(Minghui.org) Keď sa obzriem späť na svoje roky kultivácie, hlboko si uvedomujem, že bez ohľadu na to, s akou situáciou sa človek stretne, musí si spomenúť na Majstra a na Fa. Ak sa nebojí a pristupuje k ľuďom s dobrotou, dokáže odmietnuť prenasledovanie zo strany zla a prekonať ťažké skúšky. Počas týchto rokov som často hovorieval jednu vetu: „Zlo nie je vôbec ničím.“
Som praktizujúci Falun Gongu, ktorý získal Fa v roku 1999. Pred získaním Fa som trpel viacerými chorobami, ako napríklad vysunutou medzistavcovou platničkou, zápalom močových ciest či ischiasom. Manželka môjho mladšieho brata v tom čase cvičila Falun Gong a tešila sa dobrému zdraviu, preto mi priniesla knihu Dafa, aby som si ju prečítal. Len čo som začal čítať, Majster mi očistil telo. Odvtedy som sa skutočne stal človekom bez chorôb a cítil som sa ľahký a plný energie.
V júli 1999 začala zločinecká komunistická strana prenasledovať Falun Gong. V roku 2000 miestne úrady zriadili centrum na vymývanie mozgov. Odviedli ma tam a pýtali sa, či budem naďalej praktizovať. Keďže som v tom čase ešte nemal hlboké pochopenie Dafa, povedal som, že už nebudem praktizovať. Potom ma pustili domov. Po návrate domov som sa však cítil veľmi zle. Premýšľal som o zmenách a skúsenostiach, ktoré som získal po vstúpení na cestu kultivácie v Dafa, a dospel som k záveru, že Majster Dafa je spravodlivý, a že tento Fa je spravodlivý. Vedel som, že musím pokračovať v kultivácii. Na druhý deň som sa preto vrátil do centra na vymývanie mozgov a povedal im, že budem naďalej praktizovať. Nemali čo povedať, a tak som sa vrátil domov.
V roku 2001 som videl, ako spolupraktizujúci odchádzajú do Pekingu potvrdzovať Fa. Hoci som vtedy ešte celkom nerozumel hlbokému významu potvrdzovania Fa, mal som jednu myšlienku: Dafa bol očierňovaný a Majster bol ohováraný, preto by som mal vystúpiť a potvrdiť, že Dafa a Majster sú dobrí. Rozhodol som sa teda ísť na námestie Tiananmen v Pekingu a povedať ľuďom, že Falun Dafa je dobrý.
Možno preto, že moje srdce bolo pomerne čisté, cesta do Pekingu prebehla hladko a bez nebezpečenstva. Po príchode na Tiananmen som videl veľa ľudí, ktorí čakali na slávnostné vztýčenie vlajky. Pomyslel som si, že bude lepšie počkať, kým sa ceremónia skončí, a tak som sedel v podchode a čakal. Keď bolo po nej, išiel som priamo dopredu a z hĺbky srdca som zvolal: „Falun Dafa je dobrý!“ Niektorí ľudia sa po mojom výkriku otočili, ale nikto ma nezastavil. Policajti akoby ma vôbec nevideli. Po niekoľkých zvolaniach som cítil, že je čas odísť, a tak som sa vlakom vrátil domov.
V roku 2001 mi spolupraktizujúci dali niekoľko zostávajúcich informačných CD a ja som ich išiel rozdávať na trh. Narazil som na muža v civile, ktorý mi chcel ukázať policajný preukaz. Povedal som mu: „Som pod ochranou božských bytostí. Nehýbte sa.“ V tej chvíli zostal úplne nehybný.
Jedného dňa v roku 2006 som doma tlačil informačné materiály, keď niekto zaklopal na dvere. Môj vnuk sa ani neopýtal, kto prišiel, a otvoril. Keď som sa pozrel, videl som veľkú skupinu policajtov. Okamžite som spojil dlane pred hrudníkom a požiadal Majstra o posilnenie. Potom vošla ďalšia skupina policajtov. Jeden mladý policajt ukázal na istého muža a povedal: „Toto je náš šéf.“ Odpovedal som: „Nie je vôbec ničím.“ Len čo som to dopovedal, všetci odišli.
V roku 2007 som bol spolu so spolupraktizujúcim zatknutý počas objasňovania pravdy na trhu a odviedli nás do zadržiavacieho centra. Po dvoch mesiacoch zadržiavania nás prepustili domov po zložení kaucie vo výške 1 000 jüanov. Zároveň nám pohrozili, že nesmieme chodiť objasňovať pravdu. Rozhodne sme odmietli spolupracovať so zlom a aj naďalej sme chodili objasňovať pravdu a zachraňovať ľudí. Neskôr sa nám dokonca podarilo získať späť aj tých 1 000 jüanov zloženej kaucie.
Jedného dňa v roku 2020 prišla opäť skupina policajtov. Hneď po vstupe do nášho domu začali prehľadávať skrine a zásuvky a vykladali knihy Dafa a ďalšie veci. Nebál som sa a povedal som: „Toto sú moje osobné veci, nesmiete sa ich dotýkať!“ Odpovedali: „Nebudeme ich brať. Len ich nedávajte iným ľuďom.“ Potom odišli.
Na pätnásty deň prvého lunárneho mesiaca roku 2025 som na trhu objasňoval pravdu, keď som narazil na muža v civile. Fotografoval si ma mobilným telefónom. Povedal som mu: „Pozrite sa, čo je v tých materiáloch napísané. Bude vám to na úžitok.“ Neskôr ma odviedli na miestnu policajnú stanicu a násilím ma nútili odovzdať odtlačky prstov a podrobiť sa ďalším úkonom. V tej chvíli som si spomenul na Majstrove slová:
„Moje telo tu stále bude sedieť v meditácii, aj keď mi odseknú hlavu.“ („Veľké odhalenie“, Základy pre ďalší pokrok)
Požiadal som Majstra, aby všetko usporiadal, a myslel som na to, že som pod ochranou božských bytostí. Výsledkom bolo, že zariadenie prestalo fungovať a ja som sa bezpečne vrátil domov.
Toto sú niektoré z mojich skúseností a pochopení získaných počas rokov kultivácie. Keďže nemám vysoké vzdelanie, nadiktoval som svoje skúsenosti a požiadal spolupraktizujúceho, aby mi ich pomohol usporiadať a zapísať ako správu pre Majstra. Dúfam, že budú pre spolupraktizujúcich aspoň v niečom inšpiratívne.
Ďakujem, Majster. Ďakujem, spolupraktizujúci.
