(Minghui.org) V časoch slávnej dynastie Tang žila nenápadná a pôvabná osobnosť, ktorá sa vydala na cestu hľadania nesmrteľnosti – princezná Yuzhen, deviata dcéra cisára Ruizonga (Li Dana) a mladšia sestra cisára Xuanzonga (Li Longjiho).
Jej život poznačili prudké mocenské zápasy na cisárskom dvore, ktoré sa nakoniec rozhodla opustiť, aby sa vydala na cestu presahujúcu smrteľný svet. Chcela nájsť posvätné útočisko, kde by jej duša mohla konečne nájsť pokoj.
Tichá čistota duchovnej túžby uprostred lesku cisárskeho dvora
Princezná Yuzhen sa narodila v období dramatických mocenských zmien na cisárskom dvore dynastie Tang a jej detstvo malo ďaleko od bezstarostného života v luxuse a pohodlí. Keď mala len dva alebo tri roky, jej matka, konkubína Dou, zomrela rukou jej starej mamy, cisárovnej vdovy Wu Zetian.
V prostredí nemilosrdných intríg cisárskeho dvora, kde sa príbuzní obracali proti sebe, spoznala pominuteľnosť a krutosť svetskej moci a začala v sebe živiť túžbu opustiť to všetko.
Zatiaľ čo ostatné ženy v cisárskej rodine sa učili opatrne orientovať v politických nepokojoch cisárskeho dvora, princezná Yuzhen urobila prekvapivé rozhodnutie – zriecť sa svetského života a zasvätiť sa hľadaniu Tao.
Ona a jej staršia sestra, princezná Jinxian, požiadali otca, aby im dovolil zriecť sa svetského života a zasvätiť sa Tao.
Cisár Ruizong spočiatku nechcel, aby jeho dcéry odišli, napokon však rešpektoval ich rozhodnutie. Dal pre ne postaviť veľkolepé taoistické chrámy, v ktorých mohli bývať a venovať sa Tao.
Od tej chvíle mala dynastia Tang o jednu princeznú menej, no získala taoistickú mníšku výnimočnej čistoty a pôvabu, známu pod taoistickým menom „Wushang Zhen“ (无上真), čo znamená „Najvyššia pravdivosť“.
O niekoľko desaťročí neskôr jej starší brat, cisár Xuanzong, udelil ďalšie taoistické meno „Chiying“ (持盈), čo znamená „zachovávať plnosť bez pretekania a celistvosť bez úbytku“. Toto meno nemohlo byť vhodnejšie, keďže odrážalo zdržanlivosť, vyrovnanosť a vnútornú silu, ktoré formovali celý jej život.
Odľahlý raj uprostred hôr a riek
Princezná Yuzhen po odchode z paláca nežila ako pustovníčka. Taoizmus bol v období dynastie Tang veľmi rešpektovaný a aj taoistické mníšky sa tešili veľmi vysokému spoločenskému postaveniu a veľkej slobode.
Princezná Yuzhen veľa cestovala po známych horách a ľudia môžu dodnes navštíviť jej taoistické útočiská na horách Zhongnan a Wangwu, ako aj miesta, s ktorými sa spájajú legendy o jej nesmrteľnosti.
Na hore Wangwu sa zachovali záznamy o jej činoch a pôsobení. Počas rituálneho pôstu a prijímania Tao si zriadila oltár a postavila obradnú svätyňu na Terase nesmrteľných, kde kadidlo dymilo a lampy žiarili ako hviezdy na nočnej oblohe, zatiaľ čo zlaté a vzácne obetné dary boli predkladané v rámci slávnostného obradu pred Nebom.
Záznamy tiež zachytávajú scény, v ktorých vstupovala do hlbokej meditácie a na hore sa zjavili božstvá a zhromaždili sa okolo nej, pričom vzduchom sa niesli čisté a éterické tóny bambusových fláut. Legendy dokonca hovoria o sladkej rose padajúcej v nočnom tichu, zatiaľ čo na stromoch na nádvorí záhadne rozkvitli kvety.
Takéto opisy odrážajú veľkú úctu dynastie Tang k Tao a jej tradíciu uctievania posvätného. Z iného pohľadu však zároveň odhaľujú, ako bola princezná Yuzhen vnímaná vo svojej dobe: nielen ako žena oddaná duchovnému zdokonaľovaniu, ale ako tá, ktorá dosiahla Tao – adeptka, o ktorej sa verilo, že dokáže komunikovať s Nebom a Zemou a vstúpiť do tajomnej ríše Tao.
Podľa legiend princezná Yuzhen využila svoje výnimočné postavenie a občas premenila svoje taoistické útočisko na miesto, kde literáti jej doby nachádzali podporu a inšpiráciu.
Dve známe legendy sa spájajú s umelcami Wang Weiom a Li Baiom. Hovorí sa, že princezná bola natoľko ohromená melódiou, ktorú Wang Wei hral na pipe, že mladíka odporučila na cisársky dvor. Wang Wei neskôr obsadil prvé miesto na skúškach v prefektúre Jingzhao a následne úspešne zložil cisárske skúšky.
Aj „nesmrteľný básnik“ Li Bai pobýval v útočisku princeznej Yuzhen. Hovorí sa, že vďaka odporúčaniu princeznej sa dostal do cisárskej akadémie Hanlin a neskôr aj na cisársky dvor.
Zrieknutie sa cisárskeho titulu a vrátenie majetku
V roku 744, v treťom roku éry Tianbao, princezná Yuzhen podnikla ďalší veľmi nekonvenčný krok. Keďže rozpoznala morálny úpadok a malichernosť, ktoré v tom čase prevládali v politickom prostredí, predložila svojmu bratovi, cisárovi Xuanzongovi z dynastie Tang, žiadosť o odňatie titulu princeznej a vyjadrila želanie vzdať sa majetku, ktorý jej bol pridelený.
V žiadosti uviedla, že je vnučkou cisára Gaozonga, dcérou cisára Ruizonga a mladšou sestrou Jeho Veličenstva. Keďže kultiváciou dosiahla veľké úspechy, prečo by sa mala naďalej spoliehať na titul princeznej a príjmy z léna, aby potvrdila svoje spoločenské postavenie? Prosila cisára, aby jej odňal titul princeznej a zbavil ju majetku a bohatstva.
Cisár Xuanzong spočiatku žiadosť princeznej Yuzhen odmietol, neskôr však zmenil názor a vyhovel jej. Od tej chvíle sa princezná Yuzhen oslobodila od pút výsad spojených s cisárskou rodinou Li a stala sa skutočne nezávislou taoistickou kultivujúcou, oslobodenou od svetských obmedzení.
Zvyšok života strávený v čistote a duchovnej slobode
Ku koncu éry Tianbao vypuklo povstanie An Lushana, ktoré uvrhlo celú ríšu Tang do vojny a nepokojov. Neskôr nastúpil na trón cisár Suzong. Keďže nový cisár odstavil bývalých úradníkov cisára Xuanzonga na vedľajšiu koľaj, situácia princeznej Yuzhen sa čoraz viac komplikovala. Neskôr sa uchýlila do chrámu Yuzhen.
Svoje posledné roky strávila prevažne v chráme Lingdu na hore Wangwu a naďalej sa venovala duchovnému zdokonaľovaniu. V prvom roku éry Baoying (762) táto legendárna princezná pokojne zomrela vo veku niečo vyše 70 rokov a podľa historických záznamov ju pochovali na rovine Fengxi v okrese Wannian neďaleko Chang’anu.
Princezná Yuzhen strávila celý svoj život tým, že ukázala svetu inú možnú životnú cestu pre ženu z cisárskej rodiny. Rozhodla sa, že nebude obeťou politických a mocenských bojov, ani sa neoddá svetským pôžitkom a luxusu. Namiesto toho sa s taoistickou metličkou v ruke v časoch dynastie Tang venovala kultivácii svojej najpravdivejšej a najpokojnejšej podstaty pod jasným mesačným svitom.
