(Minghui.org) Na ceste kultivácie každý spolupraktizujúci vie, že je potrebné odmietať prenasledovanie od starých síl. Každý spolupraktizujúci má svoju vlastnú cestu, ktorú z Fa pochopil, ako prenasledovanie odmietať. Nižšie opisujem svoju skúsenosť s odstraňovaním strachu a odmietaním prenasledovania, aby som sa o ňu podelila so spolupraktizujúcimi, a aby sme sa mohli spoločne zlepšiť.
Som praktizujúca Dafa, ktorá získala Fa ešte pred 20. júlom 1999. V posledných rokoch boli niektorí spolupraktizujúci v mojom okolí, s ktorými som mala blízky kontakt, nezákonne odsúdení na trest väzenia, iní boli prenasledovaním donútení opustiť svoje domovy a žiť v neistote. Vždy keď na to pomyslím, cítim v srdci určitú ťažobu.
Raz sme s jednou spolupraktizujúcou išli objasňovať pravdu priamo ľuďom. Spolupraktizujúca dala jednej žene, ktorá predávala zeleninu, ochranný talizman. Prešli sme len kúsok, keď nás dobehlo auto pracovníkov mestského Úradu 610. Neskôr nás odviedli na policajnú stanicu, kde od nás spísali výpovede. Ešte v to popoludnie nás prepustili.
Neskôr jeden človek z vnútra Ministerstva verejnej bezpečnosti potajomky povedal môjmu manželovi, že pracovníci oddelenia štátnej bezpečnosti ma považujú za „hlavnú organizátorku“. Keď mi to manžel povedal, hneď som to vnútorne neodmietla (v srdci sa nenápadne objavil strach).
Neskôr, jedného večera okolo ôsmej hodiny, ma zrazu premohol silný strach. Bolo to naozaj desivé až do špiku kostí. Mala som pocit, že nikde nie je bezpečne. V tú noc som išla prespať k spolupraktizujúcej.
Potom som sa síce tiež snažila hľadať nedostatky u seba a vysielala som spravodlivé myšlienky (vtedy som si však neuvedomila, že ten strach nie som ja), no práve kvôli tomuto strachu som si privolala ďalšie prenasledovanie. Nasledujúci rok ma obťažovali celý rok a nútili ma podpísať vyhlásenie. Približne raz za mesiac prišli ku mne domov - niekedy jeden človek, niekedy viacerí naraz. V tom čase som sa cítila skutočne vyčerpaná fyzicky aj psychicky a rodina bola taktiež vystavená obrovskému tlaku, až na hranicu únosnosti.
Našťastie som napokon s posilnením Majstra a s povzbudením spolupraktizujúcich dokázala prejsť týmto obdobím so spravodlivými myšlienkami, a ani jedným slovom som so zlom nespolupracovala. Tým sa môj strach výrazne oslabil.
Pred niekoľkými dňami som išla na elektrickom bicykli na trh zachraňovať ľudí. Cestou som stretla spolupraktizujúceho, ktorý tiež smeroval na trh. Keď sme prišli k okraju jednej dediny, videli sme päť či šesť ľudí, ktorí stáli spolu a rozprávali sa.
Spolupraktizujúci zosadol z bicykla a povedal: „Pomôž mi vysielať spravodlivé myšlienky, pôjdem zachraňovať ľudí.“
Zastala som pri ceste a vysielala spravodlivé myšlienky. Z diaľky som videla, ako sa spolupraktizujúci rozpráva s ľuďmi, rozdáva materiály a občas si niečo zapisuje na ruku. V srdci som si myslela, že tí ľudia všetci prijali pravdu, a potichu som spolupraktizujúceho obdivovala.
V tom som si všimla jedného človeka, ktorý niečo natáčal mobilným telefónom, a dokonca namieril kameru aj smerom ku mne. V tej chvíli sa vo mne spontánne objavila myšlienka: Ak chce ten človek urobiť niečo zlé, nech sa mu telefón pokazí.
Neskôr ten človek vstal a postavil sa k okraju cesty. Medzitým prišiel aj spolupraktizujúci, takže sme pokračovali na bicykloch ďalej. Cestou som sa spýtala: „Ten človek, ku ktorému si práve išiel, vystúpil z komunistickej strany?“
Spolupraktizujúci odpovedal: „Nie. Bol veľmi hrubý a prikázal mi, aby som odišiel preč.“
Povedala som: „Práve natáčal video. Pôjdem ho pohľadať.“
Keď som sa však na bicykli vrátila na miesto, kde sme objasňovali pravdu, ten človek už tam nebol. V srdci som cítila určitú neistotu. V ten deň sme už nikto neobjasňovali pravdu a obaja sme sa vrátili domov.
Na druhý deň ráno, keď som mala ísť von, vnútorne sa mi veľmi nechcelo. Potichu som sa sama seba spýtala: Si praktizujúca Dafa?
Sama som si odpovedala: Áno.
Tak prečo nechceš robiť tri veci, ktoré Majster požaduje?
Napokon som sa prekonala (hoci strach bol stále ukrytý v mojom srdci) a vyšla som z domu.
Keď som na bicykli smerovala na trh a čakala na zelenú na semafore, zrazu som počula zakašľanie. Inštinktívne som sa pozrela doľava a uvidela som, že vedľa stojí policajné auto. Policajt vo vnútri sa na mňa pozrel, a keď videl, že som sa naňho pozrela aj ja, zvláštne sa usmial a vzal do ruky mobilný telefón.
V hlave sa mi okamžite objavila myšlienka: Niekto ma nahlásil, možno si na internete overujú, či som to ja.
Okamžite som tú myšlienku odmietla: Táto myšlienka nie je moja. Ja patrím Majstrovi [a som pod ochranou Majstra].
Keďže som však nenašla koreň svojho strachu (hlboko a jasne som si neuvedomila, že strach nie som ja), staré sily ma neprestali skúšať a naďalej pre mňa vytvárali ilúzie.
Večer po návrate domov mi jedna spolupraktizujúca povedala, že v posledných rokoch bola trikrát zatknutá a prokuratúra ju odsúdila na štyri roky väzenia. V tej chvíli sa tieň prenasledovania v mojom srdci ešte viac prehĺbil.
Na druhý deň som vyšla objasňovať pravdu. Na parkovisku stál jeden mladík. Keď som sa chystala začať hovoriť, odvrátil tvár. Takto sa to zopakovalo niekoľkokrát, až som to vzdala a odišla.
Spolupraktizujúci, ktorý kráčal za mnou, šiel za ním a začal s ním hovoriť. Keď spolupraktizujúci odišiel, všimla som si, že mladík drží telefón a občas nakláňa hlavu, akoby sledoval smer, ktorým spolupraktizujúci odišiel. Opäť som začala byť podozrievavá a rýchlo som odišla.
Keď som sa neskôr opäť stretla so spolupraktizujúcim, spýtala som sa: „Vystúpil ten mladík zo strany?“
Spolupraktizujúci povedal: „Áno. A ešte mi stále ďakoval.“
Slová spolupraktizujúceho ma veľmi zasiahli. Uvedomila som si, že práve kvôli strachu staré sily vytvorili predo mnou ilúziu.
Po návrate domov som sa hlboko zamyslela. V posledných rokoch som bola akoby stále zahalená tieňom strachu. Keďže som nemala jasné pochopenie princípov Fa, nechala som sa oklamať ilúziami vytvorenými starými silami. Neuvedomila som si od základu, že strach vôbec nie je moje pravé ja. Podstata môjho života je zložená z Pravdivosti, Súcitu a Znášanlivosti.
„Strach“ bol niečím, čo mi nanútili staré sily. Ja som ho však mylne považovala za seba samú a nevedome som kráčala po ceste, ktorú usporiadali staré sily. Ich cieľom bolo zabrániť mi vychádzať von zachraňovať ľudí.
Prostredníctvom štúdia Fa a čítania článkov so skúsenosťami spolupraktizujúcich som sa napokon úplne prebrala.
Z hĺbky srdca som vyslala myšlienku:
Ani tento strach nie je môj. Bol mi nanútený starými silami a vôbec ho nechcem. Budem kráčať po ceste usporiadanej Majstrom a zachraňovať viac ľudí.
Zároveň som posilnila vysielanie spravodlivých myšlienok. Keď teraz pri objasňovaní pravdy stretnem policajné auto, už nepanikárim. V srdci poviem: Neuznávam vašu kontrolu, ja vám nepodlieham.
Teraz sa moje kedysi stiahnuté srdce konečne otvorilo a tieň strachu sa úplne rozplynul.
V zostávajúcich dňoch budem určite dobre robiť tri veci, nesklamem milosrdnú a namáhavú spásu Majstra, budem sa pevne kultivovať a dobre kráčať po ďalšej ceste.
Ďakujem Majstrovi za neustálu ochranu!
Ďakujem spolupraktizujúcim.
