(Minghui.org) Rád by som sa s ostatnými praktizujúcimi podelil o jednu svoju nedávnu skúsenosť. Priniesla mi nové pochopenie a umožnila mi jasnejšie vidieť hranicu medzi „záležitosťami bežných ľudí“ a „cestou kultivácie“. Zároveň som si nanovo uvedomil, aké miesto by mala kultivácia skutočne zastávať v našom každodennom živote.
Pred niekoľkými mesiacmi čakala našu rodinu veľká udalosť – svadba môjho syna. Od začiatku som vedel, že táto zodpovednosť si vyžiada veľa času a energie. Jedna drobná záležitosť nasledovala za druhou: prípravy na svadbu, časté vybavovanie vecí, množstvo organizačných záležitostí a starostí zo všetkých strán. To všetko úplne zaplnilo môj život. Každý deň som sa zaoberal najrôznejšími vecami a mal som pocit, že čas plynie veľmi rýchlo.
Počas tohto obdobia som si uvedomoval, že ako praktizujúcemu Falun Dafa mi zostáva veľmi málo času na štúdium Fa a cvičenia. Často som si hovoril: „Keď sa skončia prípravy na svadbu, vrátim sa k svojmu predchádzajúcemu stavu kultivácie.“ Kultiváciu som teda odsúval až na čas po dokončení každodenných povinností. Fa som študoval len vtedy, keď mi zostal nejaký voľný čas a podobne to bolo s cvičeniami.
Dni však rýchlo plynuli a takýto „voľný čas“ takmer nikdy neprišiel.
Našťastie svadba prebehla veľmi dobre. Celá oslava bola pokojná a harmonická a všetkým členom rodiny i hosťom zanechala krásne a nezabudnuteľné spomienky. Zdalo sa, že všetko dopadlo uspokojivo. Po skončení svadby som však hlboko vo vnútri pocítil nevysvetliteľnú ťažobu a smútok.
Tento smútok nepochádzal z telesnej únavy. Pramenil z uvedomenia, že som počas tohto obdobia nebol usilovný v kultivácii a dovolil som záležitostiam bežných ľudí, aby nahradili tú najdôležitejšiu časť môjho života.
Keď som sa pozrel dovnútra, uvedomil som si, že mojou chybou bolo, že som si nesprávne usporiadal priority. Dovolil som záležitostiam bežných ľudí – hoci boli dôležité a zdali sa nevyhnutné – aby v mojom živote zaujali miesto kultivácie.
Pýtal som sa sám seba: „Kultivujem sa azda iba vtedy, keď mám voľný čas? Som kultivujúcim iba vtedy, keď nemám žiadne každodenné povinnosti? Vybral som si cestu kultivácie, a preto by mala byť súčasťou každého dňa a každého okamihu môjho života, a nie iba toho trochy voľného času, ktorý mi zostane po vybavení záležitostí bežných ľudí.“
Vtedy som si jasne uvedomil: Ak postavím kultiváciu na druhé miesto, ani záležitosti bežných ľudí nemusia prebiehať tak hladko, ako by som očakával. Keď moje myšlienky nie sú vedené spravodlivými myšlienkami kultivujúceho, pri riešení problémov začínam byť netrpezlivý a úzkostlivý, objavujú sa pripútanosti a nepokoj. Navonok sa síce veci môžu naďalej posúvať dopredu, no hlboko vo svojom vnútri strácam pokoj a jasnú myseľ, ktoré by som mal mať.
Práve preto som sa rozhodol, že odteraz každé ráno po prebudení, skôr než začnem robiť čokoľvek iné, najprv splním to, čo má kultivujúci robiť: študovať Fa, robiť cvičenia, vysielať spravodlivé myšlienky, udržiavať si spravodlivé myšlienky a objasňovať pravdu. Toto musia byť moje najdôležitejšie záležitosti a rozhodne ich nemôžem odkladať na „neskôr“. Ak túto zásadu zanedbám, celý môj deň bude stáť na nestabilnom základe.
Keď som sa vrátil k takémuto usporiadaniu kultivácie, jasne som videl, že sa nielen zlepšil môj kultivačný stav, ale aj každodenné záležitosti začali prebiehať hladšie a harmonickejšie. Moje vnútro sa stalo pokojnejším a pri zvládaní rodinných a spoločenských povinností som mal viac trpezlivosti a múdrosti.
Táto skúsenosť mi pomohla pochopiť, že kultiváciu nemožno oddeľovať od života, a už vôbec nie je niečím, čomu sa venujeme iba vo voľnom čase. Kultivácia je základom nášho života a všetky záležitosti v tomto svete by mali stáť na tomto základe. Keď si tento vzťah správne usporiadame, naša cesta kultivácie bude jasnejšia a záležitosti bežných ľudí nás neodvedú z našej cesty. Prirodzene sa dostanú na svoje správne miesto a všetko bude usporiadané.
Dúfam, že toto zdieľanie môže ostatným praktizujúcim pripomenúť, aby ani v najrušnejších obdobiach života nezabúdali na dôležitosť kultivácie, a aby sa kultivácia stala našou stálou voľbou – každý deň a v každom okamihu.
Na záver by som rád vyjadril svoju vďačnosť nášmu súcitnému Majstrovi. Dúfam, že dokážem byť usilovný v opravdivej kultivácii a jedného dňa nasledovať Majstra späť do svojho pravého domova.
