(Minghui.org) Čína je pre svoju dlhú a bohatú duchovnú históriu známa ako shenzhou (božská zem). Veci sa však dramaticky zmenili v priebehu desaťročí od prevzatia moci Čínskou komunistickou stranou (ČKS) v roku 1949.
Počas obdobia neslávne známej kultúrnej revolúcie bolo zničených nespočetné množstvo chrámov, taoistických kláštorov, kostolov a historických pamiatok. V posledných rokoch sa niektoré zo zachovaných kultúrnych pamiatok stali turistickými destináciami, ktoré generujú zisk. Tieto udalosti čoraz viac vzdialili širokú verejnosť od tradičných hodnôt.
Radi by sme sa vrátili k histórii a dedičstvu Číny v nádeji, že nájdeme nové pohľady na ľudstvo, našu spoločnosť a ďalšie javy.
Príbeh začína Žltým cisárom
Najstaršia zdokumentovaná duchovná cesta bola tá, ktorú pred 5000 rokmi prešiel Žltý cisár. Po tom, čo počul o Guang Chengzovi, starovekom mudrcovi, ktorý praktizoval kultiváciu, Žltý cisár ho navštívil, aby sa ho opýtal na podstatu Tao. „Nevenuj pozornosť tomu, čo vidíš alebo počuješ – len udržuj svoju dušu v pokoji,“ poradil mu Guang. „Týmto spôsobom sa tvoje telo prirodzene napraví smerom k pokoju a čistote. Bez zaťažovania svojho tela a bez spotrebúvania svojej esencie dosiahneš dlhovekosť.“
Osvietený týmito slovami navštívil Žltý cisár aj ďalších mudrcov a pokračoval v učení. Po usilovnej kultivácii konečne dosiahol dokonalosť. Zanechal po sebe Vnútorný kánon Žltého cisára, ako základné dielo čínskej medicíny.
Ďalším známym mudrcom bol Laozi, ktorý je všeobecne považovaný za zakladateľa taoizmu. Jeho klasický text Dao De Jing inšpiroval a poskytoval múdrosť ľuďom po celé generácie. „Ľudia nasledujú zem, zem nasleduje nebo, nebo nasleduje Tao a Tao nasleduje to, čo je prirodzené,“ napísal.
Človek by mal „opustiť taktizovanie a zriecť sa materiálnych záujmov“, napísal Laozi. Časom tak bude schopný „zachovať si skromnosť“ a „stať sa menej sebeckým a chamtivým“.
Laozi a Konfucius žili v tej istej dobe ako Šákjamuni v Indii. V tejto dobe medzi 8. a 3. storočím pred n. l. (nemecký filozof Karl Jaspers ju nazval osovou dobou) boli Socrates a Platón filozofmi v starovekom Grécku. Mudrci Laozi, Konfucius a Šákjamuni vyvinuli hlavné piliere orientálnej kultúry – budhizmus, taoizmus a konfucianizmus –, zatiaľ čo Sokrates a Platón významne prispeli k pokroku západnej civilizácie.
Od Žltého cisára po Laoziho sa ideológia tao a taoizmu hlboko zakorenila v čínskej kultúre. Počas dynastie Han bol konfucianizmus zvolený za hlavnú doktrínu a od tej doby dominoval cisárskym skúškam. Zároveň cisár Ming z dynastie Han pozval do Číny budhizmus, čo ešte viac obohatilo čínsku civilizáciu za posledných 2000 rokov.
Legenda o Ge Hongovi
Ge Hong, legendárna postava dynastie Jin, nielenže uspel v kultivačnej praxi, ale ovládal aj čínsku medicínu a alchýmiu. Medzi jeho hlavné diela patrili Baopuzi (taoistická klasika), Zhou Hou Jiu Zu Fang (zbierka receptov na čínske lieky) a Legenda o nesmrteľných.
V Baopuzi Ge priznal, že existovali ľudia, ktorí páchali zlé skutky v mene taoizmu. To spôsobovalo zmätok a odrádzalo tých, ktorí úprimne hľadali Tao. Poukázal ale zároveň aj na to, že by sa človek nemal nechať odradiť, pretože božské bytosti skutočne existujú a kultivácia smerom k Nebesiam je praktickou cestou.
Niektorí to odmietli s tvrdením, že božské bytosti neexistujú, pretože ich nemôžeme vidieť. Ge nesúhlasil a napísal: „Nebo a zem sú bezhraničné a zázraky sú neobmedzené... Len preto, že nevidíte božské bytosti, nemôžete povedať, že neexistujú.“
V skutočnosti existuje mnoho záznamov o božských bytostiach. Historik Liu Xiang z dynastie Han zdokumentoval viac ako 70 božských bytostí v Liexian Zhuan (Životopisy nesmrteľných). Liu bol seriózny učenec a jeho spisy boli dôveryhodné.
Legendy o nesmrteľných možno nájsť aj v oficiálnych dejinách. Napríklad Kniha neskorších Hanov obsahovala takéto príbehy, vrátane príbehu o Fei Changfangovi, ktorého majster mal mimoriadne schopnosti. Ďalšou postavou bol Zhang Kai, ktorý dobre poznal čínsku medicínu a dokázal vytvoriť hmlu, ktorá pokrývala plochu niekoľkých štvorcových míľ.
(na pokračovanie: 2. časť)
