(Minghui.org) Čína je pre svoju dlhú a bohatú duchovnú históriu známa ako shenzhou (božská zem). Veci sa však dramaticky zmenili v priebehu desaťročí od prevzatia moci Čínskou komunistickou stranou (ČKS) v roku 1949.
Počas obdobia neslávne známej kultúrnej revolúcie bolo zničených nespočetné množstvo chrámov, taoistických kláštorov, kostolov a historických pamiatok. V posledných rokoch sa niektoré zo zachovaných kultúrnych pamiatok stali turistickými destináciami, ktoré generujú zisk. Tieto udalosti čoraz viac vzdialili širokú verejnosť od tradičných hodnôt.
Radi by sme sa vrátili k histórii a dedičstvu Číny v nádeji, že nájdeme nové pohľady na ľudstvo, našu spoločnosť a ďalšie javy.
(predchádzajúca 2. časť)
Levitácia za bieleho dňa
V Legende o nesmrteľných Ge Hong zdokumentoval množstvo príbehov o ľuďoch, ktorí dosiahli Tao a levitovali za bieleho dňa. Pozrime sa na legendu o Xie Ziran, jedinom taoistovi, ktorého levitácia bola zaznamenaná v ortodoxnej histórii.
Stalo sa to v roku 794, počas éry cisára Dezonga v dynastii Tang. Xie, ktorá mala v tom čase 27 rokov, levitovala pred tisíckami ľudí v Guozhou (v dnešnom meste Nanchong, provincia Sichuan).
Podľa Taiping Guangji bola Xie veľmi pokojné dieťa. Bola mierumilovná a zdvorilá, rada čítala a učila sa naspamäť Tao Te ťing. Jej otec Xie Huan, pôvodom z Yanzhou, žil v Guozhou a bol miestnym úradníkom. Jej matka pochádzala z prestížnej rodiny v Yizhongu.
Vo veku od 7 do 10 rokov Xie cestovala s dvoma mníškami, s jednou po druhej, aby praktizovala kultiváciu. Po návrate domov sa presťahovala do chrámu Laoziho pri neďalekej hore. Jedného dňa, keď mala 14 rokov, jej jedlo zrazu pripadalo nechutné, ako červy. Od tej doby prestala jesť.
V tom čase jej otec už po niekoľko rokov cestoval na iné miesta. Keď sa vrátil domov, nedokázal prijať pohľad na svoju dcéru, ktorá nejedla a považoval to za ilúziu. Povedal: „Naša rodina už generácie nasleduje konfucianizmus. Všetko, čo je mimo ortodoxného konfucianistického učenia, je neprijateľné. Ako môžeme dovoliť také čarodejníctvo?“ Zamkol svoju dcéru v izbe na viac ako 40 dní. Keď však Xie prepustil, jej otec bol prekvapený, keď zistil, že je ešte čistejšia a sviežejšia.
V roku 790, keď mala Xie 23 rokov, sa Han Yi stal novým guvernérom. Podozrieval, že Xie len predstiera, že neje, a tak ju pozval, aby bývala v izbe vo vládnom komplexe. Keď Xie o niekoľko mesiacov neskôr vyšla z izby, vyzerala rovnako ako predtým. Jej hlas bol stále jasný a živý. Han a celá jeho rodina navštívili Xie a bol ňou taký ohromený, že požiadal svoju dcéru Han Ziming, aby sa od Xie učila.
V roku 793 sa novým guvernérom stal Li Jian. Nasledujúci rok sa Xie 3. marca (podľa lunárneho kalendára) presťahovala do taoistického chrámu. Ten deň bol jasný a nádherný, odlišný od ostatných dní. Xie povedala, že v ten deň sa zišli niektoré božstvá a božské bytosti. Dokonca jelene v lese sa správali inak a srnky sa nebáli pokojne interagovať s ľuďmi.
Xie bola vážna osoba a o taoistickej kultivácii nehovorila neformálne, dokonca ani so svojimi vlastnými rodičmi. Keďže guvernér Li bol veľmi oddaný taoizmu, Xie mu povedala niekoľko slov: „Keď ide o recitovanie písem, človek to musí robiť z celého srdca. Počet recitovaných písiem nie je až taký dôležitý,“ vysvetlila. „Ak niekto kultivuje Tao, ale vzdá to v polovici cesty, stratí viac ako tí, ktorí s kultiváciou Tao ani len nezačali. Preto musí byť človek veľmi opatrný!“
V tom čase už Xie nejedla 13 rokov. 9. novembra 794 sa vybrala do vládneho komplexu, aby sa rozlúčila s Li, a povedala mu: „Odídem v polovici mesiaca.“ Od tej chvíle už nechodila ani do meditačnej miestnosti.
Xie odišla levitáciou za bieleho dňa ráno 20. novembra z vrcholu chrámu Jinquan. Sledovali to tisícky ľudí. Jej babička, matka, mladšia sestra Xie Zirou a učeník Li Sheng počuli jej posledné slová: „Iba usilovným kultivovaním je možné dosiahnuť Tao.“
Krátko nato bola hora zahalená farebnými mrakmi. Po dlhú dobu bolo počuť nebeskú hudbu a cítiť zvláštnu vôňu. Na jej posteli zostalo niekoľko kusov oblečenia a vlasová ozdoba, ktorú často nosila. Boli umiestnené ako zvyčajne, akoby ich tam bola nechala.
Potom, čo Xie odišla, uvideli ľudia na stene v sále nasledujúce vety:
Všetkým, ktorých sa to týka, mojej rodine a príbuzným,
prosím, starajte sa o seba a nebuďte smutní.
Kultivujte svoju cnosť a praktizujte láskavosť,
dodržiavaním prikázaní a recitovaním písem dosiahnete pokrok.
Po mnohých utrpeniach dosiahnete svoj cieľ.
Niekedy v budúcnosti v čistej zemi s rozsiahlymi planinami
sa možno znova stretneme.
Guvernér Li a vojenský dôstojník Wei Gao oznámili všetko o tomto prípade cisárovi Dezongovi. Cisár vydal edikt, v ktorom vyzdvihol Xie. (Úrad miestnej histórie provincie Sichuan zverejnil edikt online.)
Li potom postavil v chráme Jinquan pomník, ktorý opisoval Xie-in príbeh. Napísal tiež knihu Legenda o nesmrteľnej z východu, ktorá podrobne zaznamenávala jej príbeh. Táto kniha sa stratila, ale ortodoxná historická kniha Nová kniha Tang sa na ňu odvolávala a zaznamenala jej obsah. Dokonca aj Han Yu, jeden z najväčších učencov dynastie Tang, veril, že príbeh o Xie je skutočný, a spomenul ho vo svojej básni.
Po dynastii Tang boli legendy o zázrakoch zaznamenané aj v neskorších dynastiách. Ji Gong, známy mních, ktorý žil za dynastie Song, pomocou nadprirodzených schopností prepravil obrovské kláty zo Sichuanu do Hangzhou po rieke. Qiu Chuji, slávny taoista dynastie Song, prekonal veľkú vzdialenosť, aby sa stretol s Čingischánom v púšti, a úspešne zastavil jeho popravu. Podobne Zhang Sanfeng vytvoril tai chi a zanechal nespočetné množstvo legiend počas dynastie Ming.
Levitácia bola zaznamenaná aj v západnej spoločnosti tými, ktorí nasledovali duchovné cesty západných tradícii. Katolícka cirkev zdokumentovala viac ako 70 prípadov levitácie svätého Jozefa z Cupertina. Podobné zázraky boli zaznamenané aj o svätej Terézii z Avily a iných.
Tisíce rokov sa ľudia zamýšľajú nad tým, odkiaľ pochádzame, prečo sme tu a, čo je ešte dôležitejšie, čím sa staneme. Vyššie uvedené udalosti sú zaujímavé, čo však znamenajú pre nás?
(na pokračovanie)
