(Minghui.org) Falun Dafa praktizujem od roku 1997. Rada by som sa tu podelila o skúsenosť s hľadaním vo svojom vnútri.
Jedného rána minulého roka som pri meditačnom cvičení zrazu v pravom uchu začula zvuk, akoby sa rúcal vrch. Vzápätí sa ozvali hlasy viac ako desiatich bytostí. Vyzerali ako ľudia, no pôvodne to boli zvieratá – sliepky, myši, mačky a ďalšie. Hovorili: „Nedodržala slovo. Povedala nám, aby sme tam čakali, a potom nás nechala tak.“ Pritom sa ku mne rozbehli. Čierna mačka, ktorá ich viedla, zvolala: „Poďte! Ideme na ňu!“
Keď som videla, čo sa deje, rýchlo som v duchu poprosila Majstra: „Majster, zachráňte ma!“ Len čo mi táto myšlienka prebehla hlavou, všetky bytosti, ktoré sa ku mne blížili, zmizli. Vytrhlo ma to zo sústredenia a pochopila som, že mi Majster opäť pomohol. Za uchom ma trochu svrbelo, ale nevenovala som tomu pozornosť.
Na druhý deň som si na krku nahmatala malú hrčku. Trochu svrbela a bolela. Myslela som si, že možno znášam karmu a prechádzam skúškou chorobovej karmy. Zároveň som vedela, že nič sa nedeje bez príčiny, a tak som začala hľadať vo svojom vnútri a vysielať spravodlivé myšlienky, aby hrčka zmizla. Niekoľko dní som skúmala svoje správanie a udalosti z posledného obdobia. Nenašla som však nič závažné a hrčka sa stále zväčšovala. Po viac ako desiatich dňoch mala veľkosť vajca a bolesť zosilnela.
Jednej noci mi Majster dal vo sne náznak. Snívalo sa mi, že ma niekto požiadal, aby som vytrhala burinu na svojom poli. Keď som začala, povedal mi: „Burinu musíš vykopať aj s koreňmi.“ Poslúchla som ho. Vyťahovala som ju zo zeme a postupne som rozbíjala hrudky hliny okolo koreňov, až kým neboli celé odkryté. Po prebudení som pochopila Majstrov súcitný náznak: pri hľadaní vo svojom vnútri musím ísť až ku koreňu. Rozhodla som sa začať spomienkami z detstva.
Keď som mala deväť rokov, prišla som o mamu. Otec sa sám staral o niekoľko detí a žili sme veľmi skromne. V tom istom dvore bývala jedna príbuzná. Keď otec odišiel pracovať na pole a doma nebol nikto dospelý, často k nám chodila, brala nám veci a ubližovala mojim súrodencom. Cítila som voči nej zášť. Na základnej škole ma pre našu chudobu často šikanovali spolužiaci. Keď niečo vyviedli, zvalili vinu na mňa a ich rodičia ma potom naháňali. Aj vtedy som cítila zášť. Keď som bola staršia, závidela som ľuďom, ktorí mali peniaze a šťastný domov. Po svadbe sa ku mne iní správali povýšenecky a ubližovali mi.
Všetko utrpenie a krivdy, ktoré som za tie roky zažila, sa mi premietali pred očami ako diapozitívy. Uvedomila som si, že za mojimi pocitmi krivdy a nespravodlivosti, aj za hlbokou bolesťou, stoja ľudské pripútanosti. Keď som mala pocit, že boli poškodené moje záujmy, vznikala vo mne závisť a zášť. Koreňom oboch bolo sebectvo. Hneď som začala vysielať spravodlivé myšlienky, aby som tieto pripútanosti odstránila. Keď som niektorú našla, pracovala som na jej odstránení.
Keď som objavila koreň problému, z veľkej hrče začal vytekať hnis. Cez deň som chodila pomáhať dcére. Bolesť bola znesiteľná a pri štúdiu Fa a cvičení som necítila vôbec nič. V noci ma to síce bolelo, ale dokázala som spať. Občas som pomáhala aj v dcérinom podnikaní, takže hrču na mojom krku videlo veľa ľudí. Niektorí mi hovorili svoj názor; bežní ľudia neverili, že môže sama zmiznúť. Ja som však vedela, že som kultivujúca a Majster na mňa stále dohliada.
Takto prešlo niekoľko mesiacov. Hrča sa postupne zmenšovala, prestal z nej vytekať hnis a vytvorila sa chrasta. Po ďalších mesiacoch sa miesto úplne zahojilo. Ľudia, ktorí chodili k mojej dcére, boli tiež svedkami mimoriadnej sily Dafa.
Podľa môjho pochopenia trvalo celé toto obdobie tak dlho sčasti preto, aby som našla svoju základnú pripútanosť, a sčasti pre odstraňovanie karmy nahromadenej počas mnohých životov. Majster za mňa prostredníctvom tejto skúsenosti znášal utrpenie. Tá časť bolesti, ktorú som znášala ja, nikdy nepresiahla moje možnosti a vôbec mi nebránila študovať Fa ani cvičiť.
Toto je moje osobné pochopenie. Ak niečo nie je v súlade s Fa, prosím spolupraktizujúcich, aby ma súcitne upozornili.
