(Minghui.org) Keď sa na knihu Cesta na západ pozerám z pohľadu praktizujúceho Falun Dafa, nachádzam v tomto príbehu určité ponaučenia o kultivačnej ceste, o ktoré by som sa chcel podeliť.
Srdce a myseľ
Mních Tang mal troch učeníkov, ktorí predstavovali tri stránky človeka, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu na ceste kultivácie. Keďže mních Tang mal v srdci túžbu získať budhistické sútry, jeho myseľ (predstavovaná Opičím kráľom), charakter (predstavovaný Piesočným mníchom) a emócie (predstavované Prasaťom) sa tiež prispôsobili tomu zámeru. Do istej miery bola cesta za získaním budhistických sútier procesom, v ktorom sa tieto tri stránky neustále zušľachťovali prostredníctvom rôznych skúšok na ceste k dovŕšeniu.
Z učení Falun Dafa som pochopil, že každý má v sebe budhovskú aj démonickú povahu. Kultivácia znamená neustále posilňovať svoju budhovskú povahu a odstraňovať démonickú povahu.
Vezmime si ako príklad Opičieho kráľa. V knihe je často opísaný ako xin yuan (nepokojná myseľ). V mnohých ohľadoch zobrazuje duševný stav mnícha Tanga. Keď je myseľ pevná, Opičí kráľ môže využiť všetky svoje schopnosti na prekonanie ťažkostí, ktoré ich cestou postretnú. Keď sa však myseľ vymkne spod kontroly, môže napáchať škody a brániť pokroku.
Jednou z najdôležitejších požiadaviek na kultivujúceho je schopnosť rozlišovať medzi dobrom a zlom. Výrazne sa to prejavuje v 27. kapitole, jednej z najznámejších častí knihy, ktorá rozpráva príbeh o troch úderoch proti Démonovi bielych kostí. Démon trikrát oklame mnícha Tanga: najprv sa premení na krásnu mladú ženu, potom na starenu a napokon na starca. Opičí kráľ má našťastie nadprirodzenú schopnosť, ktorá mu umožní prekuknúť tieto triky a zachrániť mnícha Tanga.
Mních Tang sa však nechal démonovým prestrojením oklamať. Opičieho kráľa nielen potrestal za zabitie troch „nevinných“ ľudí, ale ho aj vyhnal. Toto odlúčenie srdca (mnícha Tanga) a mysle (Opičieho kráľa) malo katastrofálne následky. V 28. kapitole sa Opičí kráľ vrátil na horu Huaguo, zabíjal lovcov a dokonca sa opäť stal netvorom.
Mních Tang tak zostal bez opory pevnej mysle (Opičieho kráľa) a sotva mohol pokračovať v ceste za budhistickými sútrami. Démon v žltom rúchu ho navyše takmer pripravil o život. Táto skúška sa skončila až v 31. kapitole. Názov 30. kapitoly – „Zlo poškodzuje pravú Dharmu“ – zdôrazňuje vážnosť situácie: Démon v žltom rúchu premenil mnícha Tanga na tigra, Piesočného mnícha zajal, Biely dračí kôň bol zranený a Prasa sa chcelo vzdať a odísť. Ponaučením z tejto epizódy je dôležitosť silnej mysle – bez nej môže človek podľahnúť aj malému zasahovaniu zvonka.
Keď je naopak myseľ silná, situácia je úplne iná. Keď skupina v 36. kapitole dorazila do kráľovstva Wuji, mnísi v jednom chráme spočiatku odmietli mnícha Tanga ubytovať. Keď však Opičí kráľ predviedol silu svojej zlatej palice, všetkých 500 mníchov v chráme sa okamžite zoradilo a úctivo skupinu privítalo. To ukazuje, že keď je človek spravodlivý a má pevnú myseľ, jeho okolie sa prirodzene mení k lepšiemu.
Emócie a charakter
Popri mníchovi Tangovi a Opičom kráľovi bolo tretím najdôležitejším členom skupiny Prasa. Bolo známe svojimi silnými túžbami a neduhmi ako žiadostivosť, prešibanosť, lenivosť a chamtivosť. Tieto vlastnosti odrážajú nedostatky, ktoré kultivujúci musí odstrániť pred dosiahnutím dovŕšenia.
Aj mníchovi Tangovi istý čas trvalo, kým ich rozpoznal a dokázal ich prekonať. Spočiatku sa Prasaťa zastával a chránil ho pred ťažkosťami. V spomínanej 27. kapitole tiež Prasaťu uveril, keď ohováralo Opičieho kráľa, a vyhnal ho, čím sám seba vystavil nebezpečenstvu.
Postupom času sa aj mních Tang výrazne zmenil. Keď v 92. kapitole premohli nosorožie príšery, Prasaťu sa nechcelo pokračovať v ceste a začalo sa sťažovať. Mních Tang ho napomenul a varoval, že ak sa nepoponáhľa, Opičí kráľ ho potrestá. Vyľakané Prasa zvolalo: „Majster sa zmenil.“ Táto epizóda znázorňuje, ako kultivujúci postupne opúšťa pripútanosť k lenivosti a pohodliu.
Podobne ako Prasa, aj Piesočný mních bol kedysi netvorom pri Rieke tečúcich pieskov, kde dokonca požieral ľudí. Keď sa polepšil a stal sa tretím učeníkom mnícha Tanga, často pôsobil ako najskromnejší a najspoľahlivejší z troch učeníkov. To zdôrazňuje význam pokory a dobrého charakteru.
Nastalo však mnoho situácií, v ktorých sa charakter všetkých troch učeníkov skúšal a upevňoval. Keď skupina v 50. kapitole putovala k hore Zlatého vrecka, všetci ignorovali varovanie Opičieho kráľa a vystúpili z ochranného kruhu, ktorý nakreslil na zem. Chamtivé Prasa si navyše bez dovolenia oblieklo vyšívanú vestu, ktorú našlo v opustenej budove. Čo bolo ešte horšie, aj skromný Piesočný mních nasledoval jeho príklad a tiež si obliekol vestu. Netušili, že práve tieto prešľapy ich priviedli priamo do pasce, ktorú nastražil Jednorohý nosorožčí kráľ, jeden z najmocnejších netvorov na ich ceste.
Názov tejto kapitoly – „Keď túžba ovládne myseľ a zmysly sa utrhnú z reťaze; nepokoj v srdci prináša stretnutie s démonom“ – zdôrazňuje škodlivosť túžby, ktorá môže narušiť emócie (ako u Prasaťa) aj charakter (ako u Piesočného mnícha). Kultivácia je v mnohých ohľadoch procesom návratu k vlastnému božskému pôvodu. Vyžaduje si opustenie svetských túžob. Len tak môže človek očistiť svoje emócie a charakter, ktoré spolu s čistou mysľou a srdcom vedú k skutočnému úspechu.
Pôvod skúšok a ťažkostí
Po preskúmaní štyroch stránok vnútorných konfliktov kultivujúceho sa teraz môžeme zamerať na vonkajšie faktory. Pútnici v knihe museli cestou podstúpiť 81 skúšok, ktoré možno rozdeliť do dvoch kategórií.
Karmické vzťahy
Prvý typ pramenil z karmických vzťahov. Spomínaný Démon v žltom rúchu (kapitoly 28 – 31) bol Kui Mulang, jeden z 28 súhvezdí Nebeského dvora, ktorý sa zamiloval do Nefritovej panny (tá zostúpila na zem ako princezná Baihuxiu). Kráľ kráľovstva Wuji zasa podstúpil trojročnú skúšku (kapitoly 37 – 39), počas ktorej bol ponorený do studne, pretože predtým hodil bódhisattvu Mandžušrího do mestskej priekopy.
Podobne bol kráľ kráľovstva Zhuzi na tri roky odlúčený od svojej kráľovnej (kapitoly 68 – 71), pretože šípmi nechtiac poranil mláďatá bódhisattvu Pávieho kráľa múdrosti. Nefritový králik a nebeská panna z Mesačného paláca zasa zo vzájomnej nevraživosti vystupovali v kráľovstve Tianzhu ako pravá a falošná princezná (kapitoly 93 – 95).
Ako kniha vysvetľuje, tieto situácie vyplynuli z karmických väzieb vytvorených v minulosti a každý vzostup i pád bol predurčený. Keď sa mních Tang a jeho traja učeníci v týchto skúškach zoceľovali, často bez toho, aby si to uvedomovali, nielenže urovnávali dávne krivdy, ale zároveň si zhromažďovali zásluhy na vlastných kultivačných cestách.
Skúšky pre kultivujúcich niekedy pripravili priamo božské bytosti. V 23. kapitole niekoľko bódhisattvov spoločne vystavilo skupinu pokušeniam bohatstva a žiadostivosti. Naplno sa tak odhalila skutočná povaha kultivujúcich. Všetci boli v kultivácii odhodlaní, ale Prasa sa bolo ochotné vrátiť k svetským pôžitkom.
Budha už v 8. kapitole vysvetlil, že táto cesta na západ je pre vnímajúce bytosti „požehnanie vysoké ako hory a súcit hlboký ako more“. Pútnici prostredníctvom týchto skúšok nielenže odčinili svoje minulé hriechy a dosiahli budhovský stav, ale cestou aj premáhali netvorov a pomáhali ľuďom.
Následky nečistých myšlienok
Cesta k dosiahnutiu stavu Budhu je vážna a vyžaduje postupné odstraňovanie pripútaností; inak môžu nečisté myšlienky privolať najrôznejšie problémy.
Táto téma sa prejavuje takmer v celej knihe. Len čo sa Opičí kráľ v 14. kapitole stal učeníkom mnícha Tanga, narazili na šiestich zbojníkov predstavujúcich šesť zmyslov (zrak, sluch, čuch, chuť, myslenie a hmat), ktoré môžu zasahovať do kultivácie a ovplyvňovať ju. Opičí kráľ (myseľ) sa ich našťastie ľahko zbavil. Názov tejto kapitoly je veľmi výstižný: „Myseľ sa napraví a šesť zbojníkov je odstránených.“
Na ďalšej ceste skupina čelila mnohým výzvam súvisiacim s heretickými cestami na hore Pingding (kapitoly 32 – 25) a v kráľovstve Chechi (kapitoly 44 – 46). Stretla sa aj s pokušením žiadostivosti v Kráľovstve žien (54. kapitola) a pri Škorpiónom duchovi (55. kapitola). Pavúčie démonky (kapitoly 72 – 73) ďalej ukázali, že pred dosiahnutím duchovného dovŕšenia musí človek prekonať sedem emócií – radosť, hnev, smútok, strach, lásku, nenávisť a túžbu.
Kým predchádzajúce príklady sa týkajú bežných ľudských predstáv, mnohé ďalšie príklady znázorňujú problémy vyvolané nečistými myšlienkami, ktoré sa objavili v danej chvíli. Keď mních Tang v 16. kapitole pochválil nádhernú čajovú súpravu, Jinchi sa opýtal, aký poklad mních vlastní. Opičí kráľ sa potom pochválil ich mníšskym rúchom, čo viedlo k ďalšej skúške s Démonom čierneho medveďa.
Keď v 47. kapitole prišli k Rieke siahajúcej k nebesiam, mních Tang pociťoval čoraz väčšiu úzkosť z náročného prechodu cez rozľahlé vody. Veľký kráľ podnecujúci ducha využil túto netrpezlivosť a nechal rieku zamrznúť, aby ho zlákal rýchlo prejsť na druhú stranu. Mnícha Tanga následne zajali a odviedli do démonovho podvodného brlohu.
Keď Opičí kráľ v 57. kapitole zabil niekoľkých zbojníkov, pútnici sa začali navzájom obviňovať a sťažovať. „Mních Tang nahnevane nasadá na koňa; Opičí kráľ v sebe prechováva nevôľu a Prasa aj Piesočný mních cítia závisť.“ Nezhody rozbili ich jednotu. Vnútorné spory pripravili pôdu pre veľkú skúšku so Šesťuchým makakom. Táto epizóda je známa ako „Pravý a falošný Opičí kráľ“.
Keď v 88. kapitole dorazili do Yuhua Zhou, traja učeníci veľmi túžili učiť troch princov bojové umenia. Táto túžba stať sa učiteľmi (shi v čínštine) prilákala svorku levích duchov (ktorých pomenovanie má rovnakú výslovnosť, shi). Po tejto skúške zostal mních Tang niekoľko dní v prefektúre Jinping. Keď si počas Sviatku lampiónov prezeral s davom lampióny, podľahol pohodliu a poľavila jeho bdelosť pri meditácii. Nosoroží démoni ho preto zajali priamo počas obdivovania zlatých lampiónov.
Tieto ponaučenia vystihuje báseň, ktorá sa v knihe objavuje po tom, čo pútnici prejdú desivou skúškou na Levej ťavej vysočine (kapitoly 74 – 77). Báseň sa začína veršom: „Len čo vznikne jediná myšlienka, vyburcuje sto démonov.“ Každú negatívnu myšlienku alebo pripútanosť praktizujúcich na duchovnej ceste – aj keď sa objaví iba na okamih – môžu démoni zneužiť a môže sa stať sa prekážkou v ich pokroku, ak sa s ňou včas nevyrovnajú a nenapravia ju.
Predchádzanie nedorozumeniam
Cesta na západ je príbehom o kultivácii, ktorý presahuje bežné svetské chápanie. Niektoré časti preto nemožno pochopiť správne pomocou bežných ľudských predstáv.
Keď pútnici v 98. kapitole dorazili do Kláštora hromového hlasu, ctihodní Ánanda a Kášjapa od nich pred odovzdaním budhistických sútier žiadali „dar“. Niektorí ľudia si túto udalosť nesprávne vysvetľujú ako korupciu v nebesiach. V skutočnosti išlo o skúšku pre mnícha Tanga, aby sa vzdal pripútanosti k pozemskému majetku – purpurovo-zlatej miske na almužnu, ktorú dostal od cisára. Ako by mohol s takouto pripútanosťou dosiahnuť stav Budhu?
Na zamyslenie je aj príbeh okresu Fengxian v 87. kapitole. Niektorí ľudia nedokážu pochopiť, prečo mohla neúcta správcu oblasti voči božským bytostiam ovplyvniť celý okres, spôsobiť trojročné sucho a smrť obyčajných ľudí.
V skutočnosti úradník – či už ide o hlavu štátu, alebo v tomto prípade o správcu okresu Fengxian – zastupuje ľudí na svojom území. Keď správca prevrhol vegetariánsku obetu určenú Nebesiam a nechal ju zožrať psom, vytvoril hriešnu karmu sebe aj ľuďom vo svojom okrese. Toto nešťastie sa skončilo, až keď sa všetci v oblasti vrátili k uctievaniu božských bytostí a k láskavosti.
Túto tému jasne zhŕňa báseň v tejto kapitole:
Keď človeku skrsne myšlienka,
nebesá i zem vedia, čo prináša;
Zožneš, čo si zasial – to je vesmírny zákon,
požehnanie či odplata naplnia človeka úžasom.
Cesta na západ nám ukazuje, ako sa človek môže neustále zlepšovať, posilňovať svoje spravodlivé myšlienky a zbavovať sa tých nečistých a prekonávať skúšky na ceste k duchovnému dovŕšeniu.
