(Minghui.org) Čína je pre svoju dlhú a bohatú duchovnú históriu známa ako shenzhou (božská zem). Veci sa však dramaticky zmenili v priebehu desaťročí od prevzatia moci Čínskou komunistickou stranou (ČKS) v roku 1949.
Počas neslávne známej kultúrnej revolúcie bolo zničené nespočetné množstvo chrámov, taoistických kláštorov, kostolov a historických pamiatok. V posledných rokoch sa niektoré zo zachovaných kultúrnych pamiatok stali turistickými atrakciami, ktoré generujú zisk. Tieto udalosti čoraz viac vzdialili širokú verejnosť od tradičných hodnôt.
Radi by sme sa vrátili k histórii a dedičstvu Číny v nádeji, že nájdeme nové pohľady na ľudstvo, našu spoločnosť a ďalšie javy.
(pokračovanie 1. časti)
Legenda o Zhang Guolaovi
Zhang Guolao, jeden z ôsmich nesmrteľných v čínskej histórii, bol známy tým, že jazdil na oslovi opačne. Existuje o ňom mnoho legiend, pričom niektoré z nich sa dajú nájsť v dvoch známych historických spisoch – Stará kniha Tang a Nová kniha Tang.
Cisárovná Wu Zetian raz povolala Zhanga, ktorý pred vyslancom predstieral smrť pomocou svojej nadprirodzenej schopnosti. Bolo leto a jeho telo sa rýchlo začalo rozkladať a zapáchať. Neskôr, keď cisár Xuanzong z dynastie Tang počul, že Zhang putuje v oblasti Hengzhou, niekoľkokrát ho k sebe pozval. Keď Zhang prišiel, cisár požiadal niekoľkých veštcov, aby predpovedali jeho osud. Neboli toho však schopní.
Zhang povedal, že sa narodil v ére cisára Yao (asi 2300 pred n. l.), čo znamenalo, že žil asi 3000 rokov. Aby cisár Zhanga otestoval, podal mu jedovatú šťavu. Zhang vypil za tri poháre a zaspal. Keď sa prebudil, všetky jeho zuby zhnili a sčerneli. Zhang si ich pomocou kovového nástroja vybil, naniesol na ich miesto liek a znova zaspal. Keď sa zas prebudil, všetky zuby sa mu zregenerovali a boli biele a lesklé. Cisár tým bol ohromený a udelil mu titul.
Taiping Guangji zaznamenal ďalší príbeh. Raz cisár išiel na lov, ulovil jeleňa a prikázal svojmu kuchárovi, aby ho uvaril. Zhang ho zastavil a povedal: „Toto je nebeský jeleň a má viac ako 1000 rokov.
„Päť rokov potom, čo cisár Wu z dynastie Han začal vládnuť, som s ním išiel na lov ako sprievodca. Chytil tohto jeleňa a potom ho pustil,“ vysvetlil Zhang.
„Je tu toľko jeleňov a ubehlo už tak veľa rokov. Ako vieš, že je to ten istý jeleň?“ spýtal sa cisár.
„Než cisár Wu jeleňa pustil, pripevnil mu na ľavý roh bronzovú platničku,“ odpovedal Zhang.
Cisár nariadil, aby niekto jeleňa preskúmal, a naozaj, našli päťcentimetrovú bronzovú platničku s vyblednutými znakmi. Keď sa cisár opýtal, aký je jej vek, Zhang odpovedal, že uplynulo 852 rokov.
Keď historik dostal príkaz overiť tento výpočet, zistil, že Zhang mal skutočne pravdu: od roku 118 pred n. l. do roku 734 n. l. uplynulo 852 rokov. Cisár tým bol ohromený.
Taoistická tradícia: Od dynastie Han po dynastiu Tang
Príbeh o Zhangovi bol jednou z mnohých legiend, v ktorých si cisári vážili taoizmus. Počiatky tejto tradície siahajú až k Žltému cisárovi (ako je opísané v 1. časti tejto série).
Qin Shi Huang, zakladateľ dynastie Qin, bol prvým cisárom Číny. Navštívil mnoho miest, kde si uctil božské bytosti, napríklad horu Tai. Poslal tiež do zámoria učenca Xu Fu, aby hľadal elixír života.
Cisár Wu z dynastie Han, jeden z najväčších cisárov v histórii, navštívil horu Tai až osemkrát, aby si uctil božské bytosti. Hovorí sa, že sa tam stretol s legendárnou Kráľovnou matkou západu a dostal od nej radu ohľadne nesmrteľnosti.
Cisár Taizong z dynastie Tang mal otvorenú myseľ a uznával konfucianizmus, taoizmus aj budhizmus. „Páči sa mi spôsob života cisárov Yao a Shun, spolu s konfuciánskou doktrínou z dynastie Zhou,“ povedal.
Propagoval taoizmus i budhizmus. „Laozi dal dobrý príklad a jeho učenie sa zameriava na čistotu a prázdnotu; budhizmus nám zanechal poučenia o vzťahu medzi príčinou a následkom,“ vysvetlil. „Dodržiavanie týchto poučení môže človeku pomôcť dosiahnuť novú vyššiu úroveň; ich povrchné pochopenie pomôže zlepšiť civilizáciu.“
Potom, ako sa mních Xuanzang vrátil zo Západu s budhistickými písmami, cisár Taizong mu dal preložiť 75 písem z celkového počtu 1 335 zväzkov. Úspech a vplyv týchto troch náboženských systémov bol bezprecedentný.
Počas vlády cisára Xuanzonga z dynastie Tang zažil taoizmus ďalšiu vlnu popularity. V roku 721 sa cisár Xuanzong stal prvým cisárom, ktorý bol uznaný za taoistu. V roku 722 založil po celej krajine chrámy na uctievanie Laoziho. Založil tiež školu venovanú výučbe taoizmu.
O niekoľko rokov neskôr cisár vydal edikt, aby sa vytvoril obraz Laoziho, ktorý sa mal rozšíriť po celej krajine. V roku 733 cisár osobne anotoval Tao Te-ťing a zaradil túto knihu do cisárskej skúšky. V roku 741 otvoril ďalšie taoistické školy na výučbu taoizmu.
Všetky tieto snahy pomohli ľuďom pochopiť tradíciu kultivačnej praxe, najmä taoizmu.
(na pokračovanie: 3. časť)
