(Minghui.org) Moja matka, ktorá má už vyše osemdesiat rokov, v posledných rokoch postupne vstúpila do kultivácie Falun Gongu. Keď však prechádza skúškami chorobovej karmy, ide jej to veľmi ťažko a opakovane nimi nedokáže prejsť. Už predtým mala problémy s črevnou nepriechodnosťou, a aj po začatí kultivácie sa u nej často objavujú príznaky ako nadúvanie a bolesti brucha. Po niekoľkých dňoch, keď sa jej myseľ stane nestabilnou, chce ísť do nemocnice na vyšetrenie.
Raz mi povedala, že má v bruchu bublinu veľkú ako päsť. Odpovedala som jej: „Teraz si kultivujúca, prečo to považuješ za bublinu a nie za xuanguan (tajomný priechod)?” Krátko nato som si všimla, že aj v dolnej časti môjho brucha sa akoby nachádza podobná „bublina“ – najprv bola veľká ako päsť, postupne sa zväčšovala a teraz, keď ležím na chrbte, vyzerá to, akoby som mala na bruchu položenú polovicu basketbalovej lopty. Keď sa na seba pozriem zboku v zrkadle, vyzerám ako v štvrtom či piatom mesiaci tehotenstva. Vedela som, že to nie je v poriadku, no mala som pocit, že tomu nedokážem porozumieť.
Kultivujem sa sama a poznám len jedného spolupraktizujúceho z iného mesta, preto som mu zavolala, aby sme si vymenili skúsenosti. Povedal mi: „Na to si dávaj pozor. Moja manželka mala pred pár rokmi rovnaké príznaky ako ty. V bruchu jej narástla veľká cysta. Išla do nemocnice na operáciu, najprv jej odsali tekutinu a potom odstránili obal…” Keď som to počula, zostala som úplne zaskočená…
To, čo človek počas kultivácie pochopí, môže byť správne aj nesprávne, nezáleží na tom, je to súčasť procesu kultivácie. No určite to nie je choroba! Kde som teda urobila chybu? Spôsobil to môj výrok: „Si kultivujúca, prečo to nepovažuješ za xuanguan?“ Bola to chyba v tom, že som nekultivovala svoju reč? Alebo… zrejme to nebude také jednoduché. V poslednom čase som čítala články na Minghui, kde každý hľadá svoju základnú pripútanosť. Nemala by som ju pohľadať aj ja?
V roku 2004 mi jedna kolegyňa dala elektronickú verziu knihy Zhuan Falun. Po prečítaní som mala pocit, že kniha je dobrá a učí ľudí byť lepšími, no nemala som žiadny zvláštny pocit. Potom som otehotnela a porodila dieťa a už som ju nečítala. Až jedného dňa po druhých narodeninách môjho dieťaťa v roku 2007 som náhle dostala myšlienku znovu si prečítať Zhuan Falun. Keď som ju začala čítať, mala som pocit, že som všetko zrazu pochopila. Čítala som knihu znova a znova s obrovským nadšením a už som ju nedokázala odložiť. Čo presne som pochopila, neviem ani sama povedať. Možno to bolo skôr na úrovni intuitívneho pochopenia.
Na začiatku som kládla veľký dôraz na čítanie a štúdium Fa. Stanovila som si, koľko strán denne musím prečítať, za koľko dní prečítam knihu a každý deň som čakala, kedy moje dieťa zaspí, aby som mohla čo najskôr začať čítať. Moja pôvodná motivácia bola pravdepodobne jednoduchá a čistá. Mala som pocit, že tá kniha je taká dobrá, že jej nikdy nie je dosť, a chcela som čítať viac.
Postupom času som si však všimla, že moje čítanie sa čoraz viac podobalo plneniu úlohy. Bola som silne pripútaná k počtu prečítaní. Stanovovala som si ciele: 100-krát, 500-krát, 1000-krát… Zameriavala som sa len na kvantitu, nie na kvalitu. Pri čítaní som mala myseľ plnú svetských záležitostí, premýšľala som o všeličom inom a len mechanicky som opakovane plnila vlastné kvóty.
Prečo som bola tak pripútaná k počtu prečítaní? Možno preto, že som získala Fa neskoro a myslela som si, že čím viac budem čítať a študovať Fa, tým usilovnejšia budem a rýchlejšie dobehnem proces nápravy Fa. To samo o sebe nie je nesprávne. Keď som sa však pozrela hlbšie, zistila som, že v mojom srdci sa skrýva aj túžba porovnávať sa, neochota priznať si prehru a súťaživosť. Navonok to vyzeralo ako usilovnosť, no základ môjho štúdia Fa nebol správny. Študovala som Fa s pripútanosťami, bez pôvodnej čistoty mysle, a tak som ani po mnohých prečítaniach nedokázala získať Fa. Je toto moja základná pripútanosť? Zdá sa, že nie úplne.
Som slobodná matka. Po rozvode sama vychovávam dieťa s hraničným intelektom a epilepsiou. Ťažkosti, ktoré to prináša, poznám len ja sama. Keď som v živote čelila ťažkostiam, často som si hovorila: „Našťastie praktizujem Dafa, pochopila som princípy Fa, inak by som to všetko vôbec nedokázala zniesť.“ Vtedy sa mi zdalo, že takýto pohľad je správny. Teraz si však uvedomujem, že som nepochopila, že tieto skúšky boli usporiadané práve na to, aby som sa mohla zlepšiť a odstrániť pripútanosti. Považovala som ich za obyčajné utrpenie v živote bežného človeka a využívala som princípy Dafa len na to, aby som toto utrpenie znášala. Kultiváciu počas nápravy Fa som tak premenila na obyčajnú duchovnú vieru bežného človeka. Je toto moja základná pripútanosť? Áno! No zdá sa, že stále nie úplne.
V živote nemám dôstojnú prácu ani vysoký príjem; nemám úplnú rodinu ani zdravé dieťa. Hoci na úrovni princípov Fa chápem, že pre kultivujúcich má všetko svoje príčinné vzťahy, a že „sláva, zisk a city“ sú veci, ktorých sa treba vzdať, stále vo mne občas vzniká závisť a žiarlivosť. Mám pocit, že život je ku mne nespravodlivý, a zároveň cítim aj určitú menejcennosť. Moja kultivácia sa tak stala prostriedkom na hľadanie „psychickej rovnováhy“ a na dokazovanie, že „v skutočnosti som lepšia než ostatní“. Využívala som Dafa na uspokojenie svojich ľudských pripútaností! Nie je toto práve moja základná pripútanosť, ktorú som neodstránila? V skutočnosti som sa nikdy skutočne nepovažovala za kultivujúcu!
Moja základná pripútanosť je pripútanosť k ľudskému svetu! Pripútanosť ku kráse a výhodám medzi ľuďmi! Musím ju odstrániť! Kultivácia je vážna vec. Musím študovať Fa s čistou mysľou, usilovne napredovať bez poľavenia a dosiahnuť pochopenie Fa na základe Fa. Zanechať všetko svetské, neustále si pripomínať, že som kultivujúca, pozerať sa na veci z pohľadu kultivujúcej a stať sa skutočnou učeníčkou Dafa.
Vyššie uvedené sú moje súčasné pochopenia. Píšem ich, aby som sa o ne podelila so spolupraktizujúcimi. Ak je niečo nesprávne, prosím spolupraktizujúcich o milosrdné upozornenie.
