(Minghui.org) Som žena vo veku vyše osemdesiat rokov a Falun Dafa praktizujem už dvadsaťosem rokov. Vyrastala som na vidieku, nechodila som do školy a poznala som len niekoľko znakov. Potom, čo som začala praktizovať Falun Dafa, Majster mi dal múdrosť a očistil mi srdce. Dnes vyzerám mladšie, mám zdravú pleť, som bez chorôb a pri chôdzi sa cítim ľahká a plná energie.
V našom kraji ma pozná mnoho ľudí a všetci uznávajú, že „Falun Dafa je dobrý“. Väčšina miestnych už vystúpila z organizácií Čínskej komunistickej strany a tých, ktorí tak ešte neurobili, zostáva len veľmi málo.
Spolu s niekoľkými staršími praktizujúcimi každý deň chodíme ulicami a uličkami a šírime pravdu o Dafa do každej domácnosti. Často si spomínam na obdobie, keď Majster prišiel do nášho mesta vyučovať Dafa. Pohľad na tú veľkolepú scénu vo mne dodnes vyvoláva bezhraničnú vďačnosť k Majstrovi.
Nezabudnuteľné spomienky
Keď sme získali Fa, začali sme kultiváciu spolu s manželom a druhou nevestou. Kúpili sme si dva prehrávače a v každej izbe sme mali jeden. Každý deň sme si opakovane prehrávali Majstrove prednášky. Ľudí, ktorí prichádzali k nám domov počúvať Fa, bolo nespočetne veľa. Správy sa šírili od človeka k človeku, a tí, ktorí získali Fa, pociťovali ľahkosť tela a zlepšenie zdravia.
Počet záujemcov každým dňom rástol. Tí, ktorí si vypočuli prvú prednášku, pokračovali na ďalší deň druhou, a po absolvovaní všetkých deviatich prednášok ich koordinátori učili cvičenia a pomáhali zakladať miestne cvičebné skupiny. Naše kedysi ospalé mestečko sa zmenilo. Krajina aj ľudské srdcia prešli veľkou premenou a ľudia sa stávali láskavejšími.
Naša skupina štúdia Fa bola rozdelená na dennú a večernú časť a ráno sme spolu cvičili. Hoci som bola negramotná staršia žena, dokázala som čítať všetky Majstrove prednášky. Naučila som sa naspamäť mnoho častí Fa a vedela som recitovať aj zbierku básní Hong Yin. Majstrov Dafa som nosila pevne vo svojom srdci. Nikdy som nezabudla na Majstrovu milosť. Nech boli okolnosti akokoľvek náročné, vždy som pevne nasledovala Majstra a kráčala vpred.
Nezabudnúť na Majstrovu milosť a pevne kráčať po ceste kultivácie
Od 20. júla 1999 bolo naše kultivačné prostredie zničené prenasledovaním zo strany zločineckého komunistického režimu. Môjho manžela v ten deň zatkli. Druhá nevesta odišla do Pekingu apelovať za Dafa a neskôr bola tiež unesená. Mnohých praktizujúcich poslali do takzvaných „centier na vymývanie mozgov“.
Keď sa to stalo, nemohla som pochopiť, ako môžu vedúci predstavitelia krajiny konať tak nerozumne. V mysli sa mi vynorili tragické obrazy z obdobia Kultúrnej revolúcie a na okamih ma zachvátil strach. Vzápätí som si však spomenula na Majstra a na Dafa. Pochopila som, že za svoju kultiváciu musím niesť zodpovednosť sama. Preto som každý deň chodila do ulíc a vylepovala materiály objasňujúce pravdu.
V decembri 2001 ma polícia uniesla, nezákonne prehľadala náš dom a skonfiškovala mi materiály Dafa. Vzali mi aj 6 000 jüanov. Počas jazdy policajným autom som policajtom rozprávala o kráse Dafa a o tom, ako z neho mala prospech moja rodina. Nechceli ma počúvať, no ja som sa ich nechcela vzdať a pokračovala som. Keď mi zakázali hovoriť, recitovala som Hong Yin.
Aj v centre na vymývanie mozgov som kráčala po ceste, ktorú pre mňa usporiadal Majster – objasňovala som pravdu a recitovala im básne z Hong Yin. Keď odo mňa žiadali podpis, odpovedala som: „Čo mám podpisovať? Veď neviem čítať ani písať. Navyše, vy ste mi vzali veci aj peniaze a mne ste žiadne potvrdenie nedali.“ Vôbec som s nimi nespolupracovala. Sedela som tam pokojne, akoby som bola doma, a učila sa Fa naspamäť.
V noci som sa v duchu prihovárala Majstrovi: „Majster, prosím, pomôžte svojej žiačke odísť odtiaľto. Toto nie je miesto, kde by som mala zostať. Musím ísť von a potvrdzovať Fa.“ Keď som tak premýšľala, zaspala som. Keď som sa prebudila, bolo už ráno a nachádzala som sa v nemocnici. Krátko nato som sa mohla vrátiť domov. Po návrate som sa Majstrovi hlboko poklonila na znak vďaky. Vedela som, že Majster použil ilúziu chorobovej karmy, aby ma odtiaľ dostal. Potom som opäť vyšla rozdávať materiály objasňujúce pravdu.
Neskôr ku mne chodili domov ľudia, ktorí sa ma snažili „transformovať“. Každý deň sa so mnou rozprávali a presviedčali ma, aby som sa vzdala svojej viery. Odpovedala som im: „Odíďte. Nepočúvam vás. Nerozumiem tomu, čo hovoríte.“ Keď nechceli odísť, recitovala som im Hong Yin. Od 20. júla 1999 nebol v našej rodine ani jediný pokojný deň. Dňa 11. apríla 2004 ma opäť uniesli a na mesiac poslali do centra na vymývanie mozgov Luotaishan v meste Fushun. To miesto bolo skutočným ľudským peklom. Všade vládla temnota. Moje srdce však zostávalo pokojné a v mysli sa mi neustále objavoval iba Dafa.
Cítila som, že Majster je pri mne a nikto mi nemôže ublížiť. Keď ku mne prišiel niekto hovoriť o „transformácii“, ešte skôr, než stihol začať, začala som mu objasňovať pravdu. Ak nechcel počúvať, recitovala som Fa. Keď rozprával on, ja som ho nepočúvala a nahlas som recitovala Hong Yin, aby to počuli všetci v miestnosti. Keď odo mňa niečo chceli, správala som sa, akoby som ich nepočula. Pokračovala som v recitovaní Fa. Keď ma vyzvali, aby som podpísala dokumenty, odpovedala som: „Neviem čítať ani písať.“ Keď ma nútili pozerať televíziu, povedala som: „Nevidím dobre a nerozumiem tomu.“ Keď ma nútili postaviť sa, odpovedala som: „Točí sa mi hlava, neudržím sa na nohách.“
Cez deň som recitovala Hong Yin a Fa, ktorý som poznala naspamäť. Každú noc som vysielala spravodlivé myšlienky. Prosila som Majstra, aby mi pomohol odísť, pretože to nebolo miesto, kde by som mala byť. Raz riaditeľ centra nahnevane povedal miestnemu policajnému náčelníkovi priamo predo mnou: „To je od vás úplne nezodpovedné! Priviezli ste sem takú starú pani, ktorá ničomu nerozumie a nič nechápe. Načo ste ju sem poslali? V takom veku by ste ju mali okamžite vziať späť!“
Keď som to počula, v srdci som sa poďakovala Majstrovi. Vedela som, že Majster usporiadal môj návrat domov. Po dvoch týždňoch som sa skutočne vrátila domov. Odvtedy ma už nikto viac neobťažoval. Naša skupina štúdia Fa pokračuje bez prerušenia od druhej polovice roku 2004 až dodnes.
Kultivovať seba a odmietnuť ilúziu chorobovej karmy
V roku 2007 sa u mňa objavili určité nezvyčajné telesné príznaky a mala som silné bolesti na jednom mieste tela. Vedela som, že mi Majster čistí telo. Po niekoľkých dňoch som si všimla, že močím krv a bolo jej veľa. Keď som to uvidela, bola som dokonca šťastná, pretože som vedela, že sa odstránilo veľké množstvo karmy a že časť, ktorú musím znášať ja sama, je v skutočnosti veľmi malá.
Rozumela som princípu Fa o tom, že utrpenie možno považovať za radosť. Som kultivujúca osoba kráčajúca po ceste k božstvu. Ak dlhy nahromadené počas mnohých životov nevrátim, ako by to mohlo byť správne? Bez utrpenia sa karma odstrániť nedá. Nepovažovala som to za chorobu. Vedela som, že je to ilúzia. Začala som sa pozerať dovnútra a hľadať, aké pripútanosti som ešte neodstránila.
Objavila som citovú pripútanosť k rodine, najmä k manželovi. Po tom, čo sa manžel vrátil z prenasledovania, jeho zdravotný stav sa nikdy úplne nevrátil do pôvodného stavu. V srdci som sa naňho sťažovala a vyčítala mu nedostatok usilovnosti. Keď sa jeho stav zhoršil natoľko, že sa nedokázal o seba postarať, obávala som sa, že to ovplyvní moju kultiváciu a zaberie mi to priveľa času. Najala som preto opatrovateľku. Vnútorne som však zostávala nespokojná a myslela som si, že sa nekultivuje skutočne a nedokázal prekonať skúšku chorobovej karmy.
Napokon som pochopila, že som sebecká. Obávala som sa narušenia vlastnej kultivácie a nemyslela som na druhých. Neniesla som zodpovednosť voči spolupraktizujúcemu. Aj rozhodnutie najať opatrovateľku v sebe obsahovalo moju pripútanosť k pohodliu a strach z utrpenia. Keď som uvidela, aká silná je moja citová pripútanosť k manželovi, veľmi ma to zasiahlo. Cit je niečo, čo musí kultivujúci opustiť. Vedela som, že s ľudskými pripútanosťami nemožno vstúpiť do nebeského kráľovstva, a že ich musím odstrániť.
V srdci som povedala Majstrovi:
„Majster, vaša žiačka niečo pochopila. Prosím, posilnite ma, aby som dokázala odložiť ľudské city a odstrániť ľudské pripútanosti, aby som mohla kráčať po ceste domov.“
Potom sa všetko vrátilo do normálu. V roku 2010 sa jedného dňa stalo, že manžel spadol z postele práve vo chvíli, keď som sa chystala odísť. V panike som sa ho pokúsila zdvihnúť. Keď som ho zdvíhala, začula som v krížoch hlasné prasknutie, akoby sa niečo zlomilo. Bolesť bola taká silná, že som sa nedokázala postaviť. Povedala som: „Majster, prosím, pomôžte mi. Zachráňte ma. Stačí, ak sa budem môcť postaviť.“ Uvedomila som si, že moje city ešte neboli úplne odstránené a staré sily využili medzeru. Prosila som Majstra, aby ma posilnil, aby som mohla chodiť a pokračovať v objasňovaní pravdy. S Majstrovou pomocou som sa postavila. Mohla som sa pohybovať, hoci len s veľkými ťažkosťami. Zavolala som dcéru, ktorá pomohla manželovi späť do postele.
Dcéra ma chcela odviezť do nemocnice, ale povedala som jej: „Nie je to potrebné. Je to odstraňovanie karmy. Kultivácia v Dafa vedie po božskej ceste a znášanie utrpenia pri odstraňovaní karmy je prirodzené.“ Potom som pokračovala vo všetkom, čo som mala robiť. Hoci som pociťovala bolesť, vydržala som ju. V noci som nemohla ležať a mohla som len sedieť opretá o stenu. Keď som bola veľmi unavená, na chvíľu som zaspala. Napriek tomu som pokračovala v štúdiu Fa, recitovaní Fa, vysielaní spravodlivých myšlienok a cvičení. Telo praktizujúceho Dafa je pevné ako diamant. Ako by ma mohla poraziť bolesť? Bolesť je len ľudský pocit, zatiaľ čo srdce kultivujúceho je naplnené šťastím.
Počas troch mesiacov som pod Majstrovou ochranou a s pomocou spolupraktizujúcich intenzívne študovala Fa. Viac ako sto nocí som presedela bez ľahnutia si. Každý deň som si prečítala najmenej tri prednášky z Čuan Faluna, študovala som ďalšie Majstrove prednášky a recitovala Hong Yin. Po troch mesiacoch som sa opäť mohla narovnať a všetko sa vrátilo do normálu. Nešla som do nemocnice a neužila som ani jedinú tabletku. Nebála som sa utrpenia. Keď som si uvedomila, že bolesť je súčasťou procesu rastu kungu, osobne som zažila mimoriadnosť Dafa.
Dafa ma vyviedol z bludiska
Jedného dňa v roku 2016 som pri hľadaní nejakej veci nadvihla dosku postele. Znovu som počula v krížoch známe prasknutie a okamžite ma premohla silná bolesť. Hneď som požiadala Majstra o pomoc. V mysli mi napadlo, či som pri predchádzajúcej skúške neuznala, že ide o karmické dlhy z minulých životov, ktoré musím splatiť. A keď som ich uznala, neprijala som tým usporiadania starých síl? Keď sa na to pozerám dnes, nebolo to práve prenasledovanie zo strany starých síl?
Vysielala som spravodlivé myšlienky a napravovala sa podľa Fa. Vedela som, že mám ľudské pripútanosti a city, ale tie musím odstrániť prostredníctvom kultivácie vo Fa. V tom čase však moja myseľ nebola dostatočne pokojná a nedokázala som túto ilúziu úplne odmietnuť. Pasívne som ju znášala. Opäť som dvadsaťštyri hodín denne nemohla ležať. Nemohla som si vyzliecť oblečenie, ani sa otočiť na druhý bok. Sedela som nehybne v jednej polohe.
Cez deň som neprestávala robiť to, čo som mala, ale objasňovanie pravdy bolo sťažené, pretože som sa nedokázala vystrieť. Každý deň som počúvala Fa, študovala Fa, recitovala Fa, vysielala spravodlivé myšlienky a pozerala sa dovnútra. Keď som nedokázala nájsť, v čom sa odchyľujem od Fa, prosila som Majstra, aby odstránil faktory straníckej kultúry a všetky pripútanosti, ktoré nezodpovedajú štandardu Dafa.
Takto uplynuli ďalšie tri mesiace a ja som sa opäť zotavila. Netrvalo však dlho a ten istý stav sa objavil znovu. Tentoraz bola bolesť ešte silnejšia. Boleli ma aj boky a medzi rebrami a pri dýchaní som mala pocit, akoby ma boleli vnútorné orgány. Táto skúška bola najťažšia zo všetkých. Neustále som študovala Fa. V noci som pre bolesť takmer nemohla spať, a tak som vysielala spravodlivé myšlienky. Majstrov Fa ma napokon vyviedol z tohto bludiska. Pôvodne som ilúziu chorobovej karmy považovala za karmický dlh, ktorý musím splatiť. Tým, že som ju uznala, som si sama pridala utrpenie.
Až po viac než pol roku tejto skúsenosti som to skutočne pochopila a začala som pomocou spravodlivých myšlienok rozkladať túto ilúziu chorobovej karmy. Veľmi rýchlo zmizla a ja som sa opäť vrátila do normálneho stavu. Navyše som sa cítila mimoriadne zdravo. Po všetkých tých skúškach a ťažkostiach zostáva môj domov stále miestom skupinového štúdia Fa.
Prišli sme sem pre vnímajúce bytosti. Môj život je jednoduchý. Peniaze, ktoré mi zostanú, používam na výrobu materiálov objasňujúcich pravdu, aby som pomáhala zachraňovať ľudí. Po štúdiu Fa si vezmeme materiály a rozdávame ich od domu k domu. Každému, koho stretneme, objasňujeme pravdu.
Väčšina ľudí v našom okolí už pozná fakty. V tomto záverečnom období budem ešte usilovnejšia, budem sa dobre kultivovať, kráčať správne po svojej kultivačnej ceste a niesť zodpovednosť, ktorú majú učeníci Dafa počas obdobia nápravy Fa.
Žiačka s hlbokou vďačnosťou ďakuje súcitnému Majstrovi za jeho milosrdnú spásu!
