(Minghui.org) Drámy zamerané na intrigy a mocenské boje v cisárskych palácoch dynastie Qing patrili kedysi medzi najobľúbenejšie televízne seriály v Číne. Známe príklady ako „Legenda o Zhen Huan“ a „Príbeh paláca Yanxi“ dosiahli takú popularitu, že sa vysielali aj v juhovýchodnej Ázii, na Taiwane a v Japonsku. Tieto príbehy posilňovali stereotyp, že život v paláci bol ovládaný neúprosnými intrigami a častými, násilnými bojmi o moc.
Mocenské boje boli v cisárskych palácoch neustálou realitou, pretože dobro a zlo, vernosť a zrada vždy existovali súčasne. Niekedy zlo prevládlo a temnota ovládla krajinu. Napriek tomu starovekí Číňania pevne verili, že Nebesia všetko pozorujú a riadia, a že akékoľvek odchýlenie sa od Nebeskej cesty nemôže trvať večne. Napríklad cisár Jie z dynastie Xia sa bezhlavo zamiloval do svojej konkubíny Mo Xi, čo viedlo ku pádu dynastie Xia. Podobne cisár Zhou z dynastie Shang podľahol kúzlu svojej milenky Daji, čo napokon viedlo k jeho zvrhnutiu a sebaupáleniu v paláci Lutai.
Ľudia uctievali Nebesia a v palácoch sa riadili prísnym systémom etikety. Cisárovná mala stelesňovať ideálne vlastnosti tradičnej ženy – jemnosť, láskavosť a cnosť. Zohrávala dôležitú úlohu pri významných rituáloch a predsedala cisárskym hodom venovaným pestovaniu hodvábu, vrátane rituálu starostlivosti o priadky morušové a rituálu zberu morušových listov.
Cieľom rituálov pestovania hodvábu bolo poukázať na dôležitú úlohu žien v poľnohospodárskej spoločnosti, kde muži obrábali pôdu a ženy sa venovali tkaniu.
Cisárovná mala byť vzorom cnosti a láskavosti, slúžiť ako príklad pre ostatné manželky a konkubíny a byť „matkou etikety celej krajiny“. Medzi známe cnostné cisárovné v čínskych dejinách patrí cisárovná Xiaozhuang cisára Taizong z dynastie Qing, cisárovná Xiao Chuo cisára Jingzong z dynastie Liao, cisárovná Dou Yifang cisára Wen z dynastie Han, cisárovná Liu cisára Zhenzong z dynastie Song, cisárovná Yin Lihua cisára Guangwu z dynastie Han, cisárovná Zhangsun cisára Taizong z dynastie Tang a cisárovná Ma Xiuying cisára Taizu z dynastie Ming.
Počas dynastie Qing bola úcta k rodičom považovaná za najdôležitejšiu cnosť. Cisárovná mala slúžiť cisárovej matke a robiť jej spoločnosť, kým cisár vykonával štátne povinnosti. Počas bežného dňa cisárovná viedla ostatné manželky a konkubíny pri každodennom pozdravení cisárovej matky – ráno aj večer. Keď matka Chongqing cisára Qianlong navštívila Starý letný palác (dnešný Yuanming Yuan v Pekingu), bývala v Paláci Changchun cisárovnej Xiaoxian. Cisárovná Xiaoxian bola vzorom úcty k rodičom a osobne sa starala o cisárovu matku a slúžila jej.
Žiaden z vyššie spomenutých zvykov sa v cisárskych palácoch, ako ich zobrazovali čínske televízne seriály, neobjavil. Namiesto toho tieto príbehy vykresľovali cisárske paláce ako miesta plné nenávisti, kde manželky a konkubíny proti sebe navzájom intrigovali, aby sa stali cisárovnou, pričom všetky sa usilovali stať sa konečnou víťazkou.
V týchto televíznych seriáloch sa objavovali scény, v ktorých vyššie postavené konkubíny trestali konkubíny nižšieho postavenia smrťou. Takéto zobrazenie je však úplne vymyslené, pretože iba cisár mal právomoc trestať konkubíny alebo slúžky.
Náčrt dejín dynastie Qing opisuje incident, ktorý sa týkal cisára Qianlong a jeho potrestania konkubíny za zabitie slúžky. V šesťdesiatke mal dcéru s mladou konkubínou menom Dun, ktorú veľmi miloval. Svojej najmladšej dcére udelil titul princezná Hexiao najvyššieho stupňa. Posilnená cisárovou priazňou sa Dun stala arogantnou. Jedného dňa udrela slúžku kvôli nejakej maličkosti, čo spôsobilo jej úmrtie. Cisár, rozhorčený touto správou, napísal dlhý dekrét, v ktorom určoval, ako má byť situácia vyriešená. Vyhlásil: „Nikdy sa nestalo, aby konkubína udrela a zabila slúžku. Prípad Dun musí byť potrestaný prísne, aby bola zachovaná spravodlivosť – právna aj morálna.“
Cisár napísal, že keď ho slúžky alebo eunusi nahnevali, nariadil, aby ich dvadsaťkrát udreli palicou, v najvážnejších prípadoch najviac štyridsaťkrát. Cisár považoval Dunin zločin za natoľko závažný, že by si zaslúžil zrušenie jej titulu. Napokon jej však iba znížil hodnosť, pretože princezná bola ešte malá. Zúčastnených eunuchov prepustil a potrestal ich pokutou vo výške jedného až dvoch ročných platov. Rodine nebohej slúžky zároveň poskytol odškodné vo výške sto taelov striebra.
Z tohto príbehu vidíme, že počas celej dynastie Qing, až do vlády cisára Qianlonga, nikto v cisárskom paláci nezabil slúžku. Ľudský život mal veľkú hodnotu.
Legenda o Zhen Huan obsahuje nepravdepodobné zápletky o tom, ako mali cisárove konkubíny milostné pomery s dvornými lekármi. V skutočnosti by k niečomu takému vôbec nemohlo dôjsť. Počas dynastie Qing platili prísne predpisy pre prípady, keď cisársky lekár musel ošetrovať pacientku v tzv. „Zadnom paláci“, kde žili manželky a konkubíny. Každého lekára pri takýchto návštevách sprevádzali najmenej dvaja ďalší cisárski lekári a eunuch z cisárskej lekárne, aby sa zaručilo, že nikdy nezostane s pacientkou osamote. Navyše bolo lekárom zakázané fyzicky sa dotýkať pacientiek, dokonca aj pri vyšetrení pulzu. Podľa dobových rozprávaní cisárski lekári niekedy určovali pulz tak, že sa dotýkali šnúrky priviazanej okolo pacientkinho zápästia. Väčšinou však položili na zápästie vreckovku a pulz zisťovali cez ňu. Aby sa predišlo omylom alebo nevhodnému správaniu, pulz pacientky následne kontrolovali aj ďalší dvaja lekári.
Niektorí diváci, ktorí mali isté znalosti o tradičnej čínskej kultúre, po pozretí si spomínaného seriálu poznamenali: „Tieto cisárske televízne drámy tak prekrútili čínske dejiny, že úplne pomotali divákom hlavy a pobláznili ich.“
V oficiálnych čínskych učebniciach nahradila Čínska komunistická strana (ČKS) tradičné cnosti, ako sú jemnosť, láskavosť, úcta, skromnosť a pokora – hodnoty, ktoré boli v čínskej histórii oddávna cenené – negatívnymi vlastnosťami, ako sú zlomyseľnosť, násilie, arogancia, márnotratnosť a bojovnosť. Kvôli tomu mnohí ľudia vyrastajúci v takomto prostredí nadobudli presvedčenie, že práve takéto vlastnosti charakterizovali ich predkov. Učebnice navyše len zriedkavo predstavujú starovekú čínsku kultúru komplexne a systematicky. Namiesto toho zdôrazňujú moderné dejiny marxizmu, leninizmu a súčasnej kultúry. Tieto zmeny v prístupe spôsobili, že sa čínsky národ postupne odcudzil svojej pôvodnej kultúre a tradičným morálnym hodnotám.
Počas päťtisícročnej čínskej civilizácie sa etiketa a hudba vždy kládli do popredia ako prostriedky na kultiváciu mysle a cnosti, čo človeku umožňovalo vrátiť sa k svojej pravej podstate a povzniesť sa na vyššiu úroveň. Nezmeškajte príležitosť, keď sa táto krásna tradícia v Číne učí opäť.
