(Minghui.org) Čína je pre svoju dlhú a bohatú duchovnú históriu známa ako shenzhou (božská zem). Veci sa však dramaticky zmenili v priebehu desaťročí od prevzatia moci Čínskou komunistickou stranou (ČKS) v roku 1949.
Počas neslávne známej kultúrnej revolúcie bolo zničené nespočetné množstvo chrámov, taoistických kláštorov, kostolov a historických pamiatok. V posledných rokoch sa niektoré zo zachovaných kultúrnych pamiatok stali turistickými atrakciami, ktoré generujú zisk. Tieto udalosti čoraz viac vzdialili širokú verejnosť od tradičných hodnôt.
Radi by sme sa vrátili k histórii a dedičstvu Číny v nádeji, že nájdeme nové pohľady na ľudstvo, našu spoločnosť a ďalšie javy.
(pokračovanie 3. časti)
Bezprecedentné spustošenie
Po tisíce rokov duchovné tradície konfucianizmu, budhizmu a taoizmu nielenže udržiavali morálne hodnoty, ale aj hlboko obohacovali čínsku kultúru. Ich vplyv je viditeľný v historických záznamoch, ľudových operách, architektúre chrámov, kultúre odievania, či v literárnych a umeleckých dielach. Príbehy ako Cesta na západ, Ji Gong, Osem nesmrteľných či Investitúra bohov sa odovzdávali z generácie na generáciu.
Po prevzatí moci Čínskou komunistickou stranou (ČKS) v roku 1949 ateizmus prenikol do rôznych oblastí spoločnosti, vrátane kultúry, vzdelávania, architektúry, náboženstva i ľudových opier. Poškodenie bolo systematické a dôkladné a ovplyvnilo všetko – od ideológie až po ľudovú kultúru.
Podľa knihy Teória a prax potláčania náboženstiev Čínskou komunistickou stranou, ktorú napísal Bai Zhi, bolo v Číne v roku 1949 celkovo 800 000 mníchov a mníšok. O päť rokov neskôr, v roku 1954, ich zostalo len niečo málo cez 70 000. Pred Medzinárodným dňom žien 8. marca 1951 Federácia žien v Changsha v provincii Hunan nariadila všetkým mníškam v provincii, aby sa do niekoľkých dní vydali alebo zasnúbili.
V provinciách Gansu, Qinghai, Sichuan a Yunnan kedysi stálo viac ako 2 300 tibetských kláštorov. Mnohé z nich boli počas vojny zničené a do začiatku roka 1959 bola väčšina z nich zatvorená, obsadená alebo zbúraná. Z viac ako 170 000 lámov bola väčšina nútená vrátiť sa k svetskému životu.
Kniha Desať rokov katastrofy: Krv a slzy v hlavnom meste od Tong Xinga je o chaose, ktorý nasledoval po začatí kultúrnej revolúcie v roku 1966. Všetko, čo súviselo s náboženstvom, vrátane budhistických chrámov, taoistických chrámov, kostolov i písomností, sa stalo terčom Červených gárd. Podľa neúplných štatistík bolo z 6 843 historických a kultúrnych pamiatok len v Pekingu zničených 4 922, a 538 000 kultúrnych pamiatok.
Šiesty patriarcha Huineng kedysi kázal v chráme Nanhua (v dnešnom meste Shaoguan v provincii Guangdong). Po jeho smrti v roku 713 bolo jeho zakonzervované telo uložené v hlavnej sále chrámu Nanhua. Uplynulo viac ako 1000 rokov, ale telo zostalo neporušené ani nezhnilo.
Počas kultúrnej revolúcie však došlo k nešťastiu. Podľa Zbierky učení ctihodného majstra Foyuana „Červené gardy umiestnili mumifikované telo šiesteho patriarchu na ručný vozík a vozili ho po meste Shaoguan. Odsudzovali ho ako zloducha, podvodníka a klamára a hrozili, že ho spália. Nakoniec ho niekto udrel železnou tyčou a vytvoril mu dieru veľkú ako miska v chrbte a na hrudi. Vytiahli mu vnútorné orgány a hodili ich do hlavnej sály. Jeho rebrá a chrbtica boli porozhadzované všade. Červené gardy ich tiež nazývali prasačími alebo psími kosťami.“ Okrem toho položili na hlavu šiesteho patriarchu železnú misku s nápisom „darebák“.
Toto je len jeden z nespočetných príkladov toho, ako ČKS v minulosti poškodila duchovné systémy. Teraz spôsobuje škody iným spôsobom. Hoci boli chrámy prestavané alebo rozšírené, už viac nie sú pokojnými útočiskami pre duchovný život.
Chrám Shaolin, známy ako jeden z najslávnejších budhistických chrámov v Číne, sa teraz stal významnou turistickou atrakciou. V lete 2025 návštevníci mohli vidieť, že chrám sa v podstate stal komerčným podnikom. Tradične sa v chráme mohli predávať len kadidlo a sviečky. Vstup do malebnej oblasti je však teraz rušnou obchodnou štvrťou s reštauráciami, obchodmi s mliečnym čajom a miestnymi špecializovanými obchodmi. Vnútri chrámu obchody nielen predávajú náboženské predmety a náramky, ale poskytujú aj služby veštenia a personalizované maľby na základe mien.
Okrem toho, ak sa človek vyvezie lanovkou na vrchol, nájde tam služby špecializované na liečenie kostí pomocou šaolinského kung-fu. „Všetci poskytovatelia služieb sú oblečení v mníšskych rúchach a majú holé hlavy. Neviem, či sú to skutoční mnísi alebo falošní,“ poznamenal jeden z turistov. „Existuje aj množstvo poplatkov: 30 juanov za kyvadlovú dopravu, 25 juanov za vyhliadkový autobus, vstupné 80 juanov a lanovka 100 juanov. To je spolu 235 juanov na osobu. Navyše je tu poplatok za sprievodcu 100 juanov a 300 juanov za kaligrafiu a maľby.“
V priebehu histórie všetky veľké civilizácie verili v bohov, rovnako ako hlavné svetové náboženstvá. Uvedomenie si, že sme stvorení Bohom, podporuje pokoru a skromnosť, pretože zásluhy sa pripisujú Bohu, a nie nám samotným.
Tradičná čínska kultúra kládla osobitný dôraz na hlbokú harmóniu medzi nebom a zemou. Pod vedením konfucianizmu, budhizmu a taoizmu sa generácie po tisíce rokov navzájom rešpektovali a prejavovali si láskavosť. Keďže ČKS škodí Číne a ohrozuje svet, je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým pochopiť situáciu a nájsť cestu vpred. História nám ukázala, že spoliehanie sa ČKS na triedny boj, nenávisť a lži nemôže vydržať. Prijať morálne hodnoty a nasledovať svedomie nás posúva k lepšej budúcnosti.
(koniec)
