(Minghui.org) Kedysi som mával silný pocit menejcennosti. Mal som pocit, že vo všetkých ohľadoch zaostávam za ostatnými. Nevedel som dobre hovoriť, veci som nedokázal robiť poriadne, a tak som si vravel: „Nechám to tak, aj keby som sa snažil, aj tak budem zaostávať.“ Považoval som sa za nevýrazného človeka bez talentu. Postupne som úplne stratil snahu napredovať. Nikdy som si netrúfol myslieť, že aj ja to dokážem a nemal som odvahu ísť vlastnou cestou. Vo všetkom som sa spoliehal na to, že ma niekto posunie dopredu, nevynakladal som vlastnú iniciatívu a nemal som vlastný názor.
Po začatí kultivácie sa tento môj pocit menejcennosti v procese kultivácie v Dafa odhalil. Keď som hlbšie skúmal jeho korene, uvidel som, že negatívne faktory, ktoré ho vytvárajú, majú na praktizujúceho veľký škodlivý vplyv. Rád by som sa o svoje pochopenia podelil so spolupraktizujúcimi, aby sme sa spoločne zlepšili na základe Fa. Ak vidíte niečo nevhodné, prosím o upozornenie.
I. Psychický stav a prejavy pocitu menejcennosti
Človek s pocitom menejcennosti môže mať dojem, že nemá dobré predpoklady, že nemá schopnosti, alebo že nič nedokáže urobiť dobre. Bojí sa rečí a výsmechu druhých, dbá na zachovanie tváre, bojí sa zahanbenia, pri reči aj konaní je prehnane opatrný. Tento pocit môže viesť k skreslenému vnímaniu - posudzovaniu druhých s malicherným zmýšľaním, postupne vznikajú pochybnosti, závisť, nevôľa, sebeckosť, snaha o sebaochranu, strach zo zranenia, túžba po uznaní, nedostatok zodpovednosti a odvahy niesť bremeno, absencia iniciatívy, pasivita a mlčanlivosť. Pri ťažkostiach človek cúva, vyhýba sa im, upadá do lenivosti a hľadá ospravedlnenia pre vlastnú nečinnosť.
Aj medzi bežnými ľuďmi sa tento stav považuje za nežiaduci. V histórii boli oceňovaní ľudia s veľkými ambíciami a rozhľadom, zatiaľ čo ľudia s výrazným pocitom menejcennosti sa považovali za neschopných dosiahnuť veľké veci, a preto boli vnímaní ako priemerní.
Ak má praktizujúci Falun Gongu pocit menejcennosti, správa sa podriadene a nedokáže sa umiestniť na správne miesto. Ako potom môže naplniť svoje dávne sľuby a byť hodný označenia „praktizujúci Dafa“? Preto v kultivácii nesmie byť miesto pre menejcennosť; nesmie nás zväzovať.
II. Proces odstraňovania pocitu menejcennosti
Návyky vytvorené menejcennosťou sú hlboko zakorenené, a preto musí praktizujúci neustále odstraňovať rôzne pripútanosti. Keď som začal pomocou Dafa napravovať svoje staré nesprávne myšlienkové návyky a meniť pohľad na veci, zistil som, že som sa akoby ocitol v úplne inom svete.
1. Zmena pohľadu
Aj keď moje osobné podmienky nie sú ideálne, nemal by som sa cítiť menejcenný, pretože tieto podmienky nie sú niečím, o čo sa usilujem – sú výsledkom mojej historickej voľby. V minulosti som sa rozhodol vzdať sa života boháča a radšej dnes znášať ťažkosti, aby som pomohol Majstrovi zachraňovať ľudí vo svete. Na čo by som sa teda mal sťažovať? Utrpenie treba brať ako radosť. Keď o tom občas hovorím so spolupraktizujúcimi, smejeme sa až plačeme. Odvtedy, keď čelím ťažkostiam, cítim, že kultivácia je oveľa ľahšia.
Iní si počas sviatkov doprajú ryby a mäso a čím viac jedia, tým viac im chutí. Ja ich však nejem a postupne som sa zbavil pripútanosti k rôznym chutiam. Je mi jedno, čo jem. Ako sa uvádza v knihe Zhuan Falun: „Aby si naplnil žalúdok, jedol čokoľvek, čo sa mu dostalo do rúk; nezáležalo mu na tom, čo jedol, keďže si chcel len naplniť žalúdok a nemal pripútanosť k žiadnemu konkrétnemu jedlu.“ Moje telo je ale veľmi zdravé. Cítim sa ako najšťastnejší človek, praktizujem Dafa a mám radosť v srdci. Moja myseľ je otvorená, bez starostí, túžba zachraňovať ľudí zosilnela a keď každý deň vychádzam von, necítim únavu.
2. Odstránenie pripútanosti k menu a zachovaniu tváre
V minulosti som si bral slová druhých príliš k srdcu. Aby som sa tejto pripútanosti zbavil, vždy keď počujem konflikty či spory medzi ľuďmi, spomeniem si na verš z Majstrovej zbierky Hong Yin („V Tao“):
„Počúvam, však nepočujem nič –
tak srdce moje ťažko vyrušiť.“
Okamžite si tiež recitujem verš z básne „Len pre túto chvíľu“ z Hong Yin III: „Odstraňujem zlo, sťa prach preč ho zametám.“
Čím pokojnejšia je myseľ, tým lepšie sa darí veci zvládať. S menším úsilím dosiahnem lepšie výsledky a všetko ide hladko. Niekoľkokrát sa mi stalo, že som šiel nakupovať bez tašky a po pár krokoch ku mne na ceste priletela pekná plastová taška, úplne nová. Ľudia mi často vychádzajú v ústrety a niekedy mi sami od seba pomôžu drobnou službou.
3. Postoj ku konfliktom
Už nie som pasívny ani mlčanlivý. Kedysi som sa hanbil hovoriť, teraz sa snažím hovoriť ako prvý: „Za túto vec môžem ja.“ Spolupraktizujúci hneď reagujú: „Ako by to mohlo byť tvoja vina?“ Takto sa konflikt okamžite rozplynie. Predtým som všetko dusil v sebe a napätie sa uvoľňovalo veľmi pomaly. Keď dokážeme odložiť pripútanosť k tvári a máme odvahu priznať chyby, nie je potom spolupráca celku bez problémov? Táto odvaha je prielom v kultivácii. Je to podobné ako pri štúdiu Fa, keď prichádza ospalosť. Radšej stojím, než by som si ľahol.
4. Byť aktívny a veriť si
Už nečakám na iných a nepovažujem sa za neschopného. Keď niečo neviem, najprv si pripomeniem Majstrove slová: „Keď je to nemožné spraviť, môžeš to spraviť.“ (Zhuan Falun) Čoskoro potom sa mi myšlienky vyjasnia.
Napríklad dnes, ani by mi nenapadlo, že budem písať kultivačnú skúsenosť. Nezáleží na tom, či je dobrá alebo nie- už samotné písanie je pokrok. Naučil som sa tiež vyrábať materiály na objasňovanie pravdy a používať internet. Viem, že pokiaľ sa kultivujem, Dafa mi umožní naučiť sa všetko, čo neviem a pochopiť všetko, čo nechápem, pretože Dafa je božský.
III. Menejcennosť je pre praktizujúceho veľkým tabu, pokora je správny stav
Menejcennosť je opakom pokory. Pochopil som, že menejcennosť znamená skleslosť a neochotu prejsť utrpením na ceste vpred, zatiaľ čo pokora je tým, čo by mal praktizujúci mať. Pokora znamená vnútornú požiadavku neuspokojiť sa so súčasným stavom a neustále sa zlepšovať. Je hnacou silou pokroku.
Pokorný človek má odvahu konať, neustále vidí svoje nedostatky, napravuje sa a zároveň rozširuje svoju múdrosť a energiu, čím prispieva k naplneniu vesmíru. Pokora je preto súčasťou božskej kultúry odovzdanej ľuďom a zároveň morálnym princípom, ktorý udržiava rozvoj ľudstva. Preto si chcem stále udržiavať pokorný postoj pri kultivácii Dafa, neustále odstraňovať menejcennosť, nasledovať Majstra až do konca a vrátiť sa domov.
Každý rok sa v práci hodnotia kandidáti na vyššie odborné tituly. Ľudí spĺňajúcich podmienky je veľa a všetci musia prejsť trojstupňovým hodnotením: na úrovni mesta, okresu a pracoviska. Keďže k dispozícii sú len asi 2 % miest, každý používa všetky dostupné metódy. Titul totiž určuje výšku platu, a tak nikto nechce zostať bokom. Dobre som vedel, ako ľudia tieto tituly získavajú a je to veľmi náročné.
Ako praktizujúci sa však musím riadiť vysokými štandardmi Dafa. Povedal som vedeniu: „Vzdávam sa účasti, nechám príležitosť iným.“ A dlho som nič nepodnikol.
Nakoniec ma však vedenie vyzvalo, aby som podal prihlášku. Pomyslel som si, že aspoň „doplním počet“, a tak som podklady predložil. Skúsenejší kolega mi povedal: „Tvoj prístup (myslí tým kultiváciu Dafa) tu nefunguje. V tejto situácii musíš mať známosti - najprv na nižšej úrovni, potom na vyššej. Každý rok sa formálne hlásia mená, ale vždy si to treba vybaviť.“
Odpovedal som: „My praktizujúci nechávame veciam prirodzený priebeh.“
Po pol roku, po trojstupňovom hodnotení na úrovni mesta, okresu a pracoviska, som bez akéhokoľvek úsilia o „zviditeľnenie“ prešiel a bol som menovaný do vyššej funkcie. Hlboko si uvedomujem, že všetko toto je požehnanie získané prostredníctvom kultivácie v Dafa.
