a bolo vidieť, že je v rozpakoch.
S pomocou petičného úradu Liu, zástupca riaditeľa policajnej stanice povedal, že môžeme získať veci späť. V tom čase sa moja manželka vrátila domov a išli sme tam spolu. Liu nám povedal, že tie micro SD karty s informáciami proti Čínskej komunistickej strane (ČKS) nám nemôže dať. Povedal som, že o tom môžeme diskutovať neskôr, a Liu poslal zvyšné predmety ku mne domov.
Keďže sme trvali na tom, že chceme dostať späť naše knihy Falun Dafa, zapojil sa do toho aj riaditeľ policajnej stanice Zhang. „Prečítal som si vaše dokumenty a viem, že máte pravdu. Ale ak vám knihy Falun Dafa dám, prídem o prácu,“ vysvetlil. Povedal nám tiež, ako v minulosti pomáhal praktizujúcim na iných policajných staniciach. Povedali sme, že zatiaľ je to v poriadku, ale nevzdáme sa. Zdalo sa, že je spokojný a na moju žiadosť nám vydal micro SD karty.
Po vypočutí si môjho príbehu získali ostatní praktizujúci spravodlivé myšlienky. Niektorí získali späť aj veci, ktoré im boli zabavené, napríklad trojkolky.
Odvolanie a petícia
Hoci sa moja manželka vrátila domov, jej prípad stále nebol uzavretý. Podal som žiadosť o jej obhajobu ako rodinný príslušník a sudkyňa ju schválila. Keď sa nás opýtala, či potrebujeme právnu pomoc, povedali sme, že áno, pretože sme chceli, aby sa aj iní právnici dozvedeli fakty.
S manželkou sme preskúmali každú okolnosť, v ktorej úradníci porušili zákon. Pripravili sme podklady a predložili sme ich sprostredkovateľskému súdu. Keď sme sa stretli so sudkyňou, povedali sme jej aj fakty o Falun Dafa.
O niekoľko dní neskôr nás oslovila právnička Deng, ktorú nám pridelil úrad spravodlivosti. Stretli sme sa s ňou v jej advokátskej kancelárii a povedala, že vie, že úradníci sa dopustili niekoľkých priestupkov. Poďakovali sme sa jej a požiadali sme o verejné vypočutie na druhom stupni súdneho konania. Povedala, že to preverí u sudcu. Tiež sme jej poďakovali.
Kým sme čakali, moja manželka si prečítala článok na Minghui, ktorý odporúčal posielať listy o prípadoch prenasledovania s cieľom objasniť pravdu. Napísala teda list so žiadosťou o verejné pojednávanie pre súd druhého stupňa. V liste vymenovala všetky prípady, v ktorých úradníci pri riešení tohto prípadu porušili zákon. Tiež som dodal, že praktizovanie Dafa je zákonné a navyše zákaz kníh Dafa bol zrušený. Rozposlali sme asi 200 kópií tohto listu rôznym vládnym agentúram a dostali sme niekoľko pozitívnych ohlasov.
Asi o mesiac neskôr Deng povedala, že sudca si opakovane vyžiadal vyhlásenie obhajoby. Povedal som, že ho nemôžeme poskytnúť, inak by mohol sudca verejné pojednávanie zrušiť a my by sme stratili možnosť obhajovať moju manželku. Keď som videl, že Deng čelí príliš veľkému tlaku, ukončili sme s ňou zmluvu a ona to pochopila.
Justičný úrad nám pridelil inú právničku menom Han. Nevedela ešte o Falun Dafa a bola ochotná počúvať. Rozprávali sme sa viac ako dve hodiny, počnúc týmto prípadom, až po celkové prenasledovanie, od protiústavných súdnych výkladov Najvyššieho súdu, ako aj Najvyššej prokuratúry až po to, ako miestni úradníci porušovali zákony pri riešení prípadov Falun Dafa, od podpory Dafa zo strany ČKS pred rokom 1999, až po prenasledovanie za posledných viac ako 20 rokov a od kultúrnej revolúcie a Masakru štvrtého júna v roku 1989, až po vážne dôsledky prenasledovania na základe viery.
Han bola zaneprázdnená a niektorí ďalší ľudia z času na čas potrebovali jej pomoc. Podarilo sa nám však pokračovať v rozhovore. Bola ochotná nám pomôcť. Keď boli neskôr zatknutí ďalší praktizujúci, tiež ponúkla svoju pomoc a účtovala si nízky poplatok.
Po niekoľko mesiacov sme sa snažili o verejné vypočutie, ale nevyšlo to. Jedného dňa nám zavolal sudca, že pojednávanie sa skončilo a ak chceme, môžeme podať žiadosť. Odvolanie zvyčajne zahŕňa rozhodnutie súdu prvého stupňa, zatiaľ čo petícia zahŕňa rozhodnutie súdu druhého stupňa. Nepoznali sme žiadneho praktizujúceho, ktorý by to predtým robil.
Preto sme požiadali o pomoc Justičné fórum a praktizujúci sa s nami podelili o svoje myšlienky: naším cieľom bolo odhaliť prenasledovanie; ešte dôležitejšie je, že takto pomáhame viacerým ľuďom dozvedieť sa fakty. V porovnaní s odvolaniami je petícia flexibilnejšia. Objasnili by sme ňou pravdu z právneho, sociálneho i morálneho hľadiska.
S manželkou sme pracovali spoločne a dokončili sme návrh. Po tom, ako ho preskúmali praktizujúci z Justičného fóra, sme ho vytlačili na predloženie pre stredný súd. Vysielali sme aj spravodlivé myšlienky, aby každý, kto si dokumenty prečíta, pochopil fakty a prestal páchať zlé skutky.
Po predložení petície sa niekoľkokrát zmenil hlavný sudca. Navonok sa zdalo, že sme tam museli kvôli tomu opakovane chodiť. V skutočnosti sme vedeli, že je to preto, lebo viac ľudí potrebuje poznať fakty. Po roku mi niekto zo súdu oznámil, aby som sa zúčastnil na pojednávaní ohľadom petície.
Konzultovali sme to s Justičným fórom a tamojší praktizujúci nám poskytli niekoľko rád. Keďže sme nevedeli, ako sa veci vyvinú, každý z nás s manželkou napísal 10-stranové obhajobné stanovisko, aby sa každý z nás dokázal obhajovať samostatne. Povedali sme o tom ostatným praktizujúcim a tí súhlasili, že nás podporia spravodlivými myšlienkami.
Po príchode na pojednávanie sme zistili, že prípad prešiel cez troch sudcov a vrátil sa k pôvodnému sudcovi. Pravdepodobne preto, že ostatní sudcovia si prečítali naše dokumenty a už sa nechceli podieľať na prenasledovaní. Sudca nás chcel len odbiť a dohodol si v tom istom čase aj prejednávanie iného prípadu. My sme sa však nevzdali.
Keď sudca videl, ako dobre sme sa pripravili, bol prekvapený. Pojednávanie sa skončilo za hodinu. Moja manželka zhrnula prípad a poukázala na to, ako úradníci v tomto procese porušili zákon. Potom som začal čítať svoju obhajobu. Sudca sa ma pokúsil prerušiť, ale nepodarilo sa mu to. Dokázal som prečítať celé svoje obhajobné vyhlásenie, v ktorom som žiadal stredný súd, aby v tomto prípade vytýčil ďalšie pojednávanie.
Ďalšie myšlienky
Z tohto procesu som sa mnohému naučil.
V prvom rade je rozhodujúca pevná kultivácia. Majster povedal:
„Nemôžeš zvoľniť vo svojej osobnej kultivácii. Bez ohľadu na to, čo robíš, nech je to objasňovanie faktov alebo robenie projektov, ktoré potvrdzujú Dafa, musíš dať v prvom rade najvyššiu prioritu dobrému kultivovaniu seba; iba potom môžu byť veci, ktoré robíš, posvätnejšie, pretože potom si učeníkom Dafa a robíš veci na potvrdzovanie Fa ako učeník Dafa.“(Vyučovanie Fa na Fa konferencii v New Yorku 2007)
Ako praktizujúci máme rôzne zručnosti a schopnosti. Bez viery v Majstra a v Dafa, bez jasného pochopenia Dafa a bez silných spravodlivých myšlienok však nemôžeme spraviť nič.
Dôležité body obhajoby som si mnohokrát precvičoval a dokázal som ich dokonca recitovať. Ale moja myseľ v kritických chvíľach zlyhala. Aj keď som dokázal niečo povedať, nenieslo to v sebe energiu, ktorú by mal praktizujúci mať.
Po druhé, mentalita predvádzania sa môže byť skutočne škodlivá. Majster povedal:
„Práve teraz, či učeníci Dafa potvrdzujú Fa ako skupina alebo objasňujú pravdu ako jednotlivci, všetko toto Dafa potrebuje. Pokiaľ to náprava Fa potrebuje, mali by ste to spraviť dobre, a nie je tu miesto na dohadovanie sa. A nebuďte snobský kvôli vašim úlohám, a nemyslite si, že ste iný ako ostatní. Všetci ste jednou časticou. A v mojich očiach nie je nikto lepší ako niekto iný, keďže všetkých som vás vytiahol hore naraz. (Potlesk) Niektorí sú schopnejší, keď príde na jednu vec, iní sú schopnejší v inom – rozhodne by ste nemali nechať svoje myšlienky kvôli tomu divoko blúdiť. Hovoríte, že máte takéto veľké schopnosti a tak ďalej, avšak všetky vám ich dal Fa! V skutočnosti by to nešlo, ak by ste neuspeli v získaní tej úrovne schopností. Náprava Fa vyžadovala, aby vaša múdrosť dosiahla určitý bod, takže by ste si rozhodne nemali myslieť, že ste veľmi schopný. Niektorí praktizujúci chcú, aby som sa pozrel na ich zručnosti. Ale v skutočnosti, ja si myslím, že všetko som vám dal ja, a tak sa na to netreba pozrieť.“ (Vyučovanie Fa počas Lampiónového festivalu, 2003)
Praktizujúci Falun Dafa sú dobrí ľudia. Keby sa toto prenasledovanie nestalo, nemuseli by sme čítať tieto právne ustanovenia, pokiaľ by to nebola naša práca. Ale prenasledovanie sa uskutočnilo a pokračuje, takže nemáme na výber.
Niektorých praktizujúcich, ktorí vynaložili úsilie v týchto oblastiach a dosiahli určité úspechy, môžu iní praktizujúci chváliť. Vždy si pripomínam, že všetky moje schopnosti pochádzajú od Dafa a Majstra. Nemám dôvod sa predvádzať.
Po tretie, nespoliehať sa na druhých. Postaviť sa proti prenasledovaniu si vyžaduje nielen schopnosť dobre vyjadriť myšlienky, ale aj odvahu hovoriť a písať. Niektorí praktizujúci majú strach a spoliehajú sa na iných.
Majster však očakáva, že každý praktizujúci uspeje. Spoliehať sa na iných alebo byť tým, na koho sa iní spoliehajú, nie je správne. Keď sa pripútame k robeniu vecí so silnou mentalitou predvádzania sa, môžeme mať problémy s vlastnou kultiváciou. Pripútanosť k závislosti môže negatívne ovplyvniť aj ostatných praktizujúcich.
Majster mnohokrát spomenul, že sa musíme zbaviť strachu. Minulý rok bol zatknutý jeden praktizujúci v neďalekej oblasti a tamojší praktizujúci ma požiadali o pomoc. Navrhol som im, aby zavolali na prokuratúru a overili si, či bol prípad predložený. Oni však chceli, aby som zatelefonoval ja. Rozmýšľal som o tom a odpovedal som: „Ak nemôžete uskutočniť ani tento telefonát, potom vám nemôžem pomôcť.“
Niektorí praktizujúci to nepochopili. Vysvetlil som im, že každý z nás musí kráčať svojou vlastnou cestou. Ak nedokážu urobiť tieto jednoduché veci kvôli strachu, znamená to, že sa v tejto oblasti musia zlepšiť. Naša kultivácia je najdôležitejšia.
Ďalšia vec sa týka najímania právnikov. Pred mnohými rokmi som začal komunikovať s právnikmi, aby som sa postavil proti prenasledovaniu. V posledných rokoch je len málo právnikov ochotných obhajovať nevinu praktizujúcich. Je to preto, že čelia tlaku.
Ďalším dôvodom je, že niektorí praktizujúci chvália a obdivujú týchto právnikov spôsobom, ktorý súhlasí s kultúrou ČKS. To môže týchto právnikov tlačiť nesprávnym smerom. Navyše je v celej krajine mnoho prípadov prenasledovania a títo právnici môžu byť veľmi zaneprázdnení.
Vedel som, že by sme mali osloviť miestnych právnikov a dať im príležitosť obhajovať Dafa. Keď im vysvetlíme fakty, môžeme im pomôcť zachrániť sa, zlepšiť miestne prostredie a vo výsledku bude viac právnikov ochotných obhajovať nevinu praktizujúcich. Miestnych právnikov je tiež ľahké kontaktovať a ich honoráre sú relatívne nízke.
V oboch prípadoch keď bola moja manželka zatknutá, som kontaktoval miestnych právnikov a nebolo to ťažké. Čakajú na to, že ich zachránime. Keď bola moja manželka zatknutá po druhýkrát, bolo ochotných pomôcť viac ako 20 právnikov. Najvyšší poplatok činil len 10 000 jüanov, a niektorí žiadali menej ako polovicu tejto ceny.
Počas písania tohto článku som sa stretol aj s určitým zasahovaním. Chápem to tak, že bez ohľadu na čokoľvek musíme robiť to, čo máme. Je to preto, lebo na to sme tu.
(koniec)
