(Minghui.org) Som žena z vidieka a mám päťdesiatsedem rokov. Nechodila som nikdy do školy a nepoznala som ani jeden znak. V roku 2006 som začala praktizovať Falun Dafa. Od samého začiatku sa začali diať mnohé zázraky a ja som na vlastnej koži pocítila nadprirodzenú moc a neobyčajnosť Dafa.
1. Uzdravenie z čiastočného ochrnutia
Keď som bola mladá, porodila som počas horúceho augusta. Tri dni po pôrode, pretože bolo neznesiteľné teplo, som sa kúpala v studenej vode a dokonca som si sadla do lavóra so studenou vodou, aby som sa celá schladila. Výsledkom bolo, že som ochorela na tzv. „popôrodnú chorobu“ – reumatickú artritídu. Najprv sa to neprejavovalo vážne, ale rok čo rok sa to zhoršovalo, až som mala bolesti po celom tele, ruky a nohy som mala stuhnuté, pohyb bol veľmi ťažký a nakoniec som bola takmer úplne ochrnutá. Všetka práca zostala na manželovi.
Keď som mala niečo vyše tridsať rokov, raz mi jedna žena z dediny, ktorá cvičila Falun Gong, dala materiály objasňujúce pravdu. Keď som ich otvorila, uvidela som obrázok ženy sediacej v meditácii (5. cvičenie Falun Gongu). Vyhŕklo zo mňa: „To je predsa bódhisattva Guanyin!“ A hneď som si sadla do lotosového sedu a napodobnila polohu rúk – jednu ruku na bruchu, dlaňou hore, a druhú pri krku, dlaňou dole. Manžel mi hneď chytil ruky a povedal: „Nevieš, že na Námestí nebeského pokoja sa upálili?“ Ja som mu odvetila: „To bolo hrané, herci boli šialenci a diváci tiež. To nebolo skutočné.“ A ďalej som robila svoje pohyby.
Nečakala som to, no v tom momente sa mi celé telo rozžeravilo, akoby horelo ohňom. Začala som sa potiť, pot mal štipľavý, odporný zápach a úplne som si premočila šaty, no cítila som sa veľmi dobre. Pomyslela som si, že Falun Gong je naozaj mocný a účinný. Asi po desiatich minútach horúčava ustúpila, potenie sa zastavilo a celé telo sa cítilo ľahké, bolesti zmizli, ruky a nohy boli opäť pružné. Odvtedy sa moja „popôrodná choroba“ a reumatická artritída, ktorá ma takmer priviedla k ochrnutiu, zázračne stratili. Nikto by nepovedal, že za takú krátku chvíľu sa zo mňa stane zdravý človek.
Nato mi však opuchla tvár aj oči, opuch bol taký silný, že som takmer nič nevidela. Aj hlava mi opuchla, hoci myseľ zostala jasná. Povedala som: „Majster, nevidím, ako mám chodiť a pracovať? Prosím, nechaj mi v očiach aspoň škáročku, aby som mohla vidieť.“ A naozaj vznikla škáročka, cez ktorú som mohla vidieť. Tvár zostala opuchnutá osemnásť dní, vytvárali sa na nej pľuzgiere a tiekla z nich žltá tekutina - v noci som si premáčala pyžamo. Keď sa ma ľudia pýtali, čo sa stalo, povedala som: „Praktizujem Falun Gong, Majster mi pomáha vyplavovať toxíny.“ Manžel ma chcel vziať do nemocnice, ale povedala som mu, že mám Majstra a nepôjdem. Po osemnástich dňoch opuch zmizol a tvár aj hlava sa mi vrátili do normálu.
2. Počas spánku som sa naučila čítať
Naučila som sa päť cvičení, ktoré vyučoval Majster. Ale bola som úplný analfabet, nepoznala som ani jedno písmeno, nevedela som si prečítať Majstrove vyučovanie Fa. Vedela som len cvičiť, ale nevedela som, ako kultivovať svoje srdce a napravovať svoje myšlienky a správanie. Keď som dostala od spolupraktizujúcich hrubú knihu Čuan Falun, bolo mi ťažko pri srdci – všetci spolupraktizujúci čítajú a kultivujú sa podľa Fa nášho Majstra, iba ja nepoznám ani znak, aj keď ho vidím. Ani keby ma niekto učil, nestihla by som to. Čo mám robiť? Srdce mi horelo nepokojom, objala som knihu a plakala som a plakala, až mi klesli viečka a zaspala som.
Vo sne som videla, ako sa Čuan Falun otvára a listy sa samé otáčajú. Písmená vnútri žiarili krásnymi farbami a neustále lietali do mojej hlavy. Ja som ich s nadšením oboma rukami naberala a vkladala si ich do hlavy.
Keď som sa prebudila a znovu som otvorila knihu, zrazu som poznala všetky písmená. Stačilo sa na ne pozrieť a vedela som, ako čítať. Bola som nesmierne šťastná. To, čo sa žiaci učia roky v škole, som sa naučila počas krátkeho spánku. To je niečo, čo si v ľudskom svete nemožno predstaviť – Dafa je skutočne zázračný a všemocný!
Začala som čítať „Lunyu“ v Čuan Falune. Moja dcéra, ktorá chodila na strednú školu, to počula a prekvapene sa spýtala: „Mama, ty už vieš čítať?“ Povedala som jej o sne a ona zvolala: „To je úžasné…“ O krátky čas aj sama začala praktizovať Dafa a neskôr tiež zažila prenasledovanie od ČKS.
Odvtedy som dokázala plynule čítať knihy. Prečítala som všetky Majstrove prednášky Fa. Zistila som, že aj iní spolupraktizujúci mali podobné skúsenosti – skrz štúdium Fa získali schopnosť čítať.
3. Kráčanie pomedzi dažďové kvapky
Raz, počas novoročného obdobia, som išla s manželom a dcérou na návštevu k príbuzným. Keď sme sa vracali peši domov, začalo pršať. Nemali sme so sebou dáždniky a bolo chladno. Pomyslela som si: „Pôjdem medzerami medzi dažďovými kvapkami, aby ma dážď nezasiahol.“ A tak sa aj stalo – kráčali sme viac než hodinu, a keď sme dorazili domov, moje oblečenie a topánky boli úplne suché, zatiaľ čo manžel a dcéra boli premočení až na kožu. Potom som si uvedomila: Aká som len bola sebecká! Myslela som len na seba a nenapadlo mi, že by som manžela a dcéru mohla viesť, aby šli tiež medzi kvapkami.
4. Spravodlivé myšlienky zastavili zlo
Keď som sa kultivovala ešte pomerne krátky čas, niekto, kto nepoznal pravdu o prenasledovaní ma udal keď som rozdávala materiály objasňujúce pravdu. Zatkli ma policajti ČKS. Súd ma odsúdil na tri roky. Na pojednávaní som sudcovi povedala: „Dávate mi tri roky — to je málo! Vy neviete, aký veľký je Falun Dafa. Falun Gong je Fa vesmíru. Vy sa opovážite odsúdiť človeka, ktorý praktizuje Fa vesmíru? Ja vám dávam doživotie!“ Sudcu to tak rozzúrilo, že dosť dlhý čas nedokázal povedať ani slovo. Neskôr som si uvedomila, že to bola pripútanosť k bojovnosti a srdce hnevu – mala som konať inak: s dobrotou objasňovať pravdu a zachraňovať ľudí. Počas takmer dvadsaťročnej kultivácie som niekedy nebola pokojná a nepostupovala som racionálne; mnohokrát ma zatkli – spolu viac než desaťkrát. Trikrát ma držali v zadržiavacích zariadeniach, raz poslali do tábora nútených prác, raz ma odsúdili, a v ostatných prípadoch, keď som policajtom s dobrou vôľou objasnila pravdu, ma v ten istý deň prepustili domov.
Občas sme s jednou alebo dvoma spolupraktizujúcimi chodili rozdávať materiály a nabádať ľudí, aby vystúpili z organizácií strany. Keď prišla polícia, povedala som, že títo ľudia prišli, aby počuli pravdu a že im chceme pomôcť. Policajtom som hovorila: „Zapamätajte si, že Falun Dafa je dobrý, Zhen-Shan-Ren sú dobré. Falun Gong je najvyšší Budhov Fa a je tu, aby spasil ľudí a priviedol ich k tomu, aby sa vrátili na cestu dobra. Vy ste tiež príbuzní Majstra, ste aj moji príbuzní; prenasledovať Dafa je veľký hriech – aj vy sami ste obeťami prenasledovania. Praktizujúci nekradnú, nelúpia a neubližujú iným… Skutoční zločinci sú tí, ktorí utláčajú ľud, prenasledujú dobrých ľudí, robia falošné obvinenia, klamú, kradnú a sú skazení a skorumpovaní. Nebo bude súdiť Komunistickú stranu a zničí ju…“ Vďaka týmto slovám sa nám niekoľkokrát stalo, že nás po jednej či dvoch hodinách prepustili.
Keď som bola prvýkrát nezákonne odsúdená, v zadržiavacom centre som držala hladovku po celý mesiac a necítila som hlad. Keď ma previezli do ženskej väznice, riadila som sa Majstrovými slovami:
„Nech je situácia akákoľvek, nespolupracujte s požiadavkami a príkazmi zla alebo s tým, čo podnecuje.“ (Základy pre ďalší pokrok II, Spravodlivé myšlienky učeníkov Dafa sú mocné)
Na všetky otázky dozorcov som odpovedala so spravodlivými myšlienkami praktizujúcej. Či už to boli dozorcovia alebo väzenkyne, keď mi prikázali stáť, sadla som si; keď mi prikázali sadnúť si, postavila som sa alebo som cvičila. Pretože som cvičila, vedúca dozornej jednotky Li naviedla dve väzenkyne, ktoré ma mali sledovať, aby ma bili päsťami a kopali. Potom ma spútali a striedavo pripútali k oknu, k potrubiu a k posteli.
Osem dní a nocí ma vešali za ruky – raz som ich mala spútané hore, raz za chrbtom – a nedovolili mi ísť na toaletu. V noci som mohla spať len od druhej do šiestej ráno. Tvrdili, že to bolo „schválené vedením väznice“. Keď som cítila nutkanie na veľkú alebo malú potrebu, nechcela som ich prosiť, a tak som v duchu povedala: „Démon veľkej potreby a démon malej potreby, choďte na vedúcu Li a tie väzenkyne, ktoré ma prenasledujú. Ak chcete, vyjdite cez ich telo; ak nechcete, nenechajte ich vykonať to.“ Výsledok bol ten, že som osem dní nemala potrebu ísť na toaletu a moje telo bolo úplne v poriadku. No tie tri, ktoré ma prenasledovali, mali neustále nafúknuté bruchá, nemohli sa vyprázdniť, bolo im veľmi ťažko a nedokázali pokojne sedieť ani spať.
Dve väzenkyne, ktoré ma mali sledovať, boli so mnou v jednej cele. Vídavala som, ako sedia na latríne celé hodiny a nedokážu sa vyprázdniť. Boli z toho nervózne a nemohli spať. Nakoniec nahlásili stav dozornej jednotky a strávili týždeň v nemocnici. Po návrate sa stav nezlepšil a ony samy pochopili, že ide o odplatu. Povedala som im, aby sa úprimne poklonili Majstrovi, priznali chybu, sľúbili, že už nebudú prenasledovať Falun Gong, a aby nahlas recitovali: „Falun Dafa je dobrý, Zhen-Shan-Ren sú dobré.“ Obe to urobili a ich telesné funkcie sa ihneď upravili. Potom som ich povzbudila, aby vystúpili z organizácie Mladých pionierov, do ktorej kedysi vstúpili. Verbálne to nepriznali, ale jemne prikývli.
Vedúca Li, ktorá sa vrátila z nemocnice, tiež trpela rovnakým problémom. Jedného dňa si ma zavolala a priateľsky povedala: „Dnes ma neber ako vedúcu ani ako policajtku, ale ako obyčajnú dedinskú ženu. Poďme sa úprimne porozprávať.“ Ako rozprávala, rozplakala sa: „Prosím, prestaň používať svoje schopnosti, aby si ma trápila. Veľmi trpím. Tvoj Majster ti povedal, aby si ma zachránila, prečo ma trápiš?“ Odpovedala som: „My ťa zachraňujeme tým, že ti hovoríme, aby si neprenasledovala Falun Gong. Ale ty si nepočúvala. Nemala som inú možnosť, rozumieš?“ Povedala som jej, aby vystúpila zo strany. Odpovedala, že bola v Hongkongu a tam už vystúpila. Buchla som po stole: „Tak prečo ešte stále prenasleduješ Falun Gong?“ Naľakala sa, na chvíľu onemela a potom povedala, že s tým prestane.
Povedala: „Aj vy máte rodičov a deti, ale kvôli praktizovaniu ste ich opustili.“ Odpovedala som jej: „K tomu nás donútila komunistická strana – zakázala nám praktizovať, nezákonne nás uväznila a rozbila naše rodiny.“ Ona uznala: „Falun Gong je dobrý, komunistická strana je zlá. To je vaša viera…“ Plakala, utierala si slzy a nos celými balíkmi vreckoviek, akoby veľmi trpela. Hovorili sme dlho a minula na to dva balíky vreckoviek. Na záver som jej povedala: „Ak sa úprimne budeš kajať pred Majstrom, priznáš si chybu a prestaneš prenasledovať praktizujúcich, a ak budeš zo srdca recitovať ‚Falun Dafa je dobrý, Zhen-Shan-Ren sú dobré’, Majster ti pomôže a budeš v poriadku.“ Na mieste sa začala kajať Majstrovi a priznala svoje chyby.
Odvtedy sa vo väznici zmenila atmosféra. Voči praktizujúcim sa správali voľnejšie a ona dokonca pomáhala objasňovať pravdu. Raz priviedla sedem či osem mladých policajtiek a povedala im, aby si so mnou a s ďalšou spolupraktizujúcou sadli a porozprávali sa. My sme im objasnili pravdu a vyzvali ich, aby vystúpili zo strany a jej organizácií. Ony sa báli, a tak to po návrate nahlásili vedúcej. Tá im povedala: „Prečo by ste nevystúpili?“ Onedlho bola preložená a povýšená na vedúcu oddelenia vo väznici.
5. Otec vykašliaval krv, no v okamihu sa uzdravil
Môj otec má osemdesiatosem rokov a žije s nami. Nedávno dostal kašeľ a začal vykašliavať krv. Vykašliaval tri dni a bolo jej dosť veľa, niekedy plná miska. Môj mladší brat sa vystrašil a chcel ho vziať do nemocnice. Ja som povedala: „Keď jeden človek praktizuje Falun Gong, prospieva to celej rodine, máme ochranu Majstra a nemusíte sa báť.“ Dodala som: „Ak nadíde otcov čas, ak má odísť, odíde; ak ešte nie, Majster ho ochráni.“
Poprosila som otca, aby zapálil vonné tyčinky pred Majstrom a poprosil Majstra o ochranu. Povedala som mu, že len Majster ho môže zachrániť. Otec zapálil tyčinky a povedal: „Majster, prosím, uzdrav ma.“ Milosrdný Majster mu pomohol. Otec v tej chvíli prestal kašľať. Povedal bratovi: „Vidíš, som zdravý, prekonal som toto trápenie, do nemocnice nepôjdem.“ Odvtedy bol v poriadku.
Otec vie, že Falun Gong je dobrý. Keď ma uniesla a zadržala polícia, šiel spolu s mojím manželom na vládny a policajný úrad žiadať o moje prepustenie. Nahlas kričal: „Falun Gong je dobrý! Učí ľudí byť dobrými a prináša zdravie. Prečo ju zatýkate? Aký zákon porušila? Vy ste tí skutoční banditi! Videl som aj nacionalistov, aj komunistov, ale takých banditov, ako ste vy, som ešte nevidel…“
Na vládny a policajný úrad je to dlhá cesta a pretože nemali peniaze na prenocovanie, spali pod mostom pod holým nebom. Aj keď bolo leto, nad ránom bola zima, takže manžel sa pritisol k otcovi, aby mu bolo teplejšie. Počas môjho uväznenia rodina veľmi trpela.
6. Vážna dopravná nehoda – a predsa v bezpečí
Raz ráno som šla na elektrickom bicykli do supermarketu do práce. Keď som išla v meste po ulici, zrazu do mňa zozadu prudko narazilo rýchlo idúce malé auto, ktoré viedol mladý vodič. Bicykel aj ja sme leteli niekoľko desiatok metrov, dopadli sme až na druhú ulicu. Keď som dopadla na zem, ešte som sa trikrát prekotúľala. Vodič, mladík vo veku dvadsiatich rokov, sa celý triasol od strachu. Jeho žena s dieťaťom v náručí zavolala políciu. Zhromaždilo sa veľa ľudí a niekoľkí povedali: „To je koniec, je po nej.“
Prišli policajti. Môj bicykel bol úplne zničený, ale mne sa nič vážne nestalo – mala som len päť hrčí, jednu na hlave, dve na lakťoch a dve na kolenách. Policajt sa ma spýtal: „Teta, do ktorej nemocnice chcete ísť?“ Ja som odpovedala: „Ja si vyberám Falun Gong…“ (myslela som tým, že nepôjdem do nemocnice, lebo praktizujem Falun Gong). Policajt povedal: „Ó, ďalší takýto prípad.“. Otočil sa k vodičovi a povedal: „Stretli ste dobrého človeka. Už sme mali takých viacerých, čo nechceli od druhej strany peniaze.“
Potom sa ma s úsmevom spýtal: „Teta, chcete aby ľudia vystúpili z organizácií strany?“ Odpovedala som: „Samozrejme, že chcem. Už ste vystúpili?“ Policajt povedal: „Nie je kam sa ponáhľať, povieme si o tom inokedy.“ Ja som povedala: „Kedy inokedy, urobte to hneď.“ On však nič nepovedal, možno kvôli množstvu ľudí okolo. Nahlas som povedala vodičovi aj divákom: „Prosím, verte vo Falun Dafa, pamätajte si: Falun Dafa je dobrý, Zhen-Shan-Ren sú dobré. Budete v bezpečí. Vidíte, aká veľká nehoda sa mi prihodila, a nič sa mi nestalo.“ Policajt mi ticho povedal: „Teta, držte sa v bezpečí, nebuďte až taká otvorená.“ Vtom sa päť hrčí na mojom tele – na hlave, lakťoch a kolenách – zrazu začalo zmenšovať. Povedala som: „Pozrite, hrče mi začínajú miznúť.“ Ľudia boli ohromení. Nakoniec mi vodič kúpil starý elektrický bicykel, iné odškodné som nežiadala.
Záver
Za takmer dvadsať rokov kultivácie som zažila toľko príhod, že sa nedajú všetky naraz vypovedať. Moja skúsenosť je: nech sa objavia akékoľvek ťažkosti, trápenia, skúšky alebo nebezpečenstvá, ak má človek spravodlivé myšlienky a spravodlivé činy, neobáva sa, vždy myslí na Majstra, na Dafa a na zachraňovanie ľudí, neexistuje skúška, ktorú by neprekonal.
Ak sú v mojej skúsenosti nejaké nedostatky, prosím spolupraktizujúcich o pomoc a usmernenie.
