(Minghui.org) Majster Li (zakladateľ Falun Dafa) nám povedal príbeh v knihe Zhuan Falun: Budha Šákjamuni sa chcel okúpať a požiadal jedného zo svojich učeníkov, aby mu vyčistil vaňu. Zakaždým, keď som to čítal, nevenoval som tomu veľkú pozornosť. Jedného dňa som zrazu pochopil niektoré princípy Fa, ktoré z tohto príbehu vyplývajú. Tento učeník dvakrát neuspel pri plnení úlohy, ale potom, čo zrazu pochopil Fa, ktorý sa za tým skrýval, úlohu zvládol za krátku chvíľu. V tejto súvislosti som dospel k trom pochopeniam:
Najprv ho Majster niekoľkokrát požiadal, aby niečo spravil, kým to učeník konečne pochopil a splnil. Keby to dokázal hneď na prvýkrát, keď mu to Majster povedal, bolo by to výborné a Majster by sa nemusel obávať.
Keď spomínam na svoje roky kultivácie, mal som podobné skúsenosti, ako som spomínal vyššie. Viem, že Majster povedal veľa vecí, z ktorých niektoré sa opakovali znova a znova, a ja som veril, že tomu rozumiem, ale nevedel som vždy pochopiť, čo sa tým učením myslelo. Napríklad som mal pripútanosť k mobilnému telefónu. Tí praktizujúci, ktorí majú dobrú kvalitu osvietenia a nasledujú učenie, po vypočutí si toho, čo povedal Majster, okamžite splnili Majstrove požiadavky. Keď robia prácu pre Dafa, nikdy si so sebou neberú mobilné telefóny.
Potom, čo ma na to upozornili spolupraktizujúci, som pomaly prestal používať telefón. To neznamená, že som nemal žiadne problémy, ale že som sa kultivoval príliš pomaly na to, aby som splnil Majstrove požiadavky. Pretože to, čo Majster učil, je Fa; ak nespĺňame jeho požiadavky, sme vôbec kultivujúci? Na druhej strane som sa kultivoval tak, že som sa držal mnohých ľudských myšlienok, a prekážkami som prechádzal so zakopávaním. Hanbím sa aj za to, že som nebol usilovný. Mal som pocit, že sa činím zle, a som nehodný Majstrovho veľkého súcitu.
Počas týchto rokov kultivácie som si uvedomil, že ak som robil veci bez vlastných myšlienok, veci sa darili. Pokračoval som v praxi a pri vykonávaní troch vecí som dosahoval lepšie výsledky s polovičným úsilím. Praktizoval som rovnako usilovne ako na začiatku.
Po druhé, z tohto príbehu som pochopil, že tri druhy správania sa Šákjamúniho učeníka odhaľujú aj tri typy ľudí. Prvý typ človeka sa hneď riadi Majstrovým učením, pretože to, čo Majster učil, je Fa. Druhý typ človeka možno v danej chvíli nepochopí, ale po istých ťažkostiach to nakoniec pochopí. Tretí typ človeka tomu porozumie až potom, čo Majster niečo opakovane zdôrazní.
Tu som tiež pochopil veľké milosrdenstvo Majstra. Pokiaľ sa kultivujeme, Majster sa o nás postará a zachráni nás. Majster nikoho z učeníkov neodsudzuje ani neodmieta. Pretože sme sem život za životom prichádzali kvôli Dafa a stretli sme sa s ním aj v čase, keď sa Dafa šíri po svete, aké šťastie to je!
Keď sa pozriem spätne na svoju cestu kultivácie, aký som vlastne človek? Myslel som si, že sa usilovne venujem trom veciam, ale stále som nemal odvahu správne sa umiestniť a to, čo som robil, bolo hrozné. Mnohé veci neboli vykonané podľa požiadaviek Majstra a ja som ich opakoval znova a znova. Napríklad problém s pitím, kultivácia rozprávania, predvádzanie sa, závisť, zášť a tak ďalej by mali byť počas záverečného obdobia nápravy Fa odstránené. Mali by sme sa zdokonaľovať a súcitne pomáhať zachraňovať vnímajúce bytosti.
Po tretie, na základe príbehu o Šákjamunim som si uvedomil, že v záverečnej fáze nápravy Fa, keď prebieha prechod k náprave Fa v ľudskom svete, musia byť učeníci Dafa práve tým prvým typom ľudí, ak chcú znovu nadobudnúť pocit, že sa kultivujú tak usilovne ako predtým. Hneď ako Majster niečo povie, mali by sme to urobiť bez akýchkoľvek osobných názorov. Keďže Majstrov Dafa už bol vysvetlený veľmi jasne, nepridávajme do neho žiadne osobné veci.
Keďže čas na kultiváciu počas nápravy Fa je obmedzený, praktizujúci, ktorí sú pri štúdiu Fa rovnako nedbanliví ako ja, praktizujúci, ktorí nevedia, ako sa sústrediť pri vysielaní spravodlivých myšlienok, praktizujúci, ktorí sú pri záchrane vnímajúcich bytostí nedbalí a leniví, alebo praktizujúci, ktorí nie sú usilovní, sa musia zbaviť osobných názorov a naplniť svoje historické poslanie.
Niečo, čo považujeme za veľkú vec na ceste kultivácie, nemusí byť nutne veľká vec, a to, čo považujeme za malú vec, nemusí byť nutne malá vec, pretože v kultivácii neexistujú malé veci. Za každým spolupraktizujúcim stojí obrovské kozmické telo a nespočetné množstvo vnímajúcich bytostí. Musíme splniť naše predhistorické sľuby. Ďakujem vám, Majster, za osvietenie sa k týmto dôležitým pravdám Fa.
