(Minghui.org) Pred približne dvoma rokmi sa mi sníval sen, v ktorom mi jeden spolupraktizujúci povedal, že každý praktizujúci Falun Dafa si musí ísť pozrieť film, a že má v kine pridelené konkrétne miesto. V úvode filmu som aj sama vstúpila do deja a dostala som v ňom úlohu.
Príbeh sa odohrával na pláži s bielym pieskom. Za nami stál vysoký hotel. Obloha náhle zmenila farbu. Morská voda sčernela a rozbúrila sa. Hladina mora rýchlo stúpala a k pláži sa priblížili obrovské vlny. Mnohí z nás začali utekať na vyššie poschodia hotela. Čierna voda rýchlo stúpala priamo k nám. Mnoho ľudí bolo odplavených. Pod tmavou oblohou plávalo na mori husté množstvo bezduchých tiel.
Keď som sa dostala na strechu hotela, čierna voda mi siahala už po kolená. Bol so mnou už len jeden človek. Za nami sme našli malú, vysokú plošinu, ale rebrík bol taký úzky, že sa naň zmestil iba jeden človek. Bez váhania som mu povedala: „Bež! Podržím ťa.“ Hneď ako som to povedala, obloha sa rozjasnila. More sa upokojilo a opäť sa zmenilo na modré.
Stalo sa tiež niečo úžasné. Mŕtvi ľudia ožili a kráčali smerom k pláži, akoby sa nič nestalo. Jediný rozdiel bol v tom, že všetko bolo jasnejšie, ako keby bol ten istý obraz namaľovaný jasnejšie, lesklejšie a živšie.
Po prebudení som cítila, že som zažila silu Falun Dafa a hlboký súcit. Náprava Fa sa v mojom sne udiala v zlomku sekundy. Veľmi ma zasiahlo, keď toľko pôvodne odstránených ľudí ožilo vďaka Majstrovmu milosrdenstvu. Videla som Majstrovo učenie v praxi: svoje vnímajúce bytosti môžem zachrániť len vtedy, ak sa stanem nesebeckou. Moje pochopenie bolo v tej dobe jednoduché: byť altruistický znamená dať v kritickom momente šancu na život druhým. Vrylo sa mi to do pamäti.
Ako som sa ďalej kultivovala a čelila som čoraz tvrdohlavejším prekážkam, postupne som pochopila, že ríša altruizmu znamená viac než len urobiť kritické rozhodnutie v momente života a smrti. Kultivujúci sa musí zbaviť sebeckosti v mnohých malých situáciách vo svojom každodennom živote. Niektoré sú zrejmé. Niektoré sú jemné a nachádzajú sa v triviálnych záležitostiach života. Prejavuje sa to v rôznych formách a rozmeroch.
Svoje sebectvo som objavila v rôznych aspektoch svojho života. Objavila som ho aj počas diskusií s ostatnými praktizujúcimi, keď som obhajovala svoje názory a pochopenia. Počas trápení som ho objavila, keď som sa snažila prekonať ich ľahko. Doma som ho našla, keď som sa nahnevala na svojho vnuka. Objavila som ho aj vtedy, keď som chcela zotrvať pri svojich zvykoch a spôsobe života namiesto toho, aby som dala prednosť dodržiavaniu princípov Dafa. Existuje ešte mnoho ďalších príkladov. V minulosti som tieto veci jednoducho považovala za samozrejmé a neuvedomovala som si ich. Teraz, keď tieto veci posudzujem podľa princípov Fa, zistila som, že všetky tieto konania vychádzajú z môjho sebectva.
Keď som o tom premýšľala ešte viac, zistila som, že sebeckosť je východiskovým bodom všetkých ľudských predstáv a myšlienok, ktorých cieľom je, aby sme žili lepšie. Ľudia sú manipulovaní sebeckosťou a nevedomky si tak hromadia karmu, čo je smutné. Sebeckosť sa zdá byť tvrdou škrupinou, ktorá nás pevne uzatvára vo vnútri.
Nakoniec som si uvedomila, prečo bolo pre mňa také ťažké odstrániť niektoré svoje základné pripútanosti. Moja kultivácia sa dostala do slepej uličky. Na jednej strane som sa chcela zbaviť degenerovanej hmoty a zlepšiť si svoju ríšu, no na druhej strane sa moje predstavy, poháňané rôznymi pripútanosťami a túžbami, odmietali vzdať. Počas tých rokov ma ľudské predstavy nespočetnekrát stiahli dole. Vstala som a začala znova. Nespočetnekrát som pochybovala o svojej vrodenej základni ako kultivujúcej, ale nakoniec som sa rozhodla pokračovať kvôli viere v Majstra a v Dafa.
Uvedomila som si, že byť sebecký je ľudský inštinkt. Nebojujem proti žiadnej konkrétnej pripútanosti, ale proti ľudskému inštinktu. Nie je vychvaľovaním hovoriť o tom, že človek znáša fyzické i duševné utrpenie, nachádza odvahu a silu vôle na poctivé sebazdokonaľovanie a uvádza ho do praxe v každom, aj zdanlivo nepodstatnom okamihu života. Zasekla som sa v najpodstatnejšom priesmyku pevnej kultivácie a nedokázala som to premeniť na konkrétne činy. Je to proces zmeny ľudských predstáv. Moja silná pripútanosť k pohodliu a strach z utrpenia ma stiahli dole a urobili každý krok neuveriteľne ťažkým. Za týmito pripútanosťami bola moja sebeckosť.
Došlo mi, že bolesť pri urobení kroku vpred v skutočnosti pochádza zo „sebeckosti“, ktorú možno považovať za živú bytosť alebo hmotnú substanciu. V posledných rokoch som sa skutočne pevne nekultivovala. Môj každodenný život bol naplnený veľkými i malými ľudskými predstavami zabalenými do sebeckosti. Moja pripútanosť k pohodliu tieto predstavy živila. Akonáhle som sa ich pokúsila odstrániť, degenerovaná hmota začala divoko a nekontrolovateľne mučiť moju myseľ, čo ma prinútilo konať bez akejkoľvek vytrvalosti alebo pevnosti.
Jasne som zažila, ako sa démoni a zdegenerovaná hmota pokúšali blokovať moju kultiváciu. Bola som mnohokrát porazená. Dlho som bola zmätená a nevedela som, prečo som sa nedokázala pevne rozhodnúť pre božskú myšlienku namiesto ľudskej, a prečo moje spravodlivé myšlienky nedokázali prevziať kontrolu.
Bolo to preto, že som nespravila žiaden solídny pokrok. Jediný spôsob, ako zmeniť svoje správanie, je skutočne zmeniť svoje srdce. Nepochopila som podstatu pevného kultivovania sa a snažila som sa dosiahnuť rýchly pokrok spoliehaním sa na vonkajšie motivácie. Inými slovami, snažila som sa zlepšiť tým, že som menej trpela a menej splácala.
Po začiatku prenasledovania v júli 1999 som čelila extrémnemu tlaku. Moje pracovisko verejne oznámilo, že som bola prepustená zo svojej pozície na úrade. Rodina mi hrozila, že so mnou preruší vzťahy. Cítila som, že tieto utrpenia sú obrovské.
Teraz viem, že tieto trápenia nepochádzali len z vonkajšieho tlaku režimu, ale aj z karmy, ktorú som niesla ako kultivujúca. Karma, nahromadená život za životom, a obmedzenia ľudskej schránky ma zviazali ako hrubé laná. Kým trápenia z vonkajších zdrojov skúšali moju vytrvalosť, skúška toho, či dokážem prekonať svoju karmu, bola podstatou kultivácie. Zmena srdca sa nestane okamžite. Je to zdĺhavý proces, pretože sebectvo samotné pochádza z pomerne vysokej dimenzie. Mnohé skúšky sa počas kultivácie neprejavujú v tomto fyzickom svete, existujú však v každej myšlienke a v každom rozhodnutí, ktoré urobíme.
Keď som si spomenula na sen, ktorý som spomínala v úvode, uvedomila som si, že Majster mi dal skutočný náznak, aby som odstránila sebectvo prostredníctvom pevnej kultivácie. V kritických momentoch je potrebné prelomiť škrupinu sebectva, aby som dosiahla sféru altruizmu. Je to jediný spôsob, ako zachrániť vnímajúce bytosti a byť hodný Majstrovej súcitnej spásy.
Postupne som pochopila, ako sa dôsledne kultivovať zlepšovaním svojho pochopenia. Som odhodlaná stať sa vo svojej kultivácii silnejšou a vytrvalejšou aj napriek prekážkam. Medzitým som začala zažívať pokoj a slobodu, ktoré pramenia z odrezania rôznych pripútaností a túžob. Je nesmierne dôležité udržiavať si spravodlivé myšlienky a robiť každé rozhodnutie správne. Aby človek spĺňal štandard pevnej kultivácie, musí si zachovávať spravodlivé srdce aj myšlienky, a tiež konať správne.
Vyššie uvedené je len moje obmedzené chápanie. Prosím, neváhajte ma upozorniť na čokoľvek nevhodné.
