(Minghui.org) Počas takmer tridsiatich rokov kultivácie som postupne dokázala odložiť mnohé ľudské pripútanosti. Strach však dlhodobo bránil mojej kultivačnej ceste: strach zo straty práce a osobných výhod napokon viedol k tomu, že som bola prenasledovaná a skončila som vo väzbe, pričom som o prácu skutočne prišla. Môj strach sa prejavoval aj pri objasňovaní pravdy, keď som mala obavy, že druhí to neprijmú a zavolajú políciu.
Uvedomila som si, že strach je jednou z prekážok v kultivácii a musí byť odstránený. Preto som študovala Fa, menila sa, prosila Majstra o posilnenie a snažila sa usilovne šíriť pravdu. Nižšie uvádzam dva príklady z kultivácie.
Odstránenie strachu z toho, že budem prenasledovaná
Jedna spolupraktizujúca bola kvôli svojej viere nezákonne odsúdená a prenasledovaná. Objavil sa u nej vážny prejav chorobovej karmy – mozgový infarkt. Po návrate domov zostala ochrnutá na lôžku a jej deti ju umiestnili do domova dôchodcov. Pracovníci štátnej bezpečnosti a komunity oznámili personálu domova, že ide o „odsúdenú osobu“, a nariadili im, aby pri každej návšteve okamžite volali políciu.
Môj strach bol veľmi silný a neodvážila som sa ju navštevovať. Aj keď som ju navštívila, bolo to len povrchne – po pár minútach som odišla. Nechápala som skutočné príčiny jej prejavov chorobovej karmy a nedokázala som jej pomôcť pochopiť princípy Fa, napraviť sa a rozložiť túto formu prenasledovania.
Uplynulo mnoho rokov a spolupraktizujúca stále ležala ochrnutá, neschopná sa o seba postarať. Uvedomila som si, že niečo nie je v poriadku. Ako je možné, že v situácii, keď máme Fa a máme Majstra, zostáva tak dlho v stave prenasledovania chorobovou karmou?
Začala som ju preto dvakrát týždenne navštevovať v domove dôchodcov a starať sa o ňu. Spočiatku som pomáhala ošetrovateľom s kúpaním, praním, nosením jedla a ovocia. Využila som túto príležitosť na nadviazanie dobrých vzťahov s personálom i riaditeľom, aby pochopili, že konám z úprimnej snahy pomáhať a starať sa o osamelých starších ľudí (spolupraktizujúcu nikto nenavštevoval, deti jej len posielali peniaze).
Vďaka tomu som s ňou mohla tráviť viac času a pochopila som, že po menšej mozgovej príhode sa kvôli otázkam kultivácie pohádala so synom. Syn jej roztrhal knihy Dafa, čo ju hlboko zasiahlo a vyvolalo vážnejší prejav chorobovej karmy. Následne ju vyhnali z domu a skončila v domove dôchodcov. Stratila nádej.
Povedala som jej: „Majster nás učí dobre robiť tri veci: študovať Fa a kultivovať srdce, vysielať spravodlivé myšlienky a objasňovať pravdu, aby sme zachraňovali vnímajúce bytosti. Ak tieto veci nerobíme dobre, hromadia sa konflikty a napokon sa prejavia ako ťažko riešiteľné problémy, ktoré vedú k väčším skúškam.“
Ak človek nezvládne jednu skúšku, príde znova, a ak sa to opakuje, stáva sa čoraz ťažšou. Aj medzi ľuďmi sa hovorí: „Nahromadené problémy sa ťažko napravujú.“
Jej najväčšou bolesťou bolo, že syn vlastnými rukami zničil jej knihy Dafa. Vždy, keď o tom hovorila, mala slzy na krajíčku. Dafa považovala za svoj život, no zároveň nechcela, aby jej syn spáchal hriech voči Dafa, a preto bola dlhodobo skľúčená. Pre dlhodobé ležanie sa stala podráždenou a dni trávila sledovaním televízie. Vysvetlila som jej: „Dafa nemôže nikto zničiť. To, čo sa prejavuje, sú ľudské pripútanosti.“
Dala som jej mobilný telefón s prístupom na internet (registrovaný na bežné meno, bezpečný), aby si mohla čítať najnovšie Majstrove články a skúsenosti spolupraktizujúcich a držať krok s nápravou Fa. Pripravila som jej aj knihu Veľká Cesta k dovŕšeniu Falun Dafa a ďalšie texty, a keď bol čas, čítali sme ich spolu a posilňovali sme si spravodlivé myšlienky. Postupne som si všimla, že sa jej reč zlepšuje, rozpoznávala asi 90 % čínskych znakov a jej sebavedomie výrazne vzrástlo.
Personál domova videl, že sme si blízke ako matka s dcérou. Videli, že bez odporu mením jej znečistené posteľné prádlo, nikdy na ňu nekričím, ale trpezlivo ju učím, aby bola čo najviac samostatná. Boli dojatí. Opatrovatelia, ktorí ju spočiatku nemali radi a pochybovali o praktizujúcich Falun Gongu, ju neskôr dokonca bránili, keď ju polícia prišla obťažovať: „Veď je v takomto stave, čo by asi mohla robiť?!“
Riaditeľ, ktorý ma spočiatku vyháňal so slovami: „Keď prídete, ona potom dva týždne cvičí, radšej sem nechoďte,“ neskôr ocenil, že domov získal neplatenú pomoc, takže prostredie bolo čistejšie a vzťahy harmonickejšie. Úprimná starostlivosť o starších dojala každého. Spolupraktizujúca už nebola zanedbaná. Pomáhala som jej s vlasmi, nechtami, čítala som s ňou Fa a učila ju používať internet.
Po niekoľkých mesiacoch jej nenávisť postupne slabla. Využila som to a podelila som sa o vlastnú skúsenosť, ako som sa zbavila nenávisti, a ako sa tým zmenil postoj mojej rodiny k Dafa. Povzbudila som ju, aby sa tiež zmenila zvnútra, zlepšila svoje kultivačné prostredie a zachraňovala vnímajúce bytosti.
Môj strach z prenasledovania postupne mizol a návštevy domova dôchodcov sa stali prirodzenými. Veď navštevovať starých ľudí nie je nič zlé. Pevne som si pamätala, čo povedal Majster:
„Bol to Majster, kto vám poskytoval spôsoby, aby ste sa navzájom zachraňovali a pomáhali si, zachraňovali spolu ľudí a zároveň zachraňovali seba samých; toto je čas, keď sa bytosti môžu navzájom zachraňovať počas týchto posledných dní.“ (Držte sa ďalej od nebezpečenstva)
Dokonca aj vrátnik ma považoval za jej dcéru: „Zase ste prišli? Toľko vecí ste priniesli! Idete ju zase kúpať?“ Odpovedala som: „Áno, nemôže zostať zanedbaná.“
V skutočnosti bolo mojím cieľom študovať s ňou Fa, spoločne sa zlepšovať a nedovoliť, aby ju staré sily stiahli nadol.
2. Odstrániť strach a zachrániť rodinu
Po tom, čo som bola nezákonne zadržaná a odsúdená, rodina ma dlhodobo obviňovala a mala voči mne výhrady, čo viedlo k hlbokým nedorozumeniam o Dafa. Bála som sa s nimi hovoriť o pravde, obávala som sa, že Dafa odmietnu a nebudú zachránení.
Preto som študovala Fa a postupne odstraňovala vrstvy nenávisti a strachu voči rodine. Až keď som už necítila nenávisť a moje srdce bolo naplnené milosrdenstvom, začala som im postupne odhaľovať krvavé fakty o prenasledovaní zo strany ČKS: od prípadov šikanovaných nepočujúcich dievčat, až po údaje o nezvestných osobách a zločiny násilného odoberania orgánov za účelom zisku. Rodina to prijala a všetci rozhodne vystúpili z komunistickej strany, Zväzu mládeže i Mladých pionierov.
Môj mladší brat bol dlhodobo ovplyvnený straníckou kultúrou agresivity a násilia, a bitie či nadávanie rodičom bolo bežné. Keď som počula hádku, okamžite som bežala dole, aby som ochránila rodičov a zabránila tomu, aby brat spáchal niečo, čo by viedlo k trestu.
Postupne pocítil, že mu úprimne chcem pomôcť, a začal sa zamýšľať nad tým, odkiaľ pramení jeho násilie. Povedala som mu: „Vystúp zo strany. Tá zlá sila ťa ovláda a ty strácaš svoje pravé ja.“ Odpovedal, že už dávno prestal platiť členské. Vysvetlila som mu, že to nestačí a že treba zrušiť aj prísahy. Súhlasil a vystúpil z ČKS. Tým bol zachránený.
V posledných mesiacoch už brat rodičov nebil ani neurážal. Keď sa nahnevá, stačí ho pokojne usmerniť. Postupne sa stal rozumnejším a láskavejším človekom. Bola som hlboko dojatá. Ukázalo sa, že aj „zlý“ človek môže byť zachránený. Na vlastné oči som videla silu Dafa pri záchrane ľudí.
